znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 95/09-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., t. č. vo výkone trestu S., vo veci namietaného porušenia základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde   zákonom ustanoveným postupom, základného práva na náhradu škody   spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym   úradným   postupom,   základného   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   základného   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   dôkazom,   základného práva, aby ten, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považoval za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, základného práva, aby bol obvinenému poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo   prostredníctvom   obhajcu,   zaručených   v   Ústave   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Humenné   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   2   T   26/2003,   sp. zn. 3 T 22/2005, sp. zn. 0 Tp 22/2006 a sp. zn. 2 T 60/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2008 doručená sťažnosť V. K., H., t. č. vo výkone trestu S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti   a na   ochranu   mena,   základného práva   domáhať sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom, základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, základného práva na verejné prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   základného   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   dôkazom, základného práva, aby ten, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považoval za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, základného práva, aby   bol   obvinenému   poskytnutý   čas   a možnosť   na   prípravu   obhajoby   a aby   sa   mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu, zaručených v Ústave Slovenskej republiky (ďalej   len   ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 T 26/2003, sp. zn. 3 T 22/2005, sp. zn. 0 Tp 22/2006 a sp. zn. 2 T 60/2006.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Trestná vec vedená na OS Humenné pod sp. zn. 2 T 26/03. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a bol som uznaný vinným a odsúdený.... Na základe   odvolania   proti   rozsudku   OS   Humenné,   Krajský   súd   Prešov   zrušil   rozsudok prvostupňového   súdu   v celom   rozsahu   a vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa,   aby   ju   znovu prehodnotil,   vykonal   ďalšie   dokazovanie   a vo   veci   znovu   rozhodol.   OS   Humenné... nevykonal   úkony   a neriadil   sa   názorom   súdu   vyššieho   stupňa.   Nariadil   vo   veci   nové pojednávanie a vyhlásil rozsudok zhodný s pôvodným.... V štádiu vyšetrovania ani pred súdom som nebol poučený o svojich právach. Vyšetrovateľ v tomto prípade policajt OO PZ H. ma poučil v tom zmysle, že v danom prípade nie je obhajoba nutná a preto sa mi obhajca neustanovuje. Obdobne tak tomu bolo aj v konaní pred súdom. Ani v jednom prípade som nebol poučený o svojich právach na ustanovenie obhajcu z radov advokátov v prípade, že o jeho ustanovenie požiadam a že mi musí byť ustanovený, tak ako hovorí § 40 ods. 2 Trestného   poriadku.   V tomto   prípade   bolo   porušené   ustanovenie   §   2   ods.   9   Trestného poriadku a iné.... Proti v poradí druhému rozsudku OS Humenné som v zákonnej lehote podal odvolanie. KS Prešov nariadil vo veci verejné pojednávanie. Vo veci pojednával senát KS avšak v inom zložení ako v prvom odvolacom konaní. Z trojčlenného senátu bol jeden sudca nahradený JUDr. E. R. Obdobne ako na OS Humenné, aj pred KS Prešov mi nebol ustanovený obhajca... KS vyhlásil rozsudok. V časti výroku o vine a treste bol zhodný s rozsudkom   OS   Humenné.   V časti   náhrady   spôsobenej   škody   odkázal   poškodeného   na občiansko právne konanie.... Následne som bol na OS Humenné, kde som pri nahliadnutí do spis. materiálu zistil, že dôvodom rozdielnych právnych záverov senátov KS v prvom a druhom   odvolacom   konaní   bola   účelovo   pozmenená   a do   spisu   založená   podstatná výpoveď svedka poškodeného.... a tak som bol odsúdený bez možnosti a práva na obhajobu....   Prokurátor,   štátny   zástupca   ani   v jedinom   prípade   neprotestoval   proti   postupu   súdu a nepodával   sťažnosti   napriek   skutočnosti,   že   mu   to   ustanovuje   zákon.   Moje   námietky zaujatosti sudca odmieta a hneď na pojednávaní rozhoduje uznesením, ktoré je súčasťou zápisnice   z pojednávania,   že   nie   je   vylúčený   z pojednávania   predmetnej   trestnej   veci a pokračuje ďalej v pojednávaní....

