znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 93/2015-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyneĽudmily Gajdošíkovej   a   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   MariánomJuskom,   Račí   potok   3,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   právana inú právnu   ochranu   podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupomObvodného   úradu   Bratislava,   odboru   všeobecnej   vnútornej   správy   vo   veci   vedenejpod č. ObU-BA-OVVS3-2011/13101,13102, Pr-989,990/1-2011-L.G./V19 a jeho prípisom24. novembra   2011,   postupom   Obvodného   úradu   Bratislava,   odboru   všeobecnejvnútornej správy   vo   veci   vedenej   pod   ObU-BA-OVVS3-2012/04281,01961,Pr-989,990/1- 2011-L.G./V19 a jeho rozhodnutím z 26. apríla 2012, postupom Ministerstvavnútra   Slovenskej   republiky   –   sekcie   vnútornej   správy   vo   veci   vedenejpod sp. zn. SVS - OP2-2012/16211/TOL a jeho rozhodnutím z 8. augusta 2012, postupomOkresnej prokuratúry Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 121/2012 a jej prípisomz 31. októbra 2012, postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn.Kd   505/2012   a   jej   prípisom   zo   16. januára   2013   a   postupom   Generálnej   prokuratúrySlovenskej   republiky   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   VI/1   Gd   416/2012   a   jej   prípisomzo 14. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2013doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenéhoadvokátom   JUDr.   Mariánom   Juskom,   Račí   potok   3,   Košice,   ktorou   namieta   porušeniesvojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnejvnútornej   správy   (ďalej   len   „obvodný   úrad“)   vo   veci   vedenej   pod č. ObU-BA-OVVS3-2011/13101,13102,   Pr-989,990/1-2011-L.G./V19   a   jeho   prípisomz 24. novembra   2011   (ďalej   aj   „namietané   upovedomenie   o   odložení   veci“),   postupomobvodného   úradu   vo   veci   vedenej   pod   č.   ObU-BA-OVVS3-2012/04281,01961,Pr-989,990/1-2011-L.G./V19 a jeho rozhodnutím z 26. apríla 2012 (ďalej aj „namietanérozhodnutie   o nepovolení   obnovy   konania“),   postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskejrepubliky – sekcie vnútornej správy západ (ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo veci vedenejpod sp. zn. SVS-OP2-2012/16211/TOL a jeho rozhodnutím z 8. augusta 2012 (ďalej aj„namietané rozhodnutie ministerstva vnútra“), postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I(ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 121/2012 a jej prípisomz 31.   októbra   2012   (ďalej   aj   „namietaný   prípis   okresnej   prokuratúry“),   postupomKrajskej prokuratúry   v Bratislave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   vo   veci   vedenejpod sp. zn. Kd 505/2012 a jej prípisom zo 16. januára 2013 (ďalej aj „namietaný prípiskrajskej prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len„generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Gd 416/2012 a jej prípisomzo 14. februára 2013 (ďalej aj „namietaný prípis generálnej prokuratúry“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 1. februára 2010Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava, odboru železničnej polície (ďalej len„železničná polícia“) oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemuspolunažívaniu   podľa   §   49   ods.   1   písm.   a),   c)   a   d)   zákona   Slovenskej   národnej   radyč. 372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono priestupkoch“); skutok, ktorého sa oznámenie týkalo, sa mal stať 22. decembra 2010.Železničná polícia v prípise ČPS: KRP-59/Ž-BA-BA-2011 z 30. marca 2011 sťažovateľovioznámila, že jeho oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku bolo 30. marca 2011zaslané na prerokovanie obvodnému úradu.

