znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 93/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. C., S., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob 249/2011 z 29. novembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. C.   o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2012 faxom doručená a 21. marca 2012 doplnená zaslaním originálu sťažnosť M. C., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   41 Cob 249/2011   z   29.   novembra   2011   (ďalej   aj „namietané rozhodnutie“). Podaním doručeným ústavnému súdu 27. marca 2012 sťažovateľ svoju sťažnosť argumentačne doplnil.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že:«... Dňa 6.3.2008 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie 26 Cbr 57/2006, ktorým rozhodol o zrušení spoločnosti G., s.r.o. so sídlom S.... a nariadil jej likvidáciu. Zároveň za likvidátora vymenoval Ing. F. G.,..., bytom D.

... Dňa 18.8.2008 som sa ako spoločník spoločnosti G., s.r.o. domáhal na Okresnom súde Banská Bystrica odvolania likvidátora pre porušenie jeho povinností vyplývajúce mu z Obchodného   zákonníka   (ďalej   len   „OBZ“).   Likvidátor   mi   na   moju   žiadosť   nezaslal prehľad o imaní spoločnosti.

... Dňa 13.3.2009 vydal Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 26 Cbr 131/2008, ktorým môj návrh zamietol. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že porušenie povinnosti zo strany likvidátora v zmysle ustanovenia § 74 OBZ (Likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti   každému   spoločníkovi,   ktorý   o   to   požiada)   nebolo   dostačujúce   na   jeho odvolanie z funkcie, nakoľko z dikcie zákonného ustanovenia § 71 ods. 6 OBZ vyplýva, že dôvodom na jeho odvolanie musí byť viacnásobné porušenie povinností. Podľa vyjadrenia súdu by dôvodom na odvolanie likvidátora mohlo byť opakované porušenie jednej a tej istej povinnosti,   t.j.   likvidátor   ani   na   opakované   výzvy   spoločníka   tomuto   nezašle   prehľad o imaní   spoločnosti,   prípadne   viaceré   porušenia   rôznych   povinností   vyplývajúcich z Obchodného zákonníka.

...   Dňa   25.2.2011   som   znovu   požiadal   likvidátora   o   zaslanie   dokladov,   ktoré   je povinný poskytnúť v zmysle zákona. Keďže likvidátor na moju žiadosť nereagoval, podal som dňa 7.3.2011 opätovne návrh na jeho odvolanie. Riadil som sa poučením Okresného súdu Banská Bystrica z jeho predchádzajúceho rozhodnutia. Tentokrát som poukázal na porušenia všetkých povinností zo strany likvidátora. Namietal som opätovné porušenie § 74 OBZ, nakoľko likvidátor stále nedoručil žiadané účtovné doklady. Ďalej som poukázal na porušenie § 73 OBZ (Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia   spoločnosti   a   iné   osoby   a   orgány,   ktoré   sú   tým   dotknuté,   prihlásili   svoje pohľadávky,   prípadne   iné   práva   v   lehote,   ktorá   nesmie   byť   kratšia   než   tri   mesiace.), nakoľko likvidátor o mne ako o známom veriteľovi, dobre vedel a aj napriek tomu som o vstupe   spoločnosti   do   likvidácie   nebol   upovedomený.   Spoločnosť   G.   s.r.o.   totiž   dňa 19.2.2007 uznala dlh, ktorý voči mne mala v dôsledku nevyplatenej mzdy a prevzala odo mňa   18.2.2007   pôžičku   vo   výške   45.000,-   Sk.   Likvidátor   ďalej   nezverejnil   výzvu   na prihlasovanie   pohľadávok.   Pre   pochybenie   likvidátora   som   svoje   pohľadávky   voči spoločnosti neprihlásil, čím mi uprel právo dožadovať sa ich vrátenia.

...   Dňa   8.8.2011   Okresný   súd   Banská   Bystrica   v   konaní   pod   č.   65   Cbr/45/2011 rozhodol tak, že môj návrh zamietol. Podľa názoru súdu som uvádzal síce nové okolnosti, ktoré však neboli natoľko závažné, aby odvolanie likvidátora odôvodňovali.

... Dňa 31.8.2011 som sa voči predmetnému rozhodnutiu okresného súdu v zákonnej lehote odvolal.

... Dňa 29.11.2011 o mojom odvolaní v konaní vedenom pod č. 41 Cob/249/2011 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Odvolací súd ustálil záver, že likvidátor si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 73   a   74   OBZ   s   tým,   že   oznámenie   o   vstupe   spoločnosti   do   likvidácie   zverejnil v Obchodnom vestníku a že prostredníctvom môjho právneho zástupcu zaslal výkaz ziskov a strát ku dňu 26.4.2008, súvahu ku dňu 26.4.2008 a súpis majetku a záväzkov k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie - ku dňu 26.4.2008. Z uvedeného dôvodu krajský súd mal za to, že nešlo o také porušenie povinností likvidátora, ktoré by zakladalo jeho odvolanie.»