Trestná vec vedená na OS Humenné pod sp. zn. 3 T 22/05. V tejto trestnej veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.... Uznesením UJaKP OR PZ H. sp. zn. ORP-2389/1-OSV-HE- 2004 bolo voči mojej osobe začaté tr. stíhanie pre trestný čin podľa § 206 ods. 1 Tr. zákona na... základe krivého obvinenia Ing. M. S., predsedníčkou Bytového družstva H.... Proti tomuto uzneseniu som v zákonnej lehote podal sťažnosť. Okr. prokuratúra... moju sťažnosť zamietla   a podala   proti   mne   podľa   §   176   ods.   1   Tr.   por.   obžalobu.  ...   Po   obdržaní predvolania na hlavné pojednávanie vo veci som požiadal o ustanovenie obhajcu z rodov advokátov. Spolu so žiadosťou som súdu predložil doklady o mojich majetkových pomeroch, zárobkových pomeroch a iné doklady v zmysle zákon. Sudca moju žiadosť zamietol... Na hlavnom pojednávaní dňa 21. 11. 2005 o 8.30 hod. v prospech poškodenej vypovedali dvaja svedkovia. Ich výpovede boli navzájom odporujúce si, tak som požiadal súd, aby bolo voči jednému   z dvoch   svedkov   a poškodenej   vznesené   obvinenie   pre   krivú   svedeckú   výpoveď a krivé   obvinenie.   Sudca   ma   arogantne   odmietol   s tým,   že   mám   možnosť   podať tr. oznámenie   na   políciu.   Na   môj   protest,   že   poškodená   ako   aj   svedkovia   boli   poučení súdom o trestnoprávnych dôsledkoch krivej svedeckej výpovede a krivého obvinenia a pred súdom aj vypovedali a preto by mali byť obvinení hneď na pojednávaní mi sudca v záchvate zúrivosti odpovedal, že som mnou nediskutuje. Pojednávanie bolo odročené. Následne som obdržal   predvolanie   na   pojednávanie   dňa   6.   02.   2006.   Justičnou   políciou   mi   bolo oznámené,   že   pojednávanie   je   odročené   na   neurčito.   Dôvody   mi   neboli   oznámené. Nasledujúci   deň   som   požiadal   o nahliadnutie   do   spisu.   Zamietnuté   a dôvody   odročenia pojednávania mi nie sú dodnes známe. Ustanovenie obhajcu z radov advokátov zamietnuté napriek skutočnosti, že pre jeho ustanovenie spĺňam podmienky stanovené zákonom... Sudca zistiac, že v poradí druhý svedok vypovedá rozporuplne s výpoveďou prvého, tohto svedka navádzal, aby vypovedal zhodne s predchádzajúcim. Tento úmysel prokurátor prekazil... Trestná vec sp. zn. 0 Tp 22/06.... V roku 2004 som bol osobne na prezídiu, kde som pánu   S.   predložil listinné dôkazy,   nespochybniteľné a nevyvratiteľné fakta   nasvedčujúce tomu, že na bytovom družstve dochádza k rozsiahlej trestnej činnosti.... Žiaľ čas ubiehal a vo veci sa nedialo nič. Žiadal som operačného pracovníka (policajta), aby mi ho (J. S., pozn.) spojil na mobilný telefón... Toto spojenie podľa operátora nebolo možné a tak som poprosil, aby mu nechali odkaz, že ho prosím, aby sa mi ozval, že policajti v H. konajú v rozpore so zákonom, nadržiavajú zločincom a zakrývajú trestnú činnosť. Dodal som..., že ak mi nezavolá, že v H. vybuchne mediálna bomba... V čase okolo 15.30 hod. prišli za mnou príslušníci polície na adresu trvalého bydliska, aby som k predmetnému telefonátu podal vysvetlenie.  ...   vyšetrovateľ   oznámil,   že   začína   voči   mojej   osobe   podľa   §   199   ods.   1 Trestného poriadku a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. stíha ako obvineného za prečin šírenia poplašnej správy podľa §-u 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona... Pýtal som sa vyšetrovateľa   PZ,   na   základe   čoho   vzniesol   obvinenie.   Ja   som   to   vydedukoval   z opisu záznamu tel. hovoru, ktorý zaslalo operačné stredisko KR PZ Bratislava. Chcel som ho vidieť. Nemáte právo, odpovedal. Chcem advokáta! Nemáte právo na advokáta.... Tvrdil som,   že   som   sa   tak   nikdy   nevyjadril,   ako   je   to   uvedené   v uznesení   o začatí   trestného stíhania. Spáchanie skutku som neustále popieral. Bol som zadržaný a umiestnený v cele predbežného zadržania... Pred súdom som spáchanie skutku popieral a tvrdil som, že som sa tak nevyjadril, ako je to uvedené v uznesení OR PZ a v obžalobe OP Humenné... Žiadal som   súd   o ustanovenie   obhajcu   z radov   advokátov   podľa   §-u   40   ods.   2   Tr.   poriadku. Arogantne a v záchvate zúrivosti odmávnutím právnej ruky zamietnuté!... Proti vzatiu do väzby som podal sťažnosť. Bola zamietnutá... Príbuzní zozbierali prostriedky a zaplatili mi obhajcu z radov advokátov... Obhajca podal dňa 15. 05. 2006 na OP Humenné žiadosť o moje prepustenie z väzby na slobodu... Námestníčka okresnej prokuratúry mojej žiadosti o prepustenie   na   slobodu   nevyhovela   a predložila   ju   sudcovi   pre   prípravné   konanie. Okresný súd Humenné rozhodol uznesením zo dňa 17. 5. 2006, sp. zn. 0 Tp 22/06 takto: Podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku sa obvinený V. K.... prepúšťa z väzby ihneď na slobodu. Prepustený z výkonu väzby som bol dňa 23. 05. 2006...

