znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 93/2013-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť P.   K.,   B.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   P.   R.,   B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   298/2007 p o r u š i l   základné právo P. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   298/2007 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P.   K.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500 €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   Mgr.   P.   R.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 93/2013-11   zo 7. februára   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   18   C   298/2007   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:„(...) Sťažovateľ sa žalobou podanou dňa 16. novembra 2007 domáhal určenia práva v pracovnoprávnej veci.

Uznesením   č.   k.   18C/298/2007-35   zo   dňa   02.   09.   2008   súd   odmietol   návrh sťažovateľa/žalobcu na konanie.

Sťažovateľ podal 25. septembra 2008 odvolanie proti odmietavému uzneseniu vo veci návrhu na začatie konania.

Uznesením č. k. 3Co/282/08-40 zo dňa 28. novembra 2008 Krajský súd Bratislava rozhodol o odvolaní sťažovateľa, tak, že napádané rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Dňa 02. februára 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   č.   k.   4Cdo   278/2009-69   zo   dňa 08. septembra 2010 zrušil uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 3Co/282/08-40 zo dňa 28. 11. 2008 a Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/298/2007-35 zo dňa 02. 09. 2008 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo Okresnému súdu Bratislava II doručené 07. októbra 2010.

Sťažovateľ podal 26. marca 2012 predsedovi Okresného súdu Bratislava II sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 18C/298/2007.

Ku   dňu   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   sťažovateľ   neobdržal   z   okresného   súdu Bratislava II žiadnu odpoveď na sťažnosť. (...)

Kritériom ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sú podľa ústavného súdu najmä zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Zo súdneho spisu sp. zn. 18C/298/2007 vyplýva, že Okresný súd Bratislava II vo veci sťažovateľovho návrhu, ktorým sa domáha určenia práva v pracovnoprávnej veci, od podania návrhu na konanie, t. j. od 16. novembra 2007 nevytýčil termín ani na prvé pojednávanie.

Sťažovateľ sa domnieva, že ako účastník konania vyvinul dostatok úsilia, aby sa domohol   svojho   základného   práva   a   aby   jeho   vec   bola   prerokovaná   bez   zbytočných prieťahov nezávislým a nestranným súdom. Vzhľadom na uvedené, neochota zákonného sudcu vytýčiť pojednávanie podľa sťažovateľa už vykazuje znaky odopretia spravodlivosti. Zotrvávanie   sťažovateľa   v   právnej   neistote,   závažným   spôsobom   zasahuje   do bežného   života   sťažovateľa,   značne   nepriaznivo   vplýva   na   jeho   sociálny   status   a   jeho psychické rozpoloženie. Sťažovateľ považuje za neprimeranú dĺžku doterajšieho konania vo veci samej, ktorá bezmála dosahuje päť rokov, s poukázaním na doteraz neefektívnu činnosť súdu. Sťažovateľ sa domnieva, že neefektívnou činnosťou súdu a jeho nečinnosťou vo veci návrhu na konanie dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Takýmto postupom súd porušuje základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v primeranej lehote garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Trvajúci   stav   právnej   neistoty   negatívne   vplýva   na   duševné   a   telesné   zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu spoločenské a pracovné problémy, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť   a   nestrannosť   súdnictva,   nižšiu   životnú   úroveň,   ukracuje   osoby   odkázané na vyživovanie sťažovateľom, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane   odďaľuje   zákonné   vyporiadanie   pracovnoprávneho   vzťahu   sťažovateľa so žalovaným   vo   veci.   Z   týchto   dôvodov   sťažovateľ   žiada   o   vyplatenie   primeranej nemajetkovej ujmy.