Obvodný   úrad   v   prípise   sp.   zn.   ObU-BA-OVVS3-2011/13101,13102,Pr-989,990/1-2011-L.G./V19   z   24.   novembra   2011   upovedomil   sťažovateľa(po predchádzajúcom   zisťovaní   stavu   veci   sťažovateľom)   o   tom,   že   predmetnápriestupková vec   bola   20.   júna   2011   odložená   podľa   §   66   ods.   2   písm.   a)   zákonao priestupkoch.   Obvodný   úrad   mu   zároveň   oznámil,   že   ho   o   opatreniach,ktoré v predmetnej veci   vykonal,   neupovedomoval,   keďže   sťažovateľ   v nej   v zmysle§ 72 zákona   o   priestupkoch   nemá   postavenie   účastníka   konania   a   ako   oznamovateľnepožiadal   v   zmysle   §   67   ods.   4   zákona   o priestupkoch   správny   orgán   o   to,   aby   boloboznámený s urobenými opatreniami.

Dňa 30. marca 2012 bol obvodnému úradu doručený návrh sťažovateľa, ktorým sadomáhal obnovy konania vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu vedenýchobvodným úradom pod sp. zn. Pr-989,990/1-2011-L.G./V19 z dôvodu nesprávneho postupusprávneho   orgánu,   ktorým   sa   mu   ako   účastníkovi   priestupkového   konania   mala   odňaťmožnosť zúčastniť sa konania, čo malo   mať podstatný vplyv   na rozhodnutie správnehoorgánu.

Obvodný   úrad   rozhodnutím   sp.   zn.   ObU-BA-OVVS3-2012/04281,01961,Pr-989,990/1-2011-L.G./V19   z   26.   apríla   2012   obnovu   konania   nepovolil.Proti namietanému   rozhodnutiu   obvodného   úradu   o   nepovolení   obnovy   konania   podalsťažovateľ odvolanie.

Ministerstvo vnútra rozhodnutím sp. zn. SVS-OP2-2012/16211/TOL z 8. augusta2012 namietané rozhodnutie obvodného úradu o nepovolení obnovy konania zrušilo, a tos poukazom na to, že nemalo byť vôbec vydané, keďže o odložení veci podľa § 66 ods. 2písm. a) zákona o priestupkoch sa rozhodnutie nevydáva, ide len o opatrenie. V namietanomrozhodnutí   ministerstva   vnútra   sa   ďalej   uvádza,   že   rozhodnutie   o nepovolení   obnovykonania   nemožno   preskúmať   ani   na   základe   uplatnenia   mimoriadnych   opravnýchprostriedkov (vrátane návrhu na povolenie obnovy konania) a nemožno voči nemu podať aniodvolanie.   Z uvedených   dôvodov   ministerstvo   vnútra   klasifikovalo   návrh   sťažovateľana povolenie obnovy konania ako neprípustný.

Následne   sa   sťažovateľ   podnetom   adresovaným   okresnej   prokuratúre   domáhalpreskúmania   zákonnosti   postupu   obvodného   úradu   pri   vydávaní   namietaného   opatreniao odložení   veci   a namietaného   rozhodnutia   o nepovolení   obnovy   konania.   Okresnáprokuratúra prípisom sp. zn. Pd 121/2012 z 31. októbra 2012 upovedomila sťažovateľao tom, že jeho podnet bez prijatia opatrenia odkladá.

V namietanom prípise okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

«... Z obsahu tohto Vášho podania je... zrejmé, že ste nespokojný so spôsobom ukončenia veci pred správnym orgánom v konaní č. ObU-BA-OVVS3-2011/13101, 13102. Namietate,   že   viac   ako   8   mesiacov   ste   neboli   informovaný   o   stave   konania,   či o vydanom rozhodnutí. O odložení veci Vás správny orgán informoval až na základe Vašej žiadosti z 08. 11. 2011 dňa 24. 11. 2011.

V tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého: „Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.“

Pri priestupkoch, ktorých právna kvalifikácia spadá pod § 49 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o priestupkoch, nemáte procesné postavenie poškodeného, a z tohto titulu potom účastníka konania. Vyplýva to z § 72 písm. b) zákona o priestupkoch.