Trestná vec vedená na OS Humenné pod sp. zn. 2 T 60/06. Uznesením UJaKP OR PZ ČVS: ORP-618/OEK-HE-2005 zo dňa 13. 03. 2006 bolo voči mne začaté trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona... Vyšetrovateľ... odmietol   v priebehu   vyšetrovania   výsluch   mnou   navrhovaných   svedkov,   ktorí   by s určitosťou   vyvrátili   tvrdenia   Ing.   M.   S.,   o ktoré   sa   právne   a teda   nesprávne   závery opierajú. Na základe obžaloby OP Humenné Okresný súd vydal dňa 23. 05. 2005, keď som bol   prepustený   z väzby   Trestný rozkaz a odsúdil   ma   na 20...   mesiacov   odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na dobu 3 roky... Proti tr. rozkazu som v zákonnej lehote   podal   odpor.   Bol   som   v neprítomnosti   odsúdený   na   dobu   trvania   trestu   odňatia slobody   18   mesiacov   nepodmienečne...   Proti   rozsudku   som   v zákonnej   lehote   podal odvolanie. KS Prešov na základe môjho odvolania zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil vec, aby ju súd znovu prejednal, vykonal príslušné dokazovanie a vo veci znovu rozhodol. Okresný súd Humenné neurobil žiadne dokazovanie a neriadil sa názorom súdu vyššieho stupňa. V uznesení KS Prešov sp. zn. 2 To 23/07-119... zo dňa 12. 04. 2007... v odôvodnení je   okrem   iného   uvedené,   že   neboli   splnené   podmienky   na   vykonanie   hlavného pojednávania... Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. je možné hlavné pojednávanie vykonať aj v neprítomnosti   obžalovaného   za   splnenia   podmienok   uvedených   pod   písmenom   a),   d). Krajský súd však zo zápisnice o hladnom pojednávaní zo dňa 28. 11. 2006 nezistil, aby bol obžalovaný upozornený podľa písmena c) ods. 2 § 252 Tr. poriadku, teda to, že aj v jeho neprítomnosti   môže   byť   hlavné   pojednávanie   vykonané.   Vzhľadom   na   toto   procesné pochybenie okresného súdu, všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 9. 1. 2007 sú nulitné, lebo bolo porušené právo na obhajobu obžalovaného. Okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 18. 9. 2007. Nevykonal žiadne dokazovanie. Na pojednávanie so bol prizvaný jedine ja, ako obvinený. Bez poučenia o mojich právach po zrušení obhajcu, ktorý   mi   bol   ustanovený   v prípravnom   konaní   a neustanovenia   náhradného   ma   znovu odsúdil zhodne ako v prvom prípade.... Proti tomu som znovu podal odvolanie a súčasne som   požiadal   KS   Prešov,   aby   vo   veci   nariadil   hlavné   pojednávanie   na   KS   a aby   mi ustanovil obhajcu z radov advokátov podľa § 40 ods. 2 Tr. poriadku a oznámil mi jeho meno a včas ma upovedomil o termíne hlavného pojednávania v súlade so zákonom tak, aby som mal na prípravu k obhajobe min. 5 pracovných dní. KS Prešov mi zaslal upovedomenie o verejnom zasadnutí proti rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn. 2 T 60/06, ktoré bolo   stanovené   na   16.   01.   2008...   Upovedomenie   o ustanovení   obhajcu...   mi   nebolo doručené. Súd konal v mojej neprítomnosti a uznesením vo veci môjho odvolania rozhodol odmietnutím odvolania... V odôvodnení uznesenia je uvedené, že som žiadal ustanovenie obhajcu. Viac už sa v ďalšej časti táto otázka vôbec nespomína. Poznamenávam, že keď dva dni pred pojednávaním som neobdržal upovedomenie o ustanovení obhajcu, zaslal som KS Prešov   žiadosť   o odročenie   verejného   zasadnutia   aj   s podrobným   odôvodnením a opakovane som žiadal o ustanovenie obhajcu. V priebehu konania pred okresným súdom som dňa 16. 5. 2007 čakal pred poj. miestnosťou cca 1 hodinu po termíne, na ktorý bolo stanovené   pojednávanie   vo   veci.   Obhajca   na   poj.   neprišiel.   Pred   časom   požiadal o oslobodenie od povinnosti obhajovať ma. Pod vplyvom strehu a iných faktorov som dostal silné bolesti žalúdka. Túto skutočnosť som oznámil justičnej stráži a požiadal som ich, aby upovedomili JUDr. S., ktorý vo veci pojednával. Za neúčasť na pojednávaní mi súd uložil uznesením pokutu... Dodávam, že v tomto prípade došlo k porušeniu zákona zo strany súdu. Predvolanie   mi   bolo   doručené   dňa   10.   5.   2006   a pojednávanie   bolo   dňa   16.   5.   2006. V tomto   časovom   rozpätí   boli   dva   dni   pracovného   pokoja.   Nebola   dodržaná   zákonom stanovená doba, ktorá je min. 5 pracovných dní a preto malo byť pojednávanie odročené pre pochybenie súdu a nie z dôvodu mojej neprítomnosti.... Doklad o tom, že som bol na lekárskom   ošetrení   som   súdu   následne   doložil.   Krajský   súd   Prešov   konal   v rozpore   so zákonom.   Verejnému   zasadnutiu   Krajského   súdu   prechádzalo   procesné   pochybenie a porušenie   zákona,   ktoré   Krajský   súd   v 1-vom   odvolacom   konaní   súdu   prvého   stupňa vytýka.... Okresný súd neurobil nič, neriadil sa názorom súdu Krajského.... V druhom odvolacom konaní po zmene zloženia senátu... súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa. Bez práva   na   obhajobu,   bez   ustanovenia   obhajcu,   bez   vykonania   dokazovania   tak,   ako   to ustanovuje zákon.... Z predmetnej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že tak Okresným súdom v Humennom,   KS   v Prešove   a inými   orgánmi   výkonnej   štátnej   moci   došlo   k totálnemu porušeniu ľudských práv a slobôd nezákonným postupom jednotlivých zástupcov orgánov štátu pri aplikácii práva....

V snahe   domôcť   sa   svojich   práv   som   viackrát   vzniesol   námietky   zaujatosti   voči jednotlivým zástupcom orgánov výkonnej štátnej moci činným v trestnom konaní a súdu. Viackrát som žiadal, aby v predmetných trestných veciach pojednával iný nezávislý súd z dôvodov zaujatosti miestne príslušného súdu. Ani v jednom prípade nebolo mojej žiadosti vyhovené.   Sťažnosti   na   nadriadené   orgány   boli   spätne   postupované   na   krajské   orgány a následne na priame vybavenie okresným orgánom. Znovu o nich rozhodoval a rozhoduje súd a prokuratúra, na konanie ktorých som podával sťažnosti....

Žiaľ   ja   musím   prehlásiť,   že   v mojom   prípade   tieto   a ďalšie,   Ústavou   Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi garantované základné ľudské práva a slobody sú totálne, brutálnym spôsobom porušované. Bolo mi odobraté právo mať práva....

Žiadam...   o bezodkladné   prerušenie   môjho   výkonu   trestu   vrátenie   tejto   a ďalších trestných   vecí,   ktoré   pojednával   sudca   JUDr.   M.   S.,   dozoroval   prokurátor   Okresnej prokuratúry Humenné JUDr. I. M. do prípravného konania, ustanovenie obhajcu z radov advokátov a obnovenie konania v predmetných trestných veciach.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie sťažovateľom označených základných práv postupom okresného súdu   v konaniach vedených   pod sp.   zn. 2 T 26/2003, sp. zn. 3 T 22/2005, sp. zn. 0 Tp 22/2006 a sp. zn. 2 T 60/2006.

