znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 93/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária,Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 CoP 40/2015a jeho rozsudkom z 8. októbra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára2016 faxom a 14. januára 2016 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 CoP 40/2015. Sťažnosť bola odovzdaná napoštovú prepravu 13. januára 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresnéhosúdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 P 67/2013-236 z 26. februára 2015 bolzamietnutý návrh sťažovateľa ako otca na zníženie výživného pre jeho maloleté dieťa,pričom zároveň bol upravený styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom.

Rozsudkom krajského súdu č. k. 9 CoP 40/2015-287 z 8. októbra 2015, ktorý sa stalprávoplatným 10. novembra 2015, bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa postupom krajského súdu došlo k porušeniu označenýchpráv podľa ústavy a dohovoru.

K porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľa predovšetkým tým, že podľajeho informácií na internetovej stránke krajského súdu, ale ani na jeho úradnej tabuli nebolpodľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zverejnený čas a miesto verejnéhovyhlásenia rozsudku krajského súdu. Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku podľačl. 142 ods. 3 ústavy vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základnýchslobodách a túto požiadavku možno považovať za splnenú iba vtedy, ak má verejnosťmožnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomtozverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahuk účastníkovi konania sa musí vychádzať z prezumpcie takéhoto záujmu.

Okrem uvedeného sťažovateľ namieta, že odôvodnenie rozsudku krajského súdunespĺňa požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a preto jetento rozsudok nepreskúmateľný. Krajský súd sa vôbec nevysporiadal s námietkamisťažovateľa uplatnenými tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Tým, že krajskýsúd riadne neodôvodnil rozsudok, odňal možnosť sťažovateľovi konať vo veci.V odôvodnení rozsudku absentuje právne posúdenie veci podľa ustanovení zákona o rodine,pretože je tu iba odkaz na ustanovenie § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Napokon sťažovateľ vyjadruje názor, že využil všetky právne prostriedky, ktoré muprávne predpisy poskytli, pretože dovolanie proti rozsudku krajského súdu nie je vzhľadomna ustanovenie § 238 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku prípustné, keďže ide o vecupravenú zákonom o rodine, resp. nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v tomtoustanovení.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoP/40/2015-287 zo dňa 8.10.2015 porušené bolo. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoP/40/2015-287 zo dňa 8.10.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznávajú trovy tohto konania v sume 303,16 EUR, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu(...) do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné protikaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňalamožnosť konať pred súdom.

Hoci možno súhlasiť so sťažovateľom, že vzhľadom na ustanovenie § 238 ods. 4Občianskeho súdneho poriadku dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonomo rodine s výnimkou rozsudkov o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinnostímaloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,o ktoré prípady však v danej veci nejde, napriek tomu dovolanie je prípustné v zmysle užcitovaného ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Toto ustanovenieumožňuje podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má vadyv tomto ustanovení definované, a to bez ohľadu na to, či ide z hmotno-právneho hľadiskao vec podľa zákona o rodine alebo podľa iného zákona.

Ako rozhodujúce sa javí, že podľa tvrdenia sťažovateľa nebol zákonným spôsobominformovaný o termíne vyhlásenia rozsudku krajského súdu. Okrem toho odôvodnenierozsudku nespĺňa zákonné požiadavky, a preto je nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiupráva sťažovateľa konať vo veci.

Obe tieto námietky sťažovateľa (ako to napokon aj on sám v súvislosti s druhounámietkou výslovne uvádza) treba považovať za námietky odňatia možnosti sťažovateľaako účastníka konania konať pred súdom.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené sťažovateľ mohol podať proti rozsudku krajského súdudovolanie ako účinný prostriedok ochrany označených práv, čo však neurobil. To zakladáneprípustnosť sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menejpreukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže výslovnevychádzal z názoru, že dovolanie nie je vôbec prípustné.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016