znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 94/06-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. O., bytom B., a MUDr. D. O., bytom B., zastúpených advokátom   Mgr.   M.   K.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života   podľa   čl. 19   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vydaním príkazu na domovú   prehliadku   sp. zn.   Tp 00177/05   z 15. júna 2005   Okresným   súdom   v Banskej Bystrici,   realizáciou   príkazu   na   domovú   prehliadku   a   na   prehliadku   iných   priestorov a pozemkov   21. júna 2005 Úradom   justičnej   a kriminálnej polície   Krajského   riaditeľstva Policajného zboru   v Banskej Bystrici   a vydaním   príkazu   na prehliadku   iných   priestorov a pozemkov   sp. zn.   ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005   zo 14. júna 2005   Úradom   justičnej a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Banskej   Bystrici so súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. O. a MUDr. D. O. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2005 doručená sťažnosť A. O. (ďalej len „sťažovateľ 1“) a MUDr. D. O. (obaja spolu ďalej len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním do súkromného   a rodinného   života   podľa   čl. 19   ods. 2   ústavy   a základného   práva na nedotknuteľnosť   obydlia   podľa   čl. 21   ods. 1   ústavy   vydaním   príkazu   na   domovú prehliadku sp. zn. Tp 00177/05 z 15. júna 2005 Okresným súdom v Banskej Bystrici (ďalej len   „okresný   súd“),   realizáciou   príkazu   na   domovú   prehliadku   a   na   prehliadku   iných priestorov   a pozemkov   21. júna 2005   Úradom   justičnej   a kriminálnej   polície   Krajského riaditeľstva   Policajného   zboru   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajské   riaditeľstvo“) a vydaním príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005   zo   14. júna 2005   krajským   riaditeľstvom   so súhlasom   Krajskej   prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo, že okresný súd nariadil 15. júna 2005 pod   sp. zn.   Tp 00177/05   vykonať   v obytnom   dome   na   ulici   (...)   v B.,   ktorý   je v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov (a v ďalších k nemu patriacich priestoroch), domovú prehliadku. Dôvodom nariadenia domovej prehliadky bolo dôvodné podozrenie, že sa v uvedenom dome nachádzajú veci dôležité pre trestné stíhanie.

Vydanie príkazu na domovú prehliadku odôvodnil okresný súd tým, že uznesením vyšetrovateľa krajského riaditeľstva sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 z 1. apríla 2005 „... bolo v zmysle § 160 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery na tom   skutkovom   základe,   že   nezistený   páchateľ,   konateľ   a tiež   jeden   zo   spoločníkov spoločnosti M., s. r. o., so sídlom B., bez súhlasu druhého spoločníka uzatvoril

dňa   7. 10. 2004   Kúpnu   zmluvu   o prevode   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam vedených   na   liste   vlastníctva   č. 5518   z katastra   nehnuteľností   vedeného   Katastrálnym úradom v B. medzi predávajúcim M., s. r. o., a kupujúcimi Ing. J. V. a jeho manželkou M. V., rod. S., pričom kúpna cena bola 12.000.000,- Sk

dňa   19. 10. 2004   Dodatok   č. 1   ku   kúpnej   zmluve   o prevode   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam uzavretej 14. 10. 2004 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených   na   liste   vlastníctva   č. 5518   z katastra   nehnuteľností   vedeného   Katastrálnym úradom v B. medzi predávajúcim – M., s. r. o., a kupujúcimi Ing. J. V. a jeho manželkou M. V. dňa   16. 12. 2004   Kúpnu   zmluvu   o prevode   vlastníckeho   práva   k ďalším nehnuteľnostiam vedených na liste vlastníctva č. 5518 z katastra nehnuteľností vedeného Katastrálnym úradom v B. medzi predávajúcim – M., s. r. o., a kupujúcimi Ing. J. V. a jeho manželkou M. V., pričom kúpna cena bola 4.442.000,- Sk