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol: „Mám za to, že krajský súd porušil moje práva ako spoločníka a zasiahol do môjho vlastníckeho   práva   zaručeného   Ústavou   SR,   keď   sa   nedostatočne   zaoberal   mojimi námietkami na likvidátora ohľadom porušovania jeho povinností.... Odvolací súd sa nikde v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberá pochybením likvidátora v tom, že mne ako známemu veriteľovi neoznámil v zmysle § 73 OBZ vstup spoločnosti do likvidácie.... Podľa krajského súdu likvidátor si splnil povinnosti podľa § 73 OBZ, keď vstup spoločnosti do likvidácie zverejnil v Obchodnom vestníku. Ja som okolnosť, že by likvidátor nezverejnil vstup spoločnosti do likvidácie nikdy nenamietal, pretože som sám potvrdil, že som sa o nej dozvedel práve z Obchodného vestníka vydaného dňa 16.5.2008... Avšak ako je zrejmé zo zákonného znenia, toto nie je jediná likvidátorova povinnosť! Veď sám odvolací súd uviedol, že súčasťou zverejnenia musí byť aj výzva adresovaná veriteľom spoločnosti. Ani toto však likvidátor nesplnil a ani porušenie tejto povinnosti nebolo pre krajský súd dostačujúce k tomu, aby chránil nielen mňa ale aj ďalších veriteľov spoločnosti G. s.r.o. Odvolací súd sa dokonca nezaoberal ani otázkou, ako je možné, resp. z akého dôvodu sa po toľkých   rokoch   od   zverejnenia   likvidácie   spoločnosti   v   Obchodnom   vestníku   stále nezverejnila   výzva   na   prihlasovanie   pohľadávok.   Jednoducho   som   bol   vylúčený z prihlásenia svojej pohľadávky.

... Krajský súd ďalej uviedol, že likvidátor si splnil povinnosť podľa § 74 OBZ, keď zaslal výkaz ziskov a strát ku dňu 26.4.2008, súvahu ku dňu 26.4.2008 a súpis majetku a záväzkov k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie - ku dňu 26.4.2008. Odvolací súd sa týmto zaoberal len formálne. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, listiny založené do spisu mi nedoručil a nedal mi ani priestor sa vyjadriť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa na právo vlastniť majetok podľa čl. 20; právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, na spravodlivý   proces   podľa   článku   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd, na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 41 Cob/249/20011 a jeho uznesením zo dňa 29.11.2011, bolo porušené.

2.   Zrušuje   sa   uznesenie   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   vo   veci   sp.   zn. 41 Cob/249/2011 zo dňa 29.11.2011 a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. I. G. vo výške 323,50 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný   súd   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   uznesením   č.   k. 65 Cbr 45/2011-46 z 8. augusta 2011 zamietol návrh sťažovateľa na odvolanie likvidátora spoločnosti   G.,   s.   r.   o.   v likvidácii   (ďalej   len   „likvidátor“),   pričom   svoj   právny   záver odôvodnil takto:

«Povinnosti likvidátora sú definované v ustanoveniach §§ 72 až 75 Obchodného zákonníka.   Súd   môže   odvolať   likvidátora,   ktorý   porušuje   povinnosti   definované   v   cit. ustanoveniach. Z ustanovenia § 71 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že dôvodom na odvolanie likvidátora je sústavné porušovanie povinností.

Tunajší súd sa oboznámil s konaním sp. zn. 26Cbr/131/2008 Okresného súdu Banská Bystrica,   ktorého   predmetom   bol   taktiež   návrh   navrhovateľa   na   odvolanie   likvidátora Ing. F. G., ktorý súd zamietol.... Súd ustálil záver, že pre odvolanie likvidátora musia existovať závažné dôvody spočívajúce v porušovaní jeho povinností a vzájomné spory medzi spoločníkmi   a   konateľmi   sú pre posúdenie dôvodnosti   návrhu na odvolanie   likvidátora právne irelevantné. Taktiež uviedol, že porušenie ust. § 74 ObchZ. nepostačuje na to, aby likvidátora z jeho funkcie odvolal.

