znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 94/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., R., vo veci   namietaného   porušenia „základného   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   pred súdom v jeho prítomnosti“ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8 C 26/01-12 z 23. februára 2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012 doručená sťažnosť Ing. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho „základného práva na verejné prerokovanie veci pred súdom v jeho prítomnosti“ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) č. k. 8 C 26/01-12 z 23. februára 2001 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovateľ podáva sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy(...) vo veci porušenia jeho základného práva na verejné prerokovanie veci pred súdom v jeho prítomnosti upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 26/2001, týkajúcom sa rozvodu manželstva.

Sťažovateľ   sa   náhodne,   s   odstupom   času   dozvedel,   že   Okresný   súd   v   Rimavskej Sobote   v   konaní   8   C   26/01   rozhodol   rozsudkom   zo   dňa   23.   02.   2001   o   rozvode   jeho manželstva, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04. 04. 2001. (...)

Po   tomto   zistení   sťažovateľ   dňa   15.   05.   2012   poveril   splnomocneného   zástupcu vyhotovením fotokópií kompletného spisu, zo získaných dokladov zistil tento stav:

1. Žalobný návrh bol podaný 25. 01. 2001, doplnený dňom 06. 02. 2001

2. Súd 29. 01. 2001 uložil zistiť adresu pobytu sťažovateľa. Pripomínam,   že   navrhovateľka   poznala   adresu   skutočného   pobytu   sťažovateľa, z adresy ktorého jej posielal poštou výživné.

3. Súd bez toho, aby mal relácie od inštitúcií, ktoré žiadal o informáciu o pobyte sťažovateľa, ustanovil uznesením z 09. 02. 2001 sťažovateľovi opatrovníka.

4. Súd už 06. 02. 2001 nariadil pojednávanie na 23. 02. 2011, hoci v tom čase nebol opatrovník ustanovený, uznesenie bolo opatrovníkovi doručené dňa 09. 02. 2001 a v čase konania pojednávania ustanovenie opatrovníka nebolo právoplatné.

5. Súd sa preukázateľne ani nepokúsil doručiť sťažovateľovi predvolanie na žiadnu zo známych adries.

Pojednávanie sa konalo bez prítomnosti a bez zastúpenia sťažovateľa. Žalobkyňa   nepravdivo   uvádzala,   že   nemá   vedomosť   o   pobyte   sťažovateľa,   súd nepravdivo uviedol v rozsudku, že sa sťažovateľovi nepodarilo doručiť žiadnu písomnosť, v skutočnosti žiadnu písomnosť neposielal.

6. Rýchlosť s akou súd vo veci rozhodoval, si zaslúžil pozornosť, rovnako to, že neurčoval výživné, čo by vyžadovalo preukázanie relevantných skutočností. Evidentne išlo o urýchlené vybavenie rozvodu.

7. O vydanom a nezákonne právoplatnom rozsudku sťažovateľa nikto neinformoval. Pre nevedomosť o rozvode bol vylúčený sťažovateľ z možnosti riešiť majetkové veci, hlavne vyporiadania BSM a odkúpenie bytu, čím bol výrazne poškodený.

Vyššie uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú zo súdneho spisu. Nezákonným   postupom   v   konaní   porušiteľ   hrubo   porušil   sťažovateľovo   právo garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...)

Vzhľadom na predmet sporu a dôsledky nezákonného rozhodnutia na rodinný život a majetok   sťažovateľa   žiadame   súd,   aby   sťažovateľovi   priznal   finančné   zadosťučinenie vo výške 10.000 €(...).

V súlade s ustanoveniami § 56 ods. 1 písmena a), ods. 4 a ods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z.(...)   a   na   základe   vyššie   uvedených   skutočností,   preto   žiadame   Ústavný   súd   aby rozhodol nasledovne:

1. Základné právo sťažovateľa, upravené čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) bolo postupom Okresného súdu Rimavská Sobota porušené.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 € (...),   ktoré   je   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Porušiteľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia(...) spolu s DPH 305,18 €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho „základného práva na verejné prerokovanie veci pred súdom v jeho prítomnosti“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom   okresného   súdu   a jeho   rozsudkom   č.   k.   8   C   26/01-12   z 23.   februára   2001, ktorým bolo jeho manželstvo rozvedené „bez prítomnosti a bez zastúpenia sťažovateľa“. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2001.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetná   sťažnosť   je   oneskorene   podaná,   pretože sťažovateľ ňou napáda rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 26/01-12 z 23. februára 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 4. apríla 2001, pričom predmetná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 6. júla 2012.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ak by lehota na podanie predmetnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť až dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o napadnutom   rozsudku,   pretože   ten   bol   vydaný   v jeho neprítomnosti (v zast. opatrovníkom), teda vychádzalo by sa z toho, že v danom prípade by išlo o „iný zásah“, a nie o „právoplatné rozhodnutie“, aj tak by bola táto ústavná sťažnosť podaná oneskorene, pretože sťažovateľ o existencii napadnutého rozsudku mal nesporne vedomosti   už   v rokoch   2006   –   2007.   Z   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   1 P 52/2011 z 28. novembra 2011, ktorým bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa sťažovateľa a ktorý bol sťažovateľovi riadne doručený, totiž okrem iného vyplýva vyjadrenie sťažovateľa, že: „Pre otca maloletého je nepochopiteľné, že od januára 2001 do 23. 02. 2001 teda za jeden mesiac súd manželstvo účastníkov konania rozviedol o čom sa otec maloletého dozvedel iba náhodne   približne   po   5-tich   rokoch.“ Uvedené   rozhodnutie   o zvýšení   výživného na maloleté   dieťa   nadobudlo   právoplatnosť   podľa   zistenia   ústavného   súdu   17.   februára 2012, a pretože predmetná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu v čase (6. júla 2012), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v sťažnosti. Aj na základe uvedených dôvodov by pripadalo do úvahy posúdenie návrhu ako podaného oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013