v presne nezistenom   čase   v priebehu   roku 2004 uzatvoril   kúpno-predajnú zmluvu na hmotný   investičný   majetok,   zásoby,   hnuteľný   majetok,   know-how   a   good   will medzi predávajúcim M., s. r. o., a kupujúcim A., s. r. o., N., za sumu 816.400,- Sk, hoci podľa   Spoločenskej   zmluvy   o založení   spoločnosti   s ručením   obmedzeným   s obchodným menom M., s. r. o., zo dňa 2. 3. 2000 pristúpil k týmto krokom bez toho, aby podľa VIII predmetnej spoločenskej zmluvy, či už pri schvaľovaní majetkových dispozícií vyhradených na   schválenie   valným   zhromaždením,   zmenách   spoločenskej   zmluvy,   udelení   súhlasu na prevod obchodného podielu, vylúčení spoločníka v zmysle príslušných ustanovení tejto zmluvy a iných, ktoré podľa zákona tejto zmluvy, alebo uznesenia valného zhromaždenia patria do pôsobnosti valného zhromaždenia,   valné zhromaždenie nezvolal,   a teda valné zhromaždenie   podľa   spoločenskej   zmluvy   nerozhodlo   nadpolovičnou   väčšinou   hlasov, prípadne 100 % súhlasom o týchto krokoch, a keďže aj podľa § 125 Obchodného zákonníka patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia, ako aj najvyššieho orgánu spoločnosti rozhodovať o strategických otázkach, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon,   spoločenská   zmluva   alebo   stanovy   spoločnosti,   konal   konateľ   –   jeden   z dvoch majiteľov   v rozpore   zo   zákonom,   ako   aj   spoločenskou   zmluvou,   keď   predal   majetok spoločnosti, M., s. r. o., tretím osobám bez súhlasu druhého majiteľa, čím týmto svojím konaním si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola ako konateľovi zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku druhému majiteľovi spoločnosti M., s. r. o., L. K., nar. (...) v B., trvale bytom B., minimálne škodu vo výške 8.629.200,- Sk.

Ďalej Okresný súd v odôvodnení príkazu na domovú prehliadku uviedol, že krajský prokurátor podal návrh Okresnému súdu na vydanie príkazu na domovú prehliadku, pričom súd po oboznámení sa so všetkými predloženými spisovými materiálmi mal preukázané, že návrh Krajského prokurátora je dôvodný“.

Domová prehliadka u sťažovateľov bola vykonaná 21. júna 2005.

Dňa 14. júna 2005 krajské riaditeľstvo nariadilo vykonať prehliadku iných priestorov a pozemkov v katastrálnom území D. patriacich sťažovateľom. Príkaz na prehliadku iných priestorov   a pozemkov   krajské   riaditeľstvo   odôvodnilo   tým,   že   vyšetrovateľ   krajského riaditeľstva   začal   10. júna 2005   trestné   stíhanie   pre   trestný   čin   sprenevery,   z   ktorého je podozrivý   sťažovateľ 1   na   tom   skutkovom   základe,   ktorý   je   už   uvedený   v súvislosti s príkazom na domovú prehliadku. Dňa 14. júna 2005 dal prokurátor krajskej prokuratúry príkaz,   aby   vyšetrovateľ   Policajného   zboru   v súvislosti   s vecou   vedenou   na   krajskej prokuratúre   pod   sp. zn.   Kv 35/05   vykonal   prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov, a nadväzne na to bola 21. júna 2005 vykonaná táto prehliadka.

