znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 94/05-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti T., a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. G., D. S., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cb 20/99 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   T.,   a.   s.,   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cb 20/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cb 20/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   T.,   a.   s.,   B. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   45 000 Sk   (slovom štyridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Krajský   súd   v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave j e   p o v i n n ý   uhradiť T., a. s., B. trovy právneho zastúpenia   5 302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   jej   právnej zástupkyne JUDr. I. G., D. S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. marca 2005 doručené podanie T.,   a. s.,   B., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. G., D. S., ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 41 Cb 20/99, ktorá sa týka návrhu sťažovateľky proti odporcovi I. S., a. s., B., na zaplatenie 28 890 917 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: „... Dňa 05. 03. 1999 bola na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. I. P., advokáta so sídlom v B. – právneho zástupcu navrhovateľa podaná žaloba o zaplatenie 28.890.917,- Sk s príslušenstvom v právnej veci navrhovateľa: T. F., o. c. p., a. s. so sídlom B. voči odporcovi: I. S., a. s. so sídlom B. Podaním žaloby sa začalo na Krajskom súde Bratislava konanie... pod spisovou značkou 41 Cb 20/99.

Konanie bolo pridelené sudkyni JUDr. E. H. Právny zástupca navrhovateľa vypovedal ku dňu 14. 09. 1999 plnú moc udelenú navrhovateľom, avšak o tejto skutočnosti súd neinformoval.

Počas   tohto   obdobia   nastali   nasledovné   právne   skutočnosti   týkajúce   sa navrhovateľa:

Mimoriadnym valným zhromaždením zo dňa 18. 05. 1999 osvedčeným notárskou zápisnicou Nz 182/99, N 138/99 spísanej notárom JUDr. V. bola schválená zmena stanov, zmena obchodného mena z T. F., o. c. p., a. s. na T. T., o. c. p., a. s. Táto právna skutočnosť bola Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I zapísaná dňom 16. 06. 1999. Mimoriadnym valným zhromaždením zo dňa 01. 03. 2001 osvedčeným notárskou zápisnicou   Nz   106/01,   N   138/99,   spísanej   notárom   JUDr.   V.   bola   odsúhlasená   ďalšia zmena stanov, týkajúca sa zmeny obchodného mena z T. T., o. c. p., a. s. na T. T., a. s. Táto právna skutočnosť bola Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I zapísaná dňom 16. 03. 2001.

Notárskou zápisnicou N 2371/03, Nz 80540/03 spísanou dňa 12. 09. 2003 notárskym kandidátom   Mgr.   L.   notára   JUDr.   V.   bol   osvedčený   priebeh   mimoriadneho   valného zhromaždenia, na ktorom bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti T. T., a. s. bez likvidácie zlúčením   so   spoločnosťou   T.,   a.   s.   T.   T.,   a.   s.   zanikla   bez   likvidácie   zlúčením   so spoločnosťou T., a. s., B., ktorá je jej právnym nástupcom a ku dňu výmazu, t. j. ku dňu 29. 02. 2004 na ňu prechádzajú všetky jej práva a záväzky...

Dňa   24.   01.   2002   prevzala   právne   zastupovanie   navrhovateľa   naša   advokátska kancelária, skutočnosť ktorá bola príslušnému súdu oznámená listom zo dňa 18. 03. 2002 a na základe týchto skutočností bolo požadované pripustenie zmeny obchodného mena na strane aktívne legitimovaného účastníka sporu z T. F. o. c. p., a. s. na T. T., a. s.

Zároveň   bol   týmto   listom,   vzhľadom   na   neprimerane   pomalý   postup   príslušného súdu, požiadaný krajský súd v Bratislave, aby vytýčil pojednávanie.

Keďže súd na túto žiadosť nereagoval a pojednávanie nevytýčil, bol súd opätovne požiadaný o vytýčenie pojednávania listom zo dňa 08. 08. 2002...

Žiaľ   ani   na   túto   žiadosť   sme   nedostali   odpoveď   a ani   nebol   vytýčený   termín pojednávania.   Listom   zo   dňa   10.   03.   2003   adresovaným   predsedovi   Krajského   súdu v Bratislave sme požiadali o prešetrenie veci a o zabezpečenie nápravy.

Následne   sme   boli   súdom   listom   zo   dňa   24.   03.   2003   vyzvaní   na   vyjadrenie k stanovisku odporcu zo dňa 27. 03. 2000. Naše vyjadrenie sme súdu zaslali listom zo dňa 10. 04. 2003...

Za účelom prešetrenia doterajšieho konania sme dňa 24. 06. 2004 podali v súlade s § 17   ods.   1   zákona   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky, štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   v znení   neskorších predpisov (zákon o štátnej správe súdov) opätovne žiadosť o prešetrenie veci a o vytýčenie pojednávania   a zároveň   sme   požiadali   predsedu   Krajského   súdu   v Bratislave,   aby zabezpečil   v predmetnej   veci   nápravu,   nakoľko   od   roku   1999   nebolo   vo   veci   vytýčené konanie, čím sa znemožňuje vymoženie pohľadávky žalobcu voči žalovanému...