1.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná   a začína   plynúť od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany základných práv alebo slobôd (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 4. augusta 2008.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   2   T   26/03   bolo právoplatne   skončené   19.   apríla   2005   vyhlásením   rozsudku   Krajského   súdu   v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 6/2005, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 26/03 z 24. januára 2005 a sám v merite veci rozhodol.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 2 T 60/2006 bolo právoplatne skončené 16. januára 2008, a to rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 60/06 z 18. septembra 2007, v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 126/07 zo 16. januára 2008, ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené.

Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 0 Tp 22/06 bolo rozhodovanie o vzatí sťažovateľa do väzby (uznesenie zo 7. apríla 2006). Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tpo 22/06 z 19. apríla 2006 sťažnosť sťažovateľa   zamietol.   Vydaním   uznesenia   krajského   súdu   z 19.   apríla   2006   bolo právoplatne skončené aj konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 0 Tp 22/06.

Od právoplatnosti rozhodnutí, ktorými boli skončené konania okresného súdu vedené pod   sp.   zn.   2   T   26/03,   sp.   zn.   2   T   60/06   a sp.   zn.   0   Tp   22/06   napádané   sťažnosťou sťažovateľa pre namietané porušenie označených práv, nepochybne uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (t. j. dva mesiace).

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa   v tejto   časti   odmietol   ako   podanú   oneskorene   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3   T   22/05   namieta   porušenie   ním   bližšie   nekonkretizovaných   základných   práv   tým,   že okresný súd mu neustanovil obhajcu v tomto trestnom konaní a neumožnil mu nahliadnuť do spisu.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 T 22/05 v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené.

Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z ústavného   princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd   označených   v čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktoré   neboli   odstránené   v jeho   priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že   boli   porušené   ustanovenia,   ktorými   sa   má   zabezpečiť   objasnenie   veci   alebo   právo obhajoby.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa   §   370   ods.   2   Trestného   poriadku   ak   sa   dovolanie   podáva   v   prospech obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa   §   371   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   dovolanie   možno   podať,   ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv v neskončenom, t. j. prebiehajúcom trestnom konaní. Z argumentácie sťažovateľa (t. j. že mu nebol ustanovený obhajca a že mu nebolo umožnené nahliadnutie do spisu) možno vyvodiť   námietku   porušenia   základného   práva   na   obhajobu.   Z dosiaľ   uvedeného   však vyplýva,   že   v tomto   konaní   sa   stále   môže   priamo   pred   konajúcim   všeobecným   súdom účinne domáhať zákonom ustanoveným spôsobom ochrany základného práva na obhajobu.

Aj   v prípade,   ak   by   podľa   názoru   sťažovateľa   nedošlo   k náprave   porušenia   jeho základných práv okresným súdom do vydania jeho meritórneho rozhodnutia má sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok – odvolanie. Odvolací súd v prípade podania odvolania proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   ako   súdu   prvého   stupňa   v predmetnej   veci   je súdom s plnou jurisdikciou, v ktorého právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu okresného súdu.

Napokon   aj   po   právoplatnom   skončení   trestného   konania,   ak   nedôjde   k   náprave prípadného porušenia jeho práva na obhajobu, môže sťažovateľ využiť mimoriadny opravný prostriedok,   ktorým je dovolanie. Dovolací súd potom bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť   konania   predchádzajúceho   podaniu   dovolania,   a to   najmä   so zreteľom   na dodržanie základných práv a slobôd vrátane práva sťažovateľa na obhajobu. Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať. Skutočnosti, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojej sťažnosti, neumožňujú vyvodiť taký záver, že by ním namietané porušenie označeného základného práva nebolo možné odstrániť v konaní pred všeobecným súdom.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania vedeného proti nemu má stále možnosť účinným spôsobom namietať jeho porušenie pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na to,   že sťažnosť   bola odmietnutá   ako   celok,   bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa a rozhodovať o nich.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že podanie sťažovateľa je urážlivé vzhľadom na ilustráciu   na titulnej strane podania   a už aj z tohto dôvodu   ústavný súd mohol   podanie sťažovateľa odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009