Sťažovatelia sú toho názoru, „že vydaním príkazu na domovú prehliadku Okresným súdom v Banskej Bystrici a vydaním príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov KR PZ v Banskej Bystrici, na ktorý dala súhlas Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, a ich   následným   vykonaním   došlo   k porušeniu   našich   ústavných   práv,   a to   konkrétne k porušeniu základného práva týkajúceho sa nedotknuteľnosti obydlia v zmysle čl. 21 ods. 1 ústavy, k porušeniu základného práva vyplývajúceho z čl. 16 ods. 1 ústavy upravujúceho nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   a k porušeniu   základného   práva   vyplývajúceho z čl. 19 ods. 2 ústavy upravujúceho právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného   a rodinného   života   a zo   strany   vyššie   uvedených   štátnych   orgánov k nerešpektovaniu čl. 2 ods. 2 ústavy, čl. 13 ods. 4 ústavy, čl. 21 ods. 1 ústavy, čl. 152 ods. 4 ústavy a ďalej § 1 ods. 1 Trestného poriadku, § 2 ods. 4 až 5 Trestného poriadku“.Uvedený   názor   sťažovatelia   opierajú   okrem   iného   o   tvrdenie,   že   okresný   súd v odôvodnení príkazu na domovú prehliadku a krajské riaditeľstvo v odôvodnení príkazu na prehliadku   iných   priestorov   a pozemkov   uviedli   viaceré   skutočnosti,   ktoré   nie   sú pravdivé,   pričom   pravdepodobne   vychádzali   z trestného   oznámenia,   ktoré   podal spolumajiteľ M., s. r. o., resp. aj jeho manželka. Nezakladá sa napríklad na pravde, že by si bol   sťažovateľ 1   ponechal   finančné   prostriedky   cca   v sume   presahujúcej   8   miliónov slovenských   korún   získané   zo   skutkov   opísaných   v odôvodnení   príkazu   na   domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov, pretože tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu dlhov označenej obchodnej spoločnosti.

Sťažovatelia argumentujú tiež tým, že „Žiaden z orgánov činných v trestnom konaní nepožadoval,   resp.   neurobil   pred   vykonaním   napádaných   opatrení   žiaden   pokus   získať od sťažovateľa   v 1. rade   doklady,   ktoré   by   potreboval   bez   použitia   násilia,   a taktiež si od sťažovateľa v 1. rade vopred nevyžiadal žiadne vysvetlenie. (...)

Odhliadnuc od skutkovej stránky veci, z odôvodnenia napádaných opatrení nie je vôbec   zrejmé,   akým   logickým   a právnym   výkladom   došli   orgány,   ktoré   ich   vydali, k podozreniu, že sú splnené všetky zákonné, ale aj ústavné podmienky pre ich vydanie“.

Pokiaľ   sa   v odôvodnení   oboch   opatrení   vzťahujúcich   sa   na   domovú   prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov tvrdí, „... že predajom majetku spoločnosti M., spol.   s r. o.,   tretím   osobám   si   sťažovateľ   v 1.   rade   prisvojil   cudziu   vec,   ktorá   mu   ako konateľovi bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku druhému majiteľovi spoločnosti M., spol. s r. o., škodu vo výške 8.629.200,- Sk“, považuje sťažovateľ 1 toto tvrdenie „... za prejav svojvôle orgánov verejnej moci pri aplikácii práva, nakoľko zo skutkového stavu, ktorý   sa   uvádza   v odôvodnení   opatrení   a z existujúceho   právneho   stavu,   k nej   nemohli logicky vôbec dospieť“.

Sťažovatelia   odmietajú   názor   okresného   súdu, „... že   domovú   prehliadku   bolo potrebné vykonať, pretože tu bolo dôvodné podozrenie, že sa tu nachádzajú veci dôležité pre   trestné   konanie,   a to   konkrétne   veci,   súvisiace   s nezákonným   konaním   majiteľa a konateľa spoločnosti O., s. r. o., a M., spol. s r. o.“.

Poukazujúc   predovšetkým   na   pocit   nespravodlivosti,   krivdy,   úzkosti,   poníženia a narušenia   ich   súkromia   a   tiež   na   to,   že   sťažovatelia   sú   rodičmi   troch   detí   vo   veku od 7 do 18   rokov,   ktoré   nevedia   pochopiť   dôvod, „prečo   k nám   vtrhla   polícia“, a v neposlednom rade aj so zreteľom na rozsah a intenzitu, s akou orgány činné v trestnom konaní   pristúpili   k nariadeniu   a vykonaniu   domovej   prehliadky   a   prehliadky   iných priestorov a pozemkov, žiadajú sťažovatelia priznanie finančného zadosťučinenia, pričom za primeranú považujú sumu 100 000 Sk.