Podľa § 72 zákona o priestupkoch: „V konaní o priestupku sú účastníkmi konania...

b)   poškodený,   ak   ide   o   prejednávanie   náhrady   majetkovej   škody   spôsobenej priestupkom,...“

Pri priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o priestupkoch sa náhrada majetkovej škody neprejednáva. Preto informačná povinnosť správneho orgánu podľa § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch sa na Vás ako oznamovateľa nevzťahuje. Takáto povinnosť sa na Vás vzťahuje len pre prípad upravený v § 67 ods. 4 zákona o priestupkoch: „Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.“ O takúto informáciu ste požiadali písomnosťou z 08. 11. 2011, doručenou správnemu orgánu 11. 11. 2011. Následne na to Vás správny orgán informoval o odložení veci. Odpoveď správneho orgánu ste prevzali 02. 12. 2011.

Vzhľadom k tomu, že o ukončení veci ste boli dodatočne informovaný, považujem za nadbytočné reagovať na Vašu námietku, že o možnosti podať žiadosť podľa § 67 ods. 4 zákona o priestupkoch ste mali byť výslovne poučený. Táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na spôsob ukončenia veci.

K ďalšej Vašej námietke, a síce, že ste mali byť poučovaní o svojich právach počas celého konania, vychádzajúc z § 72 zákona o priestupkoch uvádzam, že takúto povinnosť má správny orgán len vo vzťahu k účastníkom konania. Takéto procesné postavenie by ste však v zmysle § 72 zákona o priestupkoch mohli získať až po začatí konania o priestupku. Záver správneho orgánu, že vo vzťahu k priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o   priestupkoch   bolo   potrebné   podávať   osobitný   návrh   nepovažujem   za   správny,   a   to vzhľadom na znenie § 68 ods. 2 druhej vety zákona o priestupkoch v spojení s § 19 ods. 1, ods.   2   prvou   vetou   správneho   poriadku.   Mám   za   to,   že   takéto   podanie   ste   vykonali 18. 03. 2011 pred orgánom oprávneným objasňovať priestupky.

K tomuto záveru však považujem za nevyhnutné uviesť, že správny orgán odložil vec vo vzťahu k celému Vami oznámenému skutku. Jeho závery, pre ktoré odložil vec vo vzťahu k celému oznamovanému skutku, považujem za správne. Prípadná zmena právnej kvalifikácie o jej rozšírenie nemá žiadny vplyv na spôsob ukončenia veci. Ako už uviedol správny orgán, v   spise   nie   je   založený   žiadny   relevantný   dôkaz   o   tom,   že   Vami   označené   osoby   sa priestupkov dopustili. Ide o Vaše tvrdenie proti ich tvrdeniam, ktoré nepotvrdil žiadny svedok jednej zo strán.

To, že v sťažnosti z 12. 12. 2011, doručenej správnemu orgánu 20. 12. 2011, ste uviedli, že k spôsobeným modrinám máte aj fotodokumentáciu, nič nemení na skutočnosti, že tento dôkaz ste nepriložili ani k oznámeniu z 01. 02. 2011 a ani orgánu oprávnenému objasňovať priestupky. Takýto dôkaz ste príslušnému orgánu nenavrhli vykonať v žiadnom procesnom   štádiu.   Pred   orgánom   oprávneným   objasňovať   priestupky   ste   18.   03.   2011 k tvrdeným zraneniam uviedli len toľko, lekárske vyšetrenie ste neabsolvovali z dôvodu, že ste to nepovažovali za nutné.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Váš podnet bez prijatia opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I odkladám.»

Následne   sa   sťažovateľ   opakovaným   podnetom   domáhal   preskúmania   postupuokresnej   prokuratúry   pri   vybavení   jeho   podnetu.   Krajská   prokuratúra   v   prípise   sp.   zn.Kd 505/2012   zo   16.   januára   2013   sťažovateľovi   oznámila,   že   jeho   opakovaný   podnetbez prijatia ďalších opatrení odkladá.