Krajský   súd   v Bratislave   prostredníctvom   JUDr.   T.   K.,   povereného   riadením Krajského súdu v Bratislave listom zo dňa 27. 07. 2004 predĺžil lehotu na vybavenie našej sťažnosti z dôvodu zabezpečenia všetkých podkladov potrebných na jej riadne vybavenie... Napriek   opísanému   postupu   sa   vo   vyššie   uvedenej   veci...   do   dnešného   dňa pojednávanie nevykonalo.“

Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné právo sťažovateľa T., a. s. so sídlom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred   Krajským   súdom   v Bratislave   vedenom   pod   spisovou   značkou:   41   Cb   20/99   bolo porušené.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 41 Cb 20/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi T., a. s. so sídlom B., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000.000,- Sk predstavujúce náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za   porušenie   základného   práva   prerokovať   vec   bez   zbytočných   prieťahov   uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 94/05-11 z 30. marca 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 24. mája 2005 právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu   okresného   súdu,   aby sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v odpovedi   na   výzvu   oznámila ústavnému   súdu listom z 27. mája 2005 (doručeným ústavnému súdu 31. mája 2005), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predsedníčka   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 31.   mája   2005 (Spr. 3467/05, doručenom ústavnému súdu 6. júna 2005) oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 41 Cb 20/99 o zaplatenie 28 890 917 Sk s príslušenstvom.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   konštantnou   judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa 1) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci, 2) správanie účastníka konania a 3) postup súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cb 20/99 ide o zaplatenie dlhu 28 890 917 Sk s príslušenstvom na základe dohody, ktorá bola 1. júla 1996 uzavretá medzi navrhovateľom   a odporcom.   Procesné   úkony   v konaní   o takejto   obchodnej   veci   tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom vec samotnú nemožno posúdiť   ako   právne   a skutkovo   zložitú.   Pri   sústredenom   postupe   krajského   súdu (a súčinnosti sťažovateľa) ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 41 Cb 20/99, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľky ako aktívne a súčinnostné, ktoré   zásadným   spôsobom   neprispelo   k doterajšej   dĺžke   konania   pred   krajským   súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky opakovane 18. marca 2002, 8. augusta 2002 a 10. marca 2003 žiadala krajský súd o nariadenie pojednávania vo veci a 24. júna 2004 podala žiadosť o prešetrenie veci a o nariadenie pojednávania, ktorú krajský súd považoval za sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného krajského súdu.

Ústavný   súd   zo   spisu   krajského   súdu   zistil,   že   žaloba   sťažovateľa   o zaplatenie 28 890 917 Sk s príslušenstvom bola označenému súdu doručená 11. marca 1999. Krajský súd vyzval 8. júna 1999 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a odporcovi zaslal žalobu s výzvou,   aby   sa   k nej   vyjadril.   Vzhľadom   na   to,   že   sa   zásielka   od   odporcu   vrátila krajskému súdu, zabezpečoval jej doručenie prostredníctvom orgánov Policajného zboru, pričom ani toto doručenie nebolo úspešné. Krajský súd preto overoval adresu odporcu na základe výpisu   z   obchodného   registra   a   žalobu   doručil   na   vyjadrenie   štatutárnym zástupcom. Štatutárny zástupca odporcu doručil 29. marca 2000 krajskému súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pohľadávka T. F., o. c. p., a. s., B. proti I. S., a. s., B. v dôsledku prevodu a následne čiastočnému zaplateniu a odstúpeniu pohľadávky zanikla.

Krajský súd počas ďalších troch rokov nevykonal vo veci žiadny úkon bez toho, aby existovala zákonná prekážka jeho postupu. Konajúca sudkyňa dala 28. februára 2003 pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľovi a určila termín pojednávania vo veci na 24. marec   2003.   Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   malo   uskutočniť   po   štyroch   rokoch   od podania žaloby, pre neprítomnosť účastníkov konania však bolo odročené na neurčito.

Vzhľadom na to, že došlo k zmene právneho zástupcu navrhovateľa, krajský súd 24. marca 2003 doručoval vyjadrenie odporcu novo ustanovenému právnemu zástupcovi a 23. júla 2003 overoval na Notárskom úrade JUDr. B. skutočnosti oznámené odporcom. Od uvedeného dátumu do 22. februára 2005, keď došlo k zmene konajúcej sudkyne, t. j. počas 19 mesiacov, krajský súd nevykonal žiadne úkony vo veci.

Po 22. februári 2005 krajský súd postupuje vo veci plynulo, v období do predloženia spisu   ústavnému   súdu   zabezpečil   aktuálne   výpisy   účastníkov   konania   z obchodného registra,   vyzval   účastníkov   na   predloženie   dokladov   a   29.   apríla   2005   uskutočnil pojednávanie vo veci.

Ústavný súd konštatoval, že z celkovej dĺžky konania, ktoré na krajskom súde trvá dosiaľ viac ako šesť rokov, obdobie nečinnosti tohto súdu predstavuje viac ako štyri a pol roka.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupom krajského   súdu   v označenom   konaní   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal krajskému súdu, aby vo veci sp. zn. 41 Cb 20/99 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 10 000 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti sťažnosti uviedla: „Sťažovateľ   má   naliehavý   záujem   na   rozhodnutí   veci...   nakoľko   predmetom   súdneho konania   bola   pohľadávka   navrhovateľa   v nie   zanedbateľnej   výške,   pri   ktorom   nároku navrhovateľa   vzhľadom   na   nečinnosť   súdu,   v súčasnosti   úroky   z omeškania   prevyšujú nárokovanú   istinu navrhovateľa.   Uplynutím   šiestich   rokov   od   začatia   konania   bez nariadenia jediného pojednávania sa vymožiteľnosť tak vysokej pohľadávky voči dlžníkovi znižuje na minimum.“

Zohľadňujúc predovšetkým dobu konania poznačenú nečinnosťou krajského súdu, ako aj celkovú dobu jeho konania vo veci sp. zn. 41 Cb 20/99, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka k predĺženiu tejto doby zásadne neprispela, ústavný súd rozhodol o tom, že sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie 45 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. G., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005