Na   základe   všetkých   vyššie   uvedených   skutočností,   sťažovateľ   týmto   navrhuje, aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento nález

Základné právo sťažovateľa P. K.(...) na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), práva na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 18C/298/2007 bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava II sa nariaďuje vo veci sp. zn. 18C/298/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma v sume 4.000 euro(...), ktorú mu je Okresný súd Bratislava II   povinný zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   2034/2013 z 25. marca 2013 a sťažovateľ stanoviskom z 12. júna 2013 a z 5. augusta 2013.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:„(...) Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti a súdneho spisu som zistila, že   v   období   od   26.   októbra   2010,   kedy   bol   spis   v   zmysle   Rozvrhu   práce   na   príslušný kalendárny rok zapísaný elektronickou podateľňou ako nový návrh súd do 23. augusta 2012, kedy bol odporca vyzvaný na vyjadrenie k žalobnému návrhu nebol vykonaný žiaden úkon. V časti namietaných prieťahov považujem sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú. K námietke sťažovateľa, že neobdržal žiadnu odpoveď na jeho sťažnosť, ktorú podal predsedovi súdu dňa 26. 03. 2012 uvádzam nasledovné.

Sťažovateľ dňa 26. 03. 2012 doručil predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predmetná sťažnosť bola predsedom súdu prešetrená a vybavená dňa 30. 03. 2012 č. Spr. 2053/2012. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol adresu na doručovanie (V. 4, B.), avšak na tejto adrese   si   zásielky   súdu   nepreberal   a   tieto   sa   vrátili   súdu   opakovane   ako   neprevzaté adresátom v odbernej lehote.

Sťažovateľ   elektronickým   podaním   zo   dňa   12.   06.   2012   požiadal   predsedu   súdu o informáciu o vybavení jeho sťažnosti zo dňa 21. 03. 2012. Žiadosť o informáciu bola vybavená listom zo dňa 13. 06. 2012 č. 2053/2012, kedy si sťažovateľ zásielky opakovane neprevzal.

Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Sťažovateľ zaujal k veci toto stanovisko:„Na požiadanie zastupujúceho advokáta prikladám svoje stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 3. 2013 (Spr. 2034/2013) vo veci zbytočných prieťahov konania sp. zn. 8C/200/2010, pôvodne vedeného pod sp. zn. 18C/298/2007 na tomto súde.

Okresný   súd   Bratislava   II   vo   vyjadrení   uvádza,   že   som   opakovane   neprevzal informáciu o vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú mi súd doručoval na adresu V. 4, B. Z emailu, ktorého text nižšie uvádzam, odoslaného súdu 12. 6. 2012 je však zrejmé, že som súd upovedomil o tej skutočnosti, že mi nie je možné doručovať písomnosti súdu na doručovaciu adresu V. 4, B. Opakované doručovanie 13. 6. 2012 vybavenia mojej sťažnosti na   zbytočné   prieťahy   v konaní   na   adresu   V.   4,   B.   nemá   aj   z   uvedeného   dôvodu opodstatnenie. V čase opakovaného doručovania informácie o vybavení sťažnosti súd mal vedomosť   jednak   z predmetného   emailu,   z   emailu   zo   dňa   27.   4.   2012(...)   a   jednak z písomného podania zo dňa 4. 5. 2012(...) o tom, že mojej osobe sa nedajú doručovať písomnosti na poštovú doručovaciu adresu P. K., V. 4, B. I keď uvedené nemá zásadnejší vplyv na dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, považujem za potrebné sa k tejto skutočnosti vyjadriť.“

Sťažovateľ dodatočne ústavnému súdu oznámil:„Vo   veci   mojej   ústavnej   sťažnosti   zbytočných   prieťahov   v   konaní,   sp.   zn. 8C/200/2010 (pôvodne 18C/298/2007) vedeného na Okresnom súde Bratislava II, dávam súdu na vedomie, že v konaní o ústavnej sťažnosti netrvám na ústnom pojednávaní. Zároveň žiadam súd, aby v prípade priznania mi nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu trov právneho zastúpenia prikázal na účet(...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 298/2007:

Dňa 16. novembra 2007 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobný návrh proti S., a. s. (ďalej len „žalovaný“), o určenie, že „má právo na rovnakú základnú mzdu ako p. D. Žalobca má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice.“.

Dňa   4.   februára   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   298/2007-10   vyzval sťažovateľa,   aby „uviedol   žalobný   návrh   (petit),   aby   bol   dostatočne   jasný,   určitý a vykonateľný“.

Dňa   25.   februára   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené „Doplnenie   podania“ sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň podal „Návrh na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok“.