Sťažovatelia sa zmieňujú aj o tom, že „Príkaz na domovú prehliadku a tiež príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov majú formu opatrenia, proti ktorému nie je prípustná   sťažnosť.   Začiatkom   augusta   2005   bolo   sťažovateľovi   v 1. rade   doručené z Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici upovedomenie o výsledku preskúmania postupu vyšetrovateľa č. k. Kv 35/05 zo dňa 3. 8. 2005, kde bolo konštatované, že postup konajúcej vyšetrovateľky bol zákonný, pretože postupovala v zmysle ustanovení § 83 ods. 1 Tr. por. a § 83a ods. 1 Tr. por. a z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení vydaných príkazov...“.

Vzhľadom na to sú sťažovatelia toho názoru, že na ochranu ich ústavou zaručených práv využili všetky dostupné právne prostriedky, ktoré im priznáva Trestný poriadok, preto žiadajú o ochranu ústavný súd.

Podľa sťažovateľov postup orgánov verejnej moci v danej veci vážne otriasol ich dôverou   v zákonnosť   ich   konania.   Aj   keď   sa   domnievajú,   že   príkorie,   ktoré   im   bolo spôsobené, nemôže byť napravené rozhodnutím ústavného súdu, sú tej mienky, že ak budú v konaní   pred   ústavným   súdom   úspešní,   môže   byť   potvrdené   ich   presvedčenie, „... že ústavnosť   a zákonnosť   znamená   dodržiavanie   princípov,   na   ktorých   je   postavená naša   demokratická   spoločnosť,   a to   najmä   na   princípe   ústavnosti   a dodržiavania základných   ľudských   práv.   Rozhodnutie   o tejto   sťažnosti   je   podľa   nášho   názoru   tiež zásadného významu aj pre výklad trestnoprávnych noriem, ktoré sa majú vykladať v súlade s Ústavou SR a taktiež pre budúce vylúčenie mechanickej aplikácie trestnoprávnych noriem bez ohľadu na zmysel a povahu základných ľudských práv a slobôd“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol nálezom tak, že:

„1. Vydaním   príkazu na   domovú   prehliadku Okresným   súdom   v Banskej   Bystrici č. k. Tp 00177/05   z   15. 6. 2005   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   v   1.   rade a sťažovateľky v 2. rade na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním   do   súkromného a rodinného života   podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Realizáciou príkazu na domovú prehliadku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. Tp 00177/05 zo dňa 15. 6. 2005 Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície dňa 21. 6. 2005 bolo porušené základné právo sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľky v 2. rade na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním do súkromného   a   rodinného   života   podľa   čl. 19   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky, na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Vydaním   príkazu   na   prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov   Krajského riaditeľstva   PZ   v   Banskej   Bystrici,   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   so   súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 zo 14. 6. 2005 bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   v   1. rade   a   sťažovateľky   v   2. rade na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Realizáciou   príkazu   na   prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov   Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície, ktorý bol schválený Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 zo dňa 14. 6. 2005 Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície dňa   21. 6. 2005   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   v   1. rade   a   sťažovateľky v 2. rade na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Príkaz   na   domovú   prehliadku   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   č. k. Tp 00177/05 z 15. 6. 2005 sa zrušuje.

6. Príkaz   na   prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov   Krajského   riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície so súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 zo 14. 6. 2005 sa zrušuje.