V namietanom prípise krajskej prokuratúry sa okrem iného uvádza:«... Z objasňovania vykonaného v tejto veci vyplynulo, že ⬛⬛⬛⬛, aj spáchanie   skutku   (priestupku   podľa   §   49   ods.   1   písm.   a/,   c/,   d/   zákona o priestupkoch)   popreli   a   je   pravdou,   že   ani   orgánu   objasňujúcemu   priestupok   a   ani obvodnému   úradu   ste   neuviedli   svedka,   ktorý   by   mohol   objektivizovať   (potvrdiť   alebo vyvrátiť) buď popísanie skutku tak, ako ho uviedli Vy, resp. menovaní.

K jednotlivým Vami oznámeným priestupkom, najmä k návrhovému priestupku podľa §   49   ods.   1   písm.   a/   zákona   o   priestupkoch   sa   žiada   uviesť,   že   hanlivý   alebo zavrhnutiahodný výrok (Vami uvádzané vulgárne nadávky, ktoré Vám mali adresovať a ⬛⬛⬛⬛ ) sám o sebe nestačí na to, aby automaticky boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Zavinenie páchateľa v takýchto prípadoch sa totižto musí vzťahovať aj na následok, t. j. urážku na cti. ⬛⬛⬛⬛, aj ⬛⬛⬛⬛ popreli, že by Vám   vulgárne   nadávali.   Vykonaným   objasňovaním   pre   nemožnosť   objektivizovania priebehu   skutku   (neexistencia   nezaujatého   svedka)   nebolo   preukázané   zavinenie a ⬛⬛⬛⬛, a to ani nedbanlivostné, k spáchaniu tohto priestupku, čo je všeobecne základným predpokladom pre to, aby určité konanie mohlo byť kvalifikované ako priestupok. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Zo záznamu obvodného úradu č. ObU-BA-OVVS3-2011/13101,13102 (Pr-989,990/1- 2011-L.G./V19)   z   20.   6.   2011   je   zrejmé,   že   správny   orgán   Vami   oznámený   spôsob spáchania skutku – fyzické napadnutie spojené s drobným ublížením na zdraví a iné hrubé správanie   (Vami   uvádzané   vulgárne   nadávky)   kvalifikoval   ako   priestupok   proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 tohto zákona (objasňovaním nebolo preukázané, že by Vám ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vulgárne nadávali, resp. že by ste pri útoku ⬛⬛⬛⬛ utrpeli „menší hematóm v oblasti obličiek“), vec odložil podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch. K spáchaniu Vami oznámeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch nedošlo, pretože nebolo preukázané, že by alebo ⬛⬛⬛⬛ úmyselne   uviedli   nepravdivý   alebo   neúplný   údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej   výhody.   Skutok   tak,   ako   ste   ho   uviedli   1.   2.   2011,   resp.   18.   3.   2011 (nadávky a fyzické   napadnutie)   neodôvodňoval   právnu   kvalifikáciu   priestupku   podľa § 49 ods.   1   písm.   c/   zákona   o   priestupkoch.   Obvodný   úrad   preto   postupoval   správne, keď ust. § 49 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch na danú vec ani neaplikoval. V tomto sa stotožňujem   s právnym   názorom   obvodného   úradu,   ktorý   Vám   uviedol   v   odpovedi č.   ObU-BA-OVVS3-2012/042281   (Pr-989,   990/1-2011-L.   G./V19)   zo   16.   1.   2012,   že kvalifikácia priestupkov je vecou konajúceho správneho orgánu a správny orgán nie je viazaný kvalifikáciou skutku, ktorú uvedie oznamovateľ v podanom oznámení o priestupku. Vychádzajúc   z   uvedeného,   súhlasím   s   konštatovaním   Okresnej   prokuratúry Bratislava I, obsiahnutým vo vybavení Vášho pôvodného podnetu, aj s Vašim, že v časti priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, obvodný úrad nepostupoval v súlade so zákonom (o tomto priestupku mal obvodný úrad rozhodnúť, pretože konanie o ňom   bolo   začaté   doručením   veci   z   Krajského   riaditeľstva   PZ   v   Bratislave,   Odboru železničnej polície).

Mám však za to, že uplatnenie právnych prostriedkov dozoru prokurátora v tejto veci nie je na mieste, a to predovšetkým z týchto dôvodov:

V priestupkovom   konaní,   ak   pri niektorej   časti skutkovej   podstaty   priestupku sú pochybnosti o jej existencii a naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty priestupku nie je   preukázané   nad   všetku   pochybnosť,   sa   uplatňuje   zásada   „in   dubio   pro   reo“,   t.   j. v pochybnostiach   v   prospech   obvineného.   V   tejto   veci   vykonaným   objasňovaním a ⬛⬛⬛⬛ nebolo   preukázané   naplnenie   zákonných   znakov   skutkovej podstaty   priestupku   podľa   §   49   ods.   1   písm.   a/   zákona   o   priestupkoch   (nebolo   im preukázané spáchanie skutku) a ak by aj obvodný úrad o tomto priestupku vykonal riadne konanie, rozpory vo Vašich vyjadreniach a vyjadreniach menovaných by sa s najväčšou pravdepodobnosťou   nepodarilo   odstrániť,   pretože   k   incidentu   neexistujú   svedkovia (konajúcim orgánom ste ich neoznámili). Obvodný úrad vychádzal z uvedenej zásady už pri odložení   veci.   Za   takéhoto   skutkového   stavu   by   do   úvahy   prichádzalo   vydanie rozhodnutia o zastavení konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch podľa § 76 ods. 1 písm. c/ tohto zákona, čo Vám v odložení   pôvodného   podnetu   naznačila   aj   Okresná   prokuratúra   Bratislava   I,   keď vo vybavení pôvodného podnetu uviedla, že aj prípadná zmena právnej kvalifikácie o skutku o jej rozšírenie (o § 49 ods. 1 písm. a/) by nemala vplyv na spôsob ukončenia veci. Dôvod   na   zastavenie   konania   o   priestupku   podľa   §   76   ods.   1   písm.   c/   zákona o priestupkoch je obligatórny (t. j. nie je na úvahe správneho orgánu, či bude alebo nebude podľa tohto ustanovenia postupovať). Podľa citovaného zákonného ustanovenia správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Za   ešte   podstatnejší   dôvod   pre   neuplatnenie   právnych   prostriedkov   dozoru prokurátora považujem skutočnosť, že od skutku medzičasom uplynuli už viac ako dva roky. Podľa   §   20   zákona   o   priestupkoch   priestupok   nemožno   prejednať,   ak   od   jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Prejednávaním priestupku treba rozumieť správne konanie od okamihu jeho začatia, do právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Dvojročná lehota na prejednanie priestupku je prekluzívnou   zákonnou   (prepadnou)   lehotou,   po   uplynutí   ktorej   priestupok   už   nie   je sankcionovateľný, postihnuteľný.

Ak   zanikla   zodpovednosť   za   priestupok,   správny   orgán   je   povinný   konanie o priestupku zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch. Podľa citovaného zákonného ustanovenia správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

To znamená, že aj v prípade, ak by Okresná prokuratúra Bratislava I vybavila Váš pôvodný podnet iným spôsobom ako odložením, konanie o priestupku podľa § 49 od. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch by muselo byť zastavené, a to buď podľa § 76 ods. 1 písm. c/ (do 22. 12. 2012) alebo podľa § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch (ak by k zastaveniu došlo po 22. 12. 2012), čím sa uplatnenie opatrenia dozoru prokurátora vo forme podania protestu   prokurátora   proti   záznamu   obvodného   úradu   č.   ObU-BA-OVVS3-2011/13101, 13102 (Pr-989, 990/1-2011-L.G./V19) z 20. 6. 2011 o odložení veci javí ako neúčelné. Z tohto   dôvodu   som   v   úvode   vybavenia   Vášho   opakovaného   podnetu   uviedla,   že   sa s odložením Vášho pôvodného podnetu Okresnou prokuratúrou Bratislava I stotožňujem. Zákonnosť   rozhodnutia   Ministerstva   vnútra   SR,   Sekcie   verejnej   správy,   odboru priestupkov č. SVS-OP2-2012/16211/TOL z 8. 8. 2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie obvodného úradu č. ObU-BA-OVVS3-2012/04281, 01961 (Pr-989, 990/1-2011-L. G./V19) z 26. 4. 2012 o nepovolení obnovy konania Krajskej prokuratúre Bratislava neprináleží preskúmavať, resp. sa k nemu vyjadrovať. Podľa mojich vedomostí predmetné rozhodnutie je predmetom preskúmania vo veci vedenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. VI/1 Gd 416/12.

Ani   na   základe   Vášho   opakovaného   podnetu   som   teda   nezistila   skutočnosti, pre ktoré by   bolo   nutné   uplatniť   proti   opatreniu   obvodného   úradu   –   záznamu č.   ObU-BA-OVVS3-2011/13101,   13102   (Pr-989,   990/1-2011-L.G./V19)   z   20.   6.   2011 o odložení veci podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch právny prostriedok dozoru prokurátora   vo   forme   protestu   prokurátora.   Ani   prípadným   podaním   protestu   alebo upozornenia prokurátora by sa v tejto veci pre Vás nedosiahlo priaznivejšie rozhodnutie správneho   orgánu   (konanie   by   muselo   byť   zastavené)   a   navyše   pri   zastavení   konania o priestupku z dôvodu podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch by Vám správny orgán musel uložiť aj povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku (§ 79 ods. 1 zákona o priestupkoch). Bez prijatia ďalších opatrení preto odkladám aj Váš opakovaný podnet.»

Sťažovateľ   sa   následne   podnetom   adresovaným   generálnej   prokuratúre   domáhalpreskúmania namietaného rozhodnutia ministerstva vnútra. Generálna prokuratúra v prípisesp.   zn.   VI/1 Gd   416/2012   zo   14.   februára   2013   sťažovateľovi   oznámila,   že   namietanérozhodnutie ministerstva vnútra považuje za zákonné a vecne správne, a preto jeho podnetako nedôvodný odložila.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   postupom   všetkých   ním   označených   orgánov   došlok porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže mu bolo odopretév rozpore so zákonom o priestupkoch postavenie účastníka priestupkového konania, čím munebola daná možnosť, aby predložil existujúce (bližšie v sťažnosti nešpecifikované, pozn.)dôkazy, ktoré by mali usvedčiť páchateľov priestupku.

Sťažovateľ je presvedčený, že „v prípade, kde môžu byť zásadne porušené práva niektorých zo zúčastnených osôb, by sa malo postupovať v zmysle zákona o priestupkoch a správneho poriadku a to začatím priestupkového konania, získaním všetkých dostupných informácií a dôkazov a v prípade, ak okolnosti nenasvedčujú spáchaniu priestupku, konanie zastaviť.   Tým,   že   vyššie   uvedené   orgány   postupovali   nezákonným   spôsobom,   nastala situácia,   že   i   v   prípade,   ak   by   Ústavný   súd   SR   rozhodol   v   prospech   mojej   osoby, priestupkové konanie by už nemohlo prebehnúť, nakoľko priestupky sú už premlčané.“.

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy postupom obvodného úradu vo veci vedenej pod č.   ObU-BA-OVVS3-2011/13101,13102,   Pr-989,990/1-2011-L.G./V19   a   jeho   prípisomz 24. novembra   2011,   postupom   obvodného   úradu   vo   veci   vedenej   pod č. ObU-BA-OVVS3-2012/04281,01961, Pr-989,990/1-2011-L.G./V19 a jeho rozhodnutímz 26.   apríla   2012,   postupom   ministerstva   vnútra   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. SVS-OP2-2012/16211/TOL   a   jeho   rozhodnutím   z   8.   augusta   2012,   postupom   okresnejprokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 121/2012 a jej prípisom z 31. októbra 2012,postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 505/2012 a jej prípisomzo 16. januára   2013   a   postupom   generálnej   prokuratúry   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.VI/1 Gd 416/2012 a jej prípisom zo 14. februára 2013, finančného zadosťučinenia v sume10 000 € a náhrady trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Akústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti, resp. sťažovateľom vymedzeného petitu vyplýva, že sa v prvom radedomáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavynamietaným upovedomením obvodného úradu o odložení veci, namietaným rozhodnutímobvodného   úradu   o   nepovolení   obnovy   konania,   namietaným   rozhodnutím   ministerstvavnútra,   namietaným   prípisom   okresnej   prokuratúry,   namietaným   prípisom   krajskejprokuratúry   a   namietaným   prípisom   generálnej   prokuratúry,   ako   aj   postupom,   ktorýpredchádzal ich vydaniu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným   upovedomením   obvodného   úradu   o   odložení   veci   a postupom,   ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd v prvom rade poukazujena   skutočnosť,   že   sťažovateľ,   ktorý   je   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom(advokátom), v zmysle navrhovaného petitu nenapáda opatrenie obvodného úradu z 20. júna2011, ktorým došlo k odloženiu veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, alenamietané upovedomenie obvodného úradu o odložení veci z 24. novembra 2011, ktorýmmu bolo oznámené, že opatrením z 20. júna 2011 bola predmetná vec odložená podľa § 66ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch. Z uvedenej skutočnosti nepochybne vyplýva, ženamietaným   upovedomením   obvodného   úradu   z 24. novembra   2011   celkom   zjavnenemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1ústavy. Keďže medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavya namietaným upovedomením obvodného úradu o odložení veci zjavne neexistuje príčinnásúvislosť, ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému rozhodnutiu ministerstva vnútra a namietanému prípisu generálnej prokuratúry

Z časti I tohto uznesenia vyplýva, že sťažovateľ opatrenie obvodného úradu z 20. júna2011, ktorým bola predmetná priestupková vec odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákonao   priestupkoch,   napadol   návrhom   na   obnovu   konania.   Ústavný   súd   v tejto   súvislostipovažuje za potrebné uviesť, že záver ministerstva vnútra vyjadrený v jeho namietanomrozhodnutí, podľa ktorého „O odložení veci sa rozhodnutie nevydáva, a preto nie je možné proti nemu podať odvolanie podľa § 53 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedené opatrenie správneho   orgánu   nie   je   možné   ani   preskúmať   v   rámci   mimoriadnych   opravných prostriedkov ako je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku a obnova konania podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené   je   návrh ⬛⬛⬛⬛ na   obnovu   konania   neprípustný.   Zákonnosť postupu   správneho   orgánu   pri   odložení   veci   je   možné   preskúmať   prostredníctvom prokuratúry   v zmysle   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov.“,   považuje   z ústavného   hľadiska   za   akceptovateľný   a vecne   správnya zodpovedajúci zákonu o priestupkoch, keďže v danom prípade – v prípade odloženia veciide o opatrenie, a nie o (správne) rozhodnutie.

Z uvedeného zároveň logicky vyplýva, že ústavný súd považuje z ústavného hľadiskaza   akceptovateľný   a vecne   správny   aj   namietaný   prípis   generálnej   prokuratúry,   ktorýmgenerálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že namietané rozhodnutie ministerstva vnútrapovažuje za zákonné a vecne správne, a preto jeho podnet odkladá.

Za   daných   okolností   podľa   názoru   ústavného   súdu   namietaným   rozhodnutímministerstva   vnútra   a   namietaným   prípisom   generálnej   prokuratúry   nemohlo   dôjsťk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd pripredbežnom   prerokovaní   odmietol   aj   túto   časť   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

II.3   K namietanému   rozhodnutiu   obvodného   úradu   o   nepovolení   obnovy konania