V konaní pod sp. zn. 65Cbr/45/2011 sa navrhovateľ opätovne domáha odvolania likvidátora Ing. F. G., pričom na zdôvodnenie jeho odvolania opäť neuvádza žiadne iné skutkové ani právne okolnosti, prípadne uvádza nové okolnosti, ktoré však nie sú natoľko závažné aby odvolanie likvidátora odôvodňovali. Pri rozhodovaní súd nemohol prehliadnuť okolnosť, že v súčasnosti bol zo strany likvidátora podaný návrh na začatie konkurzného konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. 1 K/44/2011, v ktorom tunajší súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi G., s.r.o. "v likvidácii" a do funkcie predbežného správcu ustanovil Konkurzného správcu, k.s... Predbežný správca je povinný vypracovať správu o majetku dlžníka a predložiť ju súdu v lehote do 07. 09. 2011 (predbežný správca bude disponovať dokladmi   spoločnosti   G.   s.r.o,,   ktoré sú taktiež   založené aj   v spise   1K/44/2011)   a   teda navrhovateľ bude mať možnosť oboznámiť sa s dokladmi spoločnosti priamo u predbežného správcu.   Za   stavu,   keď   likvidátor   poskytuje   predbežnému   správcovi   súčinnosť   pri vypracovaní správy o majetku dlžníka, bolo by v tejto dobe neefektívne a nehospodárne odvolávať pôvodného a menovať iného likvidátora.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ústavy a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 41 Cob 249/2011 z 29.   novembra   2011,   ktorým   krajský   súd   v odvolacom   konaní   potvrdil   rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na odvolanie likvidátora. Podľa tvrdenia sťažovateľa krajský súd sa nedostatočne zaoberal jeho odvolacími námietkami týkajúcimi sa porušovania povinností likvidátora a zasiahol aj do jeho práva vlastniť majetok v dôsledku vylúčenia sťažovateľa z možnosti prihlásiť svoju pohľadávku do likvidácie.  

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), preto závery týkajúce sa namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa vzťahujú aj na namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a význam   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia namietaného rozhodnutia, ktorým podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne, uviedol:

«Odvolací súd zo spisu zistil, že navrhovateľ M. C. sa návrhom zo dňa 22. 02. 2011 domáhal,   aby   súd   odvolal   Ing.   F.   G.   z   funkcie   likvidátora   spoločnosti   G.,   s.r.o. „v likvidácii“... Svoj návrh odôvodnil tým, že likvidátor porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 73 Obch. z., a to že neoznámil vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom, t.j. ani jemu ako spoločníkovi. O vstupe spoločnosti do likvidácie sa dozvedel z Obchodného vestníka vydaného dňa 16. 05. 2008. Zároveň likvidátor nezverejnil výzvu na prihlasovanie pohľadávok. Likvidátor porušil aj povinnosť vyplývajúcu z ust § 74 Obch. z., a to zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie účtovnú súvahu a predložiť mu prehľad o imaní spoločnosti,   keď   ho   o   to   požiadal.   Uvedené   doklady   mu   likvidátor   nepredložil   ani   na základe opakovanej výzvy. Konštatoval len, že likvidátor mu predložil súvahu ku dňu 31. 12. 2008, ktorú nepovažoval za mimoriadnu účtovnú závierku, ale za riadnu. Likvidátor vo vyjadrení   zo   dňa   15.   04.   2011   uviedol,   že   oznámil   všetkým   veriteľom   spoločnosti skutočnosť,   že   spoločnosť   bola   zrušená   a   vstúpila   do   likvidácie.   Navrhovateľ   nemal   v účtovníctve   spoločnosti   evidovanú   žiadnu   pohľadávku,   preto   nebol   známym   veriteľom spoločnosti. Likvidačnú účtovnú súvahu a imanie spoločnosti spoločníkovi zaslal na adresu jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   I.   G.   a   účtovná   závierka   k   31.   12.   2008   ako   posledná účtovná závierka z prebiehajúcej likvidácie bola doručená navrhovateľovi. Okresný súd napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na odvolanie likvidátora Ing. F. G. zamietol. Podľa ust. § 71 ods. 6 Obch. z. bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou.

Podľa ust. § 73 Obch. z. likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym   veriteľom.   Zároveň   je   povinný   zverejniť,   že   spoločnosť   vstúpila   do   likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, pripadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace. Podľa ust. § 74 Obch. z. likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú   účtovnú   súvahu   a   je   povinný   zaslať   prehľad   o   imaní   spoločnosti   každému spoločníkovi, ktorý o to požiada....

Z ustanovenia § 73 Obch. z. vyplýva pre likvidátora povinnosť zverejniť oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie v Obchodnom vestníku. Súčasťou tohto oznámenia musí byť aj výzva adresovaná veriteľom spoločnosti, iným osobám a orgánom, aby v prípade, keď sa ich vstup spoločnosti do likvidácie týka, oznámili spoločnosti svoje pohľadávky a práva v lehote určenej vo výzve, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Okrem zverejnenia vstupu   spoločnosti   do   likvidácie   v   Obchodnom   vestníku   likvidátor   je   povinný   túto skutočnosť písomne oznámiť aj všetkým známym veriteľom spoločnosti. Z ustanovenia § 74 Obch. z. vyplýva pre likvidátora povinnosť zostaviť likvidačnú účtovnú závierku a poslať ju spoločníkom, ktorí ho o to požiadajú, aj prehľad o imaní spoločnosti....

