znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 93/08-122

Ústavný súd Slovenskej   republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B, a. s.), B., zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I   p o r u š i l   základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   p r i k a z u j e   konať vo   veci   podania   obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.) z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

3. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s., trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   6   888   Sk   (slovom   šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských   korún)   na   účet   advokáta   JUDr. M.   P.,   B.,   a   v   sume   20   028   Sk   (slovom dvadsaťtisícdvadsaťosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) sp. zn. II. ÚS 93/08 zo 6. marca 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veci neprijatia   jej   podania   z 24.   júla   2006   urobeného   elektronickými   prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Zo sťažnosti zo 6. októbra 2006 a jej doplnení z 27. októbra 2006 a 25. januára 2007 vyplýva,   že   sťažovateľka   je   právnickou   osobou   založenou   podľa   právneho   poriadku Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele   Sa   vo   vložke   č.   3632/B.   Sťažovateľka   zastúpená   právnym   zástupcom prostredníctvom   kuriéra   doručila   31.   marca   2006   okresnému   súdu   návrhy   na   vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) urobila tieto podania elektronickými prostriedkami, podania boli podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona,   teda   podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu s návrhmi na   vydanie   platobných   rozkazov   sťažovateľka   zároveň   doručila   okresnému   súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom   informovala   okresný   súd   o svojich   podaniach uskutočnených na DVD nosiči.

Okresný   súd   listom   zo 4.   apríla   2006   sťažovateľke oznámil, že súdy   Slovenskej republiky   nemajú   k dispozícii   elektronickú   podateľňu,   ktorá   by   spĺňala   podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu, ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou   pečiatkou.   Sťažovateľka tiež   konštatovala, že podanie   bolo urobené v súlade   s   §   42   ods.   1   OSP,   preto   v zmysle   §   82   ods.   1   OSP   považuje   sťažovateľka 31. marec 2006 za deň začatia konania. Okresný súd prípisom z 30. mája 2006 zotrval na svojom stanovisku.

Sťažovateľka   24.   júla   2006   podala   okresnému   súdu   nové   podanie   a zaslala sprievodný list a 2 ks DVD nosičov obsahujúcich návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu   s prílohami,   pričom   návrhy   boli   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom. Podania obsiahnuté na druhom DVD nosiči obsahovali iné návrhy ako v prvom prípade. Okresný súd listom z 2. augusta 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podania nepovažuje za podanie vo veci a DVD nosič jej vrátil.

Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať tento nález: „1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného   súdu   Bratislava   I.,   Oddiel   Sa,   vložka   číslo   3632/B   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I. vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi (vyššie uvedeným; pozn.) urobené elektronickými prostriedkami podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom bolo   urobené   zákonom   ustanoveným spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby na základe tohto podania konal.

3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Sk (slovom: desaťtisíc slovenských korún), za každé jednotlivé porušenie práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   zapísanej   v Obchodnom   registri   Okresného   súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi (vyššie uvedeným; pozn.).Okresný   súd   Košice   I.   je   povinný   zaplatiť   primerané   finančné   zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B priznáva náhradu trov tohto konania.“

Potom, ako bola sťažnosť 6. marca 2008 ústavným súdom prijatá na ďalšie konanie, sťažovateľka   podaním   z 31.   marca   2008   doručeným   ústavnému   súdu   4.   apríla   2008 poukázala na skutočnosť, že nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. decembra 2007 vydaný   v obdobnej   veci   týkajúcej   sa   podania   sťažