znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 95/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. G., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., B., vo veci porušenia zákonov, ústavných práv upravených v čl. 19 ods. 1, čl. 36 písm. b) a čl.   46   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základných   práv   a slobôd   a priznania primeraného finančného zadosťučinenia, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. M. G. v časti, v ktorej žiada vysloviť porušenie čl. 19 ods. 1 a čl. 36 písm.   b)   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a rozhodnutiami   všeobecných   súdov, Okresného   úradu práce v Michalovciach a Správy finančnej kontroly v Košiciach, o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

2. Sťažnosť Ing. M. G. v časti, v ktorej žiada vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a rozhodnutiami   všeobecných   súdov,   Okresného úradu práce v Michalovciach a Správy finančnej   kontroly v Košiciach,   o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. apríla 2002 zaslané   faxom   a 30.   apríla   2002   doručené   podanie   Ing.   M.   G.,   bytom   Z.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. B., B., označené ako „Ústavná sťažnosť pre porušenie zákonov, ústavných práv, základných práv a slobôd, priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia“,   ktorým   sa   v   súvislosti   so   súdnymi   konaniami   vo   veci okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   a   nimi   vyvolanými   udalosťami   dožaduje rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa obsahu ústavný súd posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Sťažovateľ v sťažnosti označuje konania vedené na Okresnom súde Michalovce, a to pod sp. zn. 10 C 1440/95 o neplatnosť okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   (rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť 6. novembra   1997),   ďalej   konanie   o   náhradu   škody   (číslo   neuvádza),   pod   sp.   zn. 11 C 940/98 od 10. februára 1998 o odstránenie následkov a zadosťučinenie   za ujmu na občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti a pod sp. zn. 6 C 321/98 o náhradu mzdy (do 27. februára 2002), v spojení s konaniami vedenými na Krajskom súde v Košiciach, a to pod sp. zn. 14 Co 245/00 a 14 Co 246/00, a dovolacím konaním vedeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Cdo 141/01 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. februára 2002).

Sťažovateľ   v súvislosti   s týmito   konaniami dochádza   k presvedčeniu   o porušovaní jeho základných práv a slobôd, a to najmä „práva na náhradu spôsobenej škody“ a „práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov“.

Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje, aby po vykonanom dokazovaní

-   zrušil   rozsudok   Okresného   súdu   v Michalovciach   z   2.   februára   2000   sp.   zn. 6 C 321/98 a Krajského súdu v Košiciach z 15. marca 2001 sp. zn. 14 Co 245/00 a 14 Co 246/00 v časti nepriznania mzdového nároku v sume 533 769.- Sk,

-   vyslovil   vo   svojom   náleze,   že   všeobecné   súdy,   Okresný   úrad   práce v Michalovciach, Správa finančnej kontroly v Košiciach ako štátne orgány svojím postupom a rozhodnutiami porušili základné ľudské práva a slobody navrhovateľa zakotvené v čl. 19, ods. 1, čl. 36 písm. b) a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

- priznal navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 000.- Sk.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje o sťažnostiach fyzických   osôb   a právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   a skúma,   či   spĺňa   náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a či   nie   sú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 cit. zákona.

1. Sťažovateľ sa dožaduje, aby ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že všeobecné súdy   (bližšie   ich   neoznačil),   Okresný   úrad   práce   v Michalovciach,   Správa   finančnej kontroly v Košiciach ako štátne orgány svojím postupom a rozhodnutiami porušili základné ľudské práva a slobody navrhovateľa zakotvené v čl. 19 ods. 1, čl. 36 písm. b) a v čl. 46 ods. 2 ústavy.

V súvislosti   s požiadavkou   sťažovateľa   vysloviť   porušenie   jeho   základných   práv upravených v čl. 19 ods. 1 ústavy (právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej   povesti   a na   ochranu   mena)   a v čl.   36   písm.   b)   ústavy   (právo   na   ochranu   proti svojvoľnému   prepúšťaniu   zo   zamestnania   a diskriminácii   v zamestnaní)   ústavný   súd uvádza,   že   jeho   právomoc   je   subsidiárna   vo   vzťahu   k právomoci   všeobecných   súdov. Ochranu základných práv upravených   v čl. 19 ods.   1 ústavy a v čl. 36 písm.   b) ústavy poskytujú všeobecné súdy, tak ako to nakoniec vyplýva aj z podania navrhovateľa, ktorý si uplatňoval   ich   ochranu   v občianskom   súdnom   konaní.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (I. ÚS 130/93, I. ÚS 50/96, I. ÚS 2/00, I. ÚS 78/99) ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci vo veci konať.

2. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ žiada vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 2 ústavy označenými orgánmi, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Vychádzal   pritom   z doterajšej   rozhodovacej   činnosti ústavného súdu (I. ÚS 24/98, I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/99).

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy sa možno domáhať preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy na súde s tým, že z preskúmavania nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Z podania sťažovateľa však nevyplýva príčinná súvislosť medzi skutočnosťami v ňom uvedenými a základným právom upraveným v čl. 46 ods.   2   ústavy.   Z priloženej   dokumentácie   taktiež   nevyplýva,   že   by   sa   všeobecné   súdy odmietli zaoberať žalobami, ktorými sa sťažovateľ na ne obrátil. Vo svojej sťažnosti však neuviedol žiadnu vec, ktorá mala, resp. mohla byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve tak, ako to je ustanovené v čl. 46 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa,   a to rozhodovaním   o primeranom   finančnom   zadosťučinení   a o zrušení   ním   označených rozhodnutí.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   uvádza,   že   označené   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť viac ako dva mesiace pred tým, ako bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, t. j. táto požiadavka sťažovateľa bola uplatnená oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2002