SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 93/2013-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. R., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 p o r u š i l základné právo P. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. P. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. P. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. P. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 93/2013-11 zo 7. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:„(...) Sťažovateľ sa žalobou podanou dňa 16. novembra 2007 domáhal určenia práva v pracovnoprávnej veci.
Uznesením č. k. 18C/298/2007-35 zo dňa 02. 09. 2008 súd odmietol návrh sťažovateľa/žalobcu na konanie.
Sťažovateľ podal 25. septembra 2008 odvolanie proti odmietavému uzneseniu vo veci návrhu na začatie konania.
Uznesením č. k. 3Co/282/08-40 zo dňa 28. novembra 2008 Krajský súd Bratislava rozhodol o odvolaní sťažovateľa, tak, že napádané rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Dňa 02. februára 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Cdo 278/2009-69 zo dňa 08. septembra 2010 zrušil uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 3Co/282/08-40 zo dňa 28. 11. 2008 a Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/298/2007-35 zo dňa 02. 09. 2008 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo Okresnému súdu Bratislava II doručené 07. októbra 2010.
Sťažovateľ podal 26. marca 2012 predsedovi Okresného súdu Bratislava II sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 18C/298/2007.
Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľ neobdržal z okresného súdu Bratislava II žiadnu odpoveď na sťažnosť. (...)
Kritériom ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sú podľa ústavného súdu najmä zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Zo súdneho spisu sp. zn. 18C/298/2007 vyplýva, že Okresný súd Bratislava II vo veci sťažovateľovho návrhu, ktorým sa domáha určenia práva v pracovnoprávnej veci, od podania návrhu na konanie, t. j. od 16. novembra 2007 nevytýčil termín ani na prvé pojednávanie.
Sťažovateľ sa domnieva, že ako účastník konania vyvinul dostatok úsilia, aby sa domohol svojho základného práva a aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov nezávislým a nestranným súdom. Vzhľadom na uvedené, neochota zákonného sudcu vytýčiť pojednávanie podľa sťažovateľa už vykazuje znaky odopretia spravodlivosti. Zotrvávanie sťažovateľa v právnej neistote, závažným spôsobom zasahuje do bežného života sťažovateľa, značne nepriaznivo vplýva na jeho sociálny status a jeho psychické rozpoloženie. Sťažovateľ považuje za neprimeranú dĺžku doterajšieho konania vo veci samej, ktorá bezmála dosahuje päť rokov, s poukázaním na doteraz neefektívnu činnosť súdu. Sťažovateľ sa domnieva, že neefektívnou činnosťou súdu a jeho nečinnosťou vo veci návrhu na konanie dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Takýmto postupom súd porušuje základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v primeranej lehote garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Trvajúci stav právnej neistoty negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu spoločenské a pracovné problémy, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, nižšiu životnú úroveň, ukracuje osoby odkázané na vyživovanie sťažovateľom, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane odďaľuje zákonné vyporiadanie pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa so žalovaným vo veci. Z týchto dôvodov sťažovateľ žiada o vyplatenie primeranej nemajetkovej ujmy.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, sťažovateľ týmto navrhuje, aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento nález
Základné právo sťažovateľa P. K.(...) na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), práva na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 18C/298/2007 bolo porušené.
Okresnému súdu Bratislava II sa nariaďuje vo veci sp. zn. 18C/298/2007 konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma v sume 4.000 euro(...), ktorú mu je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr 2034/2013 z 25. marca 2013 a sťažovateľ stanoviskom z 12. júna 2013 a z 5. augusta 2013.
2.1 Podpredsedníčka okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:„(...) Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti a súdneho spisu som zistila, že v období od 26. októbra 2010, kedy bol spis v zmysle Rozvrhu práce na príslušný kalendárny rok zapísaný elektronickou podateľňou ako nový návrh súd do 23. augusta 2012, kedy bol odporca vyzvaný na vyjadrenie k žalobnému návrhu nebol vykonaný žiaden úkon. V časti namietaných prieťahov považujem sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú. K námietke sťažovateľa, že neobdržal žiadnu odpoveď na jeho sťažnosť, ktorú podal predsedovi súdu dňa 26. 03. 2012 uvádzam nasledovné.
Sťažovateľ dňa 26. 03. 2012 doručil predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predmetná sťažnosť bola predsedom súdu prešetrená a vybavená dňa 30. 03. 2012 č. Spr. 2053/2012. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol adresu na doručovanie (V. 4, B.), avšak na tejto adrese si zásielky súdu nepreberal a tieto sa vrátili súdu opakovane ako neprevzaté adresátom v odbernej lehote.
Sťažovateľ elektronickým podaním zo dňa 12. 06. 2012 požiadal predsedu súdu o informáciu o vybavení jeho sťažnosti zo dňa 21. 03. 2012. Žiadosť o informáciu bola vybavená listom zo dňa 13. 06. 2012 č. 2053/2012, kedy si sťažovateľ zásielky opakovane neprevzal.
Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
2.2 Sťažovateľ zaujal k veci toto stanovisko:„Na požiadanie zastupujúceho advokáta prikladám svoje stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 3. 2013 (Spr. 2034/2013) vo veci zbytočných prieťahov konania sp. zn. 8C/200/2010, pôvodne vedeného pod sp. zn. 18C/298/2007 na tomto súde.