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy jezaložená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel subsidiarity právomoci ústavného súduspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučneúlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverenýchkompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislosti   inštitucionálny   mechanizmus,ktorý nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípusubsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákonao ústavnom   súde   (porovnaj   m.   m.   III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   135/05,   II.   ÚS   156/09,I. ÚS 480/2013).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty jezákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd v prvom rade poukazujena svoje závery vyslovené v časti II.2 tohto uznesenia, z ktorých nepochybne vyplýva, ženávrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal povolenia obnovy konania, a ani následný podnetadresovaný   generálnej   prokuratúre,   ktorým   sa   domáhal   preskúmania   namietanéhorozhodnutia   ministerstva   vnútra,   nemožno   považovať   za   opravné   prostriedky   alebo   inéprávne   prostriedky   nápravy   v zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   ktorésťažovateľovi   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   účinne   poskytuje   a   na   ktorýchpoužitie je oprávnený podľa osobitných predpisov. Za týchto okolností treba za začiatokplynutia   lehoty   na   podanie   sťažnosti   proti   namietanému   rozhodnutiu   obvodného   úraduo nepovolení   obnovy   konania   považovať   deň,   keď   bolo   sťažovateľovi   doručenénamietané upovedomenie o odložení veci zo 14. novembra 2011. Zo sťažnosti a z priloženejdokumentácie   vyplýva,   že   označené   upovedomenie   bolo   sťažovateľovi   doručené12. decembra 2011, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 22. apríla2013, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   túto   časť   sťažnosti   pri   predbežnom   prerokovaníodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad rámec tejto časti uznesenia ústavný súd uvádza, že aj v prípade, ak by sťažovateľpodal   sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti   namietanému   rozhodnutiu   obvodného   úraduo nepovolení   obnovy   konania   včas,   musel   by   túto   časť   sťažnosti   odmietnuť   ako   zjavneneopodstatnenú, a to vzhľadom na dikciu príslušných ustanovení zákona o priestupkoch,ktorých ústavne konformná interpretácia je obsiahnutá v namietaných prípisoch okresnejprokuratúry a krajskej prokuratúry (pozri ich časti citované v časti I tohto uznesenia).

II.4 K namietanému prípisu okresnej prokuratúry

V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   sa   podávateľ   podnetu   môže   domáhaťpreskúmania zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor.

Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd považuje nielen podnet, ale aj opakovanýpodnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základného práva na inúprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05), tedaza právny prostriedok nápravy, ktorý v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde musísťažovateľ vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   s   poukazom   na   princíp   subsidiarity   svojejprávomoci (k   tomu aj   časť   II.3 tohto   uznesenia) aj túto   časť sťažnosti pri predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 (v spojení s § 53 ods. 1) zákona o ústavnom súdeako neprípustnú.

Nad rámec tejto časti uznesenia ústavný súd uvádza, že sťažnosť v tejto časti bymohol   odmietnuť   aj   ako   zjavne   neopodstatnenú,   a to   vzhľadom   na   skutočnosť,   žezávery obsiahnuté   v namietanom   prípise   okresnej   prokuratúry   považuje   z ústavnéhohľadiska za akceptovateľné   a   vecne   správne   (porovnaj   aj   záver   vyslovený   v časti   II.3tohto uznesenia).

II.5 K namietanému prípisu krajskej prokuratúry

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   v súvislosti   so   svojím   ústavnýmpostavením opakovane zdôrazňuje, že môže preskúmavať len také právoplatné rozhodnutiaorgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva aleboslobody, a príp. tiež také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní,ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušnéhoorgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery bolizjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľnéa neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Pri   posudzovaní   tejto   časti   sťažnosti   ústavný   súd   poukazuje   na   príslušnú   časťodôvodnenia namietaného prípisu krajskej prokuratúry citovanú v časti I tohto uzneseniaa konštatuje, že v ňom obsiahnutý výklad príslušných ustanovení zákona o priestupkocha ich aplikácia na sťažovateľom označenú priestupkovú vec je z ústavného hľadiska ústavnekonformným spôsobom odôvodnený a nemožno ho považovať za arbitrárny.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, žemedzi   namietaným   prípisom   krajskej   prokuratúry   a základným   právom   na   inú   právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej bypo prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveruo jeho porušení. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015