7. Sťažovateľovi v 1. rade a sťažovateľke v 2. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie   v   sume   100.000,- Sk   (slovom   stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   im Okresný súd v Banskej Bystrici, Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, úrad justičnej a kriminálnej   polície   a   Krajská   prokuratúra   v   Banskej   Bystrici   povinné   spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy vydaním príkazu na domovú prehliadku   sp. zn.   Tp 00177/05   z 15. júna 2005   okresným   súdom,   realizáciou   príkazu na domovú prehliadku a na prehliadku iných priestorov a pozemkov 21. júna 2005 krajským riaditeľstvom   a   vydaním   príkazu   na prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov   sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005   zo   14. júna 2005   krajským   riaditeľstvom   so   súhlasom krajskej prokuratúry.

Podľa   čl. 16   ods. 1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a   jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl. 19   ods. 2   ústavy   „Každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života“.

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“.

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránku veci, je vždy povinný   preskúmať   procesné   náležitosti   sťažnosti.   Z toho   vyplýva,   že   iba   v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, sa ňou môže   ústavný   súd   zaoberať   aj   z hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   so   základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je jej subsidiarita. To znamená, že sťažnosť možno spravidla podať iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pre jej podaním vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) „Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány“.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre. (...)

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   „Pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo   iného   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu,   či   sú   splnené   podmienky na podávanie   návrhu   na   začatie   konania   pred   súdom   alebo   na   podanie   opravného prostriedku,   či   môže   vstúpiť   do už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený“.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre „Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov“.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku 1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom sa rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ   podnetu   prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný   súd   uznáva   opakovaný   podnet   podľa   zákona   o   prokuratúre   ako   účinný prostriedok   ochrany   základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnili   sťažovatelia (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v predchádzajúcich   konaniach   opakovane   vyslovil   právny   názor, že vynechanie   tejto   inštitúcie   v   sústave   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti, ktoré tvrdia sťažovatelia, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 18. júla 2005 osobne na krajskú prokuratúru žiadosť o „... preskúmanie postupu orgánov činných   v trestnom   konaní   z 15. 7. 2005   v zmysle   ustanovenia   § 167   Tr.   poriadku vykonávajúcich 21. 6. 2005 domovú prehliadku na základe príkazu sudcu Okresného súdu v Banskej   Bystrici   sp. zn.   Tp 00177/05   z   15. 6. 2005   a prehliadky   iných   priestorov a pozemkov na základe príkazu vyšetrovateľky KR PZ, ÚJaKP PZ v Banskej Bystrici sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005   zo   14. 6. 2005   so   súhlasným   stanoviskom   dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. Kv 35/05, a to v priestoroch, ktoré sú uvedené v citovaných príkazoch“.

Prokurátor   krajskej   prokuratúry   na   základe   žiadosti   sťažovateľov   preskúmal vyšetrovací spis sp. zn. ČVS: KRP-23/OEK-BB-2005 s dôrazom na skutočnosti namietané aj v tejto sťažnosti (upovedomenie o výsledku preskúmania postupu vyšetrovateľa sp. zn. Kv 35/05   z   3. augusta 2005).   V tejto   súvislosti   konštatoval,   že „postup   konajúcej vyšetrovateľky bol zákonný, pretože postupovala v zmysle ustanovení § 83 ods. 1 Tr. por. a § 83a   ods. 1   Tr.   por.   a z dôvodov,   ktoré   sú   rozvedené   v odôvodnení   vydaných   vyššie citovaných príkazov“.

Na základe uvedeného sťažovatelia vyjadrili presvedčenie, „... že sme na ochranu našich   ústavou   zaručených   práv   využili   všetky   dostupné   právne   prostriedky,   ktoré   nám priznáva Trestný poriadok...“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   pokiaľ   sťažovatelia   neboli   spokojní   s vybavením   ich žiadosti podľa § 167 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení   neskorších   predpisov   [platného   a účinného   do   31. decembra 2005   (ďalej aj „Tr. por.“)], postupom krajskej prokuratúry upovedomením sp. zn. Kv 35/05 z 3. augusta 2005,   mali   možnosť   namietať   nezákonnosť   postupu   prokurátora   krajskej   prokuratúry formou   podnetu,   opakovaného   podnetu   a ďalšieho   opakovaného   podnetu   podľa   zákona o prokuratúre.

