znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 94/07-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. PN 12 C 258/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2007 doručená sťažnosť J. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN 12 C 258/2001.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   27.   septembra   2001   bol   podaný   návrh   na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Okresnému súdu Piešťany, ktorý bol predmetom konania vedeného pod sp. zn. PN 12 C 258/2001. Sťažovateľ 3. októbra 2003 požiadal Okresný súd Piešťany o urýchlenie priebehu súdneho konania a upovedomil o tom aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Túto žiadosť poslal aj Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva. Dňa 24. novembra 2003 opätovne žiadal okresný súd o urýchlenie konania a o tejto žiadosti upovedomil aj ministerstvo. Okresný súd rozhodol až 18. novembra 2005. Proti rozsudku sa sťažovateľ odvolal. Dňa 5. septembra 2006 žiadal o preloženie súdneho konania z dôvodu vhodnosti. Krajský   súd   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   oznámil,   že   toto   podanie   bolo   zaslané okresnému súdu, lebo jeho vec sa na krajskom súde nenachádza. Predsedníčka krajského súdu   zistila   chybu   na   strane   krajského   súdu,   čo   oznámila   sťažovateľovi.   Pred   začatím pojednávania 31. októbra 2006 sťažovateľ upustil od žiadosti o prikázanie veci inému súdu. Rozsudok krajského súdu bol vyhlásený 30. januára 2007, 14. marca 2007 bol odoslaný okresnému súdu a 11. apríla 2007 sa stal právoplatným.

Sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   trvalo   päť   rokov   a sedem mesiacov, a žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 12 C 258/2001 bolo porušené.

2) J. D. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 400 000,- Sk (slovom štyristotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k prieťahom   v konaní   postupom   označeného   orgánu,   je   daný   dôvod   na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. PN 12 C 258/2001, ktoré bolo právoplatne skončené 11. apríla 2007; navyše namieta   porušenie   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov okresným súdom v čase, keď sa vec sťažovateľa na okresnom súde nenachádzala (viac ako 2 mesiace).

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy a porušenie svojho základného práva konaním okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal, a preto nemohol žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať označené základné právo sťažovateľa. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto dôvodu odmietol (podobne napr. II. ÚS 184/06).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nedostatkami sťažnosti nezaoberal a ani o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007