Dňa   5.   júna   2008   súd   zaslal   sťažovateľovi   tlačivo „Potvrdenie   o osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch“ a vyzval   ho,   aby   toto   tlačivo   vyplnené   vrátil. V rovnaký deň   na účely skúmania majetkových   pomerov sa   súd   prípisom   obrátil aj na príslušný dopravný inšpektorát, správu katastra, úrad práce a Sociálnu poisťovňu. Dňa 16. júna 2008 Sociálna poisťovňa reagovala na prípis súdu.Dňa 17. júna 2008 správa katastra reagovala na prípis okresného súdu.Dňa 19. júna 2008 sťažovateľ vrátil súdu vyplnené tlačivo s prílohami.Dňa 23. júna 2008 dopravný inšpektorát reagoval na prípis súdu.Dňa   2.   júla   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   298/2007-32   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 30. júna 2008 úrad práce odpovedal na dopyt okresného súdu.Dňa 2. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-35 odmietol „podanie navrhovateľa zo dňa 16. 11. 2007“.

Dňa 25. septembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.Dňa 11. novembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 28. novembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 282/08-40 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 10. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 2. januára 2009 uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 298/2007-35 nadobudlo právoplatnosť.

Dňa   2.   februára   2009   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k. 3 Co 282/08-40 dovolanie.

Dňa   9.   februára   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   298/2007-46   vyzval sťažovateľa   na   doplnenie   svojho   dovolania,   najmä   aby   pripojil   splnomocnenie   udelené advokátovi.

Dňa 17. februára 2009 okresný súd poučil sťažovateľa, za akých okolností môže byť oslobodený od súdnych poplatkov z dovolania, zároveň mu doručil   tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“.

Dňa   10.   marca   2009   sťažovateľ   požiadal   súd „o   predĺženie   lehoty   na   splnenie povinností uloženej mi uznesením č. k. 18C/298/2007-46“.

Dňa   25.   marca   2009   sťažovateľ   doručil   súdu   vyplnené   tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ s prílohami.

Dňa   7.   mája   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   298/2007-58   ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa   17.   júna   2009   ustanovený   právny   zástupca   doručil   súdu   splnomocnenie sťažovateľa.

Dňa 3. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby spracoval a zaslal kvalifikované dovolanie v danej veci.

Dňa 24. júla 2009 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu spresnené dovolanie sťažovateľa.

Dňa   3.   septembra   2009   bolo   dovolanie   sťažovateľa   zaslané   žalovanému   na vyjadrenie.

Dňa 7. októbra 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.

Dňa   8.   septembra   2010   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   4   Cdo   278/2009-69   zrušil dovolaním napadnuté a súvisiace uznesenia súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 7. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Vec bola 26. októbra 2010 zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 200/2010.

Dňa 23. augusta 2012 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.Dňa 1. októbra 2012 sa žalovaný písomne vyjadril k žalobe.Dňa 2. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. november 2012.Dňa 26. novembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 14. január 2013, pretože sťažovateľ „nemá doručenie termínu pojednávania vykázané“.

Dňa   14.   januára   2013   bolo   pojednávanie   odročené   na   25.   marec   2013,   pretože sťažovateľ „nemá doručenie termínu pojednávania vykázané“.

Dňa 25. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný   v období   od 25. februára 2008 do 5. júna 2008 (tri mesiace) a od 7. októbra 2010 do 23. augusta 2012 (dvadsaťjeden mesiacov). Okresný súd teda počas dvoch rokov vo veci nevykonal absolútne žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ v danej veci nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.  

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   000   €,   pretože „Trvajúci stav právnej neistoty negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu spoločenské a pracovné problémy, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, nižšiu životnú úroveň, ukracuje osoby odkázané na vyživovanie sťažovateľom, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane odďaľuje   zákonné   vyporiadanie   pracovnoprávneho   vzťahu   sťažovateľa   so žalovaným vo veci.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, vzhľadom   na povahu veci   (pracovnoprávny spor)   a s prihliadnutím   na všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby. Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €, teda 254,32 €, a dvakrát režijný paušál v sume 7,63 €, teda 15,26 €, preto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 269,58 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013