Proti rozhodnutiu krajského prokurátora sa možno obrátiť opakovaným podnetom na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, a tým žiadať nápravu na ďalšom stupni orgánov   prokuratúry.   Na   takomto   využití   zákonom   predvídaného   postupu   vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde je nevyhnutné trvať, lebo možnosti ochrany základných práv a slobôd sťažovateľov poskytnuté zákonom o prokuratúre ústavný súd považuje za účinný prostriedok ich ochrany.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľom prostriedok nápravy,   a to   podnet,   resp.   opakovaný   podnet   v zmysle   § 34   ods. 1   v spojení   s ďalšími ustanoveniami (§ 31   až 36   uvedeného zákona),   ktorým   sa   mohli domáhať preskúmania zákonnosti   postupu   krajskej   prokuratúry   v predmetnej   veci,   pokiaľ   boli   toho   názoru, že v súvislosti s ich žiadosťou o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa ustanovenia § 167 Tr. por. konala krajská prokuratúra nezákonne.

Keďže v danom prípade sťažovatelia uvedeným spôsobom nepostupovali, ústavný súd   dospel   k záveru,   že   ich   sťažnosť   nie   je   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných právnych   prostriedkov   ochrany   ich   základných   práv   prípustná,   a preto   rozhodol   o nej (§ 25 ods. 2   v spojení   s   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   a   § 34   ods. 1   zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že na základe obsahu sťažnosti a súvisiaceho spisového materiálu, ktorý   mu na jeho vyžiadanie poskytlo krajské riaditeľstvo,   možno konštatovať, že v okolnostiach prípadu orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so zákonnými predpismi. Trestné stíhanie bolo začaté podľa § 160 Tr. por., aby orgány činné v trestnom konaní mohli využiť oprávnenia podľa Trestného poriadku na zistenie, či je   oznámenie   o skutočnostiach   nasvedčujúcich   tomu,   že   bol   spáchaný   trestný   čin, v okolnostiach   danej   veci   dôvodné.   V prípade   existencie   určitých   okolností   (skutočností dostatočne   zrejmých)   môže   mať   domová   prehliadka,   resp.   prehliadka   iných   priestorov a pozemkov v konkrétnej veci charakter neodkladného úkonu (§ 160 ods. 4 Tr. por.) a ako taká je ex lege prípustná (§ 83 a 83a Tr. por.).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   rozhodnutie,   na   ktorého   základe   bol   namietaný   úkon (domová   prehliadka,   resp.   prehliadka   iných   priestorov   a   pozemkov)   vykonaný,   bolo i z hľadiska osobitnej závažnosti zásahu do ústavou zaručených základných práv dostatočne zdôvodnené a postup orgánov činných v trestnom konaní nevybočoval z rámca v tom čase platných a účinných procesných predpisov.

Ústavný súd poznamenáva, že Trestný poriadok súčasne zabezpečuje ochranu pred zneužívaním   zabezpečovacích   inštitútov   v prípravnom   konaní   dozorom   prokurátora. Po zhromaždení dôkazov vyšetrovateľ rozhodne o tom, či vznesie obvinenie, prokurátor o tom, či podá obžalobu, a súd vyrieši otázku viny a trestu.

Ústavný   súd   nie   je   oprávnený   vyjadrovať   sa   v danom   štádiu   trestného   stíhania k hmotnoprávnej stránke trestnej veci, v opačnom prípade by nahrádzal právomoc orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd môže preskúmať iba základné, hlavne formálne náležitosti namietaného zásahu, ktoré boli v tomto prípade splnené.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených   v ich   sťažnosti   stratilo   opodstatnenie   [pretože   je   podmienené   vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy)], ústavný súd sa už ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľov v danej veci nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 5. apríla 2006