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že z predloženého spisu a aj z vyjadrení likvidátora vyplýva, že likvidátor si splnil povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 73 a § 74 Obch.   z.   tým,   že   oznámenie   o   vstupe   spoločnosti   do   likvidácie   zverejnil   v   Obchodnom vestníku,   čo   v   návrhu   na   odvolanie   likvidátora   potvrdil   aj   sám   navrhovateľ,   a   že navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal výkaz ziskov a strát ku dňu 26. 04. 2008, súvahy ku dňu 26. 04. 2008 a súpisu majetku a záväzkov k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie - ku dňu 26. 04. 2008. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ   relevantným   spôsobom   nepreukázal   také   porušenie   povinností   likvidátora, ktoré by zakladalo dôvod na jeho odvolanie v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 73 a § 74   Obch.   z.   Okresný   súd   potom   správne   rozhodol,   keď   v   zmysle   vyššie   citovaných ustanovení Obch. z. návrh navrhovateľa na odvolanie likvidátora zamietol.»

Ústavný súd vychádzajúc z citovanej časti namietaného rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že toto uznesenie obsahuje skutkové a právne závery, na základe ktorých krajský súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   o zamietnutí   návrhu   sťažovateľa   na   odvolanie likvidátora, pričom nezistil, že by výklad krajského súdu a jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené   a nevyplýva   z nich   ani   taká   aplikácia   príslušných   ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu. V danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   krajský   súd   konal   v medziach   svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych   faktov,   sú   logické,   a   preto   aj   legitímne   a   z   ústavného   hľadiska akceptovateľné.   Z   odôvodnenia   namietaného   rozhodnutia   vyplýva,   že   krajský   súd   sa odvolacími námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že nie   je   potrebné,   aby   odôvodnenia   rozhodnutí všeobecných súdov dávali odpoveď na každú námietku uvedenú v opravnom prostriedku, postačuje, ak tieto odôvodnenia obsahujú odpoveď na zásadné otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07), ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozhodnutím odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne   konanie   sťažovateľ   odôvodňoval   aj   postupom   krajského   súdu,   ktorý „vo   veci nenariadil pojednávanie, listiny založené do spisu mi nedoručil a nedal mi ani priestor sa vyjadriť“. Sťažovateľ vlastne tvrdí, že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, t. j. aj proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v § 237 OSP. Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú   splnené   podmienky   uvedené   v   §   239   OSP.   Okrem   iného   ide   aj   o   prípad,   ak   bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP].

Odňatím   možnosti   konať   pred   súdom   sa   rozumie   podľa   stabilnej   súdnej   praxe (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 102/01 z 27. septembra 2001) postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných   práv,   ktoré   mu   Občiansky   súdny   poriadok   dáva   (napr.   právo   zúčastniť   sa pojednávania,   robiť   prednesy,   navrhovať   dôkazy   a   pod.).   K   odňatiu   možnosti   konať pred súdom   môže   dôjsť   nielen   činnosťou   súdu,   ktorá   rozhodnutiu   predchádza,   ale   aj samotným rozhodnutím.

Mimoriadny   opravný   prostriedok   –   dovolanie   z   dôvodu   odňatia   možnosti   konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany označených práv sťažovateľa (m. m. II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   námietkami   sťažovateľa smerujúcimi proti postupu krajského súdu v namietanom konaní, ktorým bola sťažovateľovi údajne   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom,   sa   nemohol   vecne   zaoberať   z   dôvodu   ich neprípustnosti   pre   nevyužitie   účinného   prostriedku   nápravy   ochrany   základných   práv sťažovateľa – v danom prípade dovolania. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04,   IV. ÚS 135/05).   Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd sťažnosť v tejto časti odmietol už po jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   20 ústavy   a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku   s výnimkou verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   keďže   krajský   súd v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   medzi   namietaným   postupom a uznesením krajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ústavy a právom podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   neexistuje   taká   príčinná   súvislosť,   ktorá   by   zakladala   možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   aj   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že podľa § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka   likvidátor   zodpovedá   za   výkon   svojej   pôsobnosti   tým   istým   spôsobom,   ako členovia štatutárnych orgánov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone pôsobnosti likvidátora sa spravuje ustanoveniami § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Preto ak je sťažovateľ   toho   názoru,   že   mu   postupom   likvidátora   pri   výkone   jeho   pôsobnosti   bola spôsobená   škoda,   môže   sa   svojho   nároku   na   náhradu   škody   domáhať postupom   podľa § 135a Obchodného zákonníka.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   o ďalších   návrhoch   sťažovateľa uplatnených v sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012