Okresný súd Bratislava II vo vyjadrení uvádza, že som opakovane neprevzal informáciu o vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú mi súd doručoval na adresu V. 4, B. Z emailu, ktorého text nižšie uvádzam, odoslaného súdu 12. 6. 2012 je však zrejmé, že som súd upovedomil o tej skutočnosti, že mi nie je možné doručovať písomnosti súdu na doručovaciu adresu V. 4, B. Opakované doručovanie 13. 6. 2012 vybavenia mojej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní na adresu V. 4, B. nemá aj z uvedeného dôvodu opodstatnenie. V čase opakovaného doručovania informácie o vybavení sťažnosti súd mal vedomosť jednak z predmetného emailu, z emailu zo dňa 27. 4. 2012(...) a jednak z písomného podania zo dňa 4. 5. 2012(...) o tom, že mojej osobe sa nedajú doručovať písomnosti na poštovú doručovaciu adresu P. K., V. 4, B. I keď uvedené nemá zásadnejší vplyv na dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, považujem za potrebné sa k tejto skutočnosti vyjadriť.“
Sťažovateľ dodatočne ústavnému súdu oznámil:„Vo veci mojej ústavnej sťažnosti zbytočných prieťahov v konaní, sp. zn. 8C/200/2010 (pôvodne 18C/298/2007) vedeného na Okresnom súde Bratislava II, dávam súdu na vedomie, že v konaní o ústavnej sťažnosti netrvám na ústnom pojednávaní. Zároveň žiadam súd, aby v prípade priznania mi nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu trov právneho zastúpenia prikázal na účet(...).“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 298/2007:
Dňa 16. novembra 2007 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobný návrh proti S., a. s. (ďalej len „žalovaný“), o určenie, že „má právo na rovnakú základnú mzdu ako p. D. Žalobca má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice.“.
Dňa 4. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-10 vyzval sťažovateľa, aby „uviedol žalobný návrh (petit), aby bol dostatočne jasný, určitý a vykonateľný“.
Dňa 25. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené „Doplnenie podania“ sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň podal „Návrh na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok“.
Dňa 5. júna 2008 súd zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ a vyzval ho, aby toto tlačivo vyplnené vrátil. V rovnaký deň na účely skúmania majetkových pomerov sa súd prípisom obrátil aj na príslušný dopravný inšpektorát, správu katastra, úrad práce a Sociálnu poisťovňu. Dňa 16. júna 2008 Sociálna poisťovňa reagovala na prípis súdu.Dňa 17. júna 2008 správa katastra reagovala na prípis okresného súdu.Dňa 19. júna 2008 sťažovateľ vrátil súdu vyplnené tlačivo s prílohami.Dňa 23. júna 2008 dopravný inšpektorát reagoval na prípis súdu.Dňa 2. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-32 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 30. júna 2008 úrad práce odpovedal na dopyt okresného súdu.Dňa 2. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-35 odmietol „podanie navrhovateľa zo dňa 16. 11. 2007“.
Dňa 25. septembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.Dňa 11. novembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľa.
Dňa 28. novembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 282/08-40 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
Dňa 10. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 2. januára 2009 uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 298/2007-35 nadobudlo právoplatnosť.
Dňa 2. februára 2009 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 Co 282/08-40 dovolanie.
Dňa 9. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-46 vyzval sťažovateľa na doplnenie svojho dovolania, najmä aby pripojil splnomocnenie udelené advokátovi.
Dňa 17. februára 2009 okresný súd poučil sťažovateľa, za akých okolností môže byť oslobodený od súdnych poplatkov z dovolania, zároveň mu doručil tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“.
Dňa 10. marca 2009 sťažovateľ požiadal súd „o predĺženie lehoty na splnenie povinností uloženej mi uznesením č. k. 18C/298/2007-46“.
Dňa 25. marca 2009 sťažovateľ doručil súdu vyplnené tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ s prílohami.
Dňa 7. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-58 ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v dovolacom konaní.
Dňa 17. júna 2009 ustanovený právny zástupca doručil súdu splnomocnenie sťažovateľa.
Dňa 3. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby spracoval a zaslal kvalifikované dovolanie v danej veci.
Dňa 24. júla 2009 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu spresnené dovolanie sťažovateľa.
Dňa 3. septembra 2009 bolo dovolanie sťažovateľa zaslané žalovanému na vyjadrenie.
Dňa 7. októbra 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.
Dňa 8. septembra 2010 najvyšší súd uznesením č. k. 4 Cdo 278/2009-69 zrušil dovolaním napadnuté a súvisiace uznesenia súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 7. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Vec bola 26. októbra 2010 zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 200/2010.
Dňa 23. augusta 2012 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.Dňa 1. októbra 2012 sa žalovaný písomne vyjadril k žalobe.Dňa 2. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. november 2012.Dňa 26. novembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 14. január 2013, pretože sťažovateľ „nemá doručenie termínu pojednávania vykázané“.
Dňa 14. januára 2013 bolo pojednávanie odročené na 25. marec 2013, pretože sťažovateľ „nemá doručenie termínu pojednávania vykázané“.
Dňa 25. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 25. februára 2008 do 5. júna 2008 (tri mesiace) a od 7. októbra 2010 do 23. augusta 2012 (dvadsaťjeden mesiacov). Okresný súd teda počas dvoch rokov vo veci nevykonal absolútne žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v danej veci nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, pretože „Trvajúci stav právnej neistoty negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu spoločenské a pracovné problémy, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, nižšiu životnú úroveň, ukracuje osoby odkázané na vyživovanie sťažovateľom, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane odďaľuje zákonné vyporiadanie pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa so žalovaným vo veci.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, vzhľadom na povahu veci (pracovnoprávny spor) a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby. Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €, teda 254,32 €, a dvakrát režijný paušál v sume 7,63 €, teda 15,26 €, preto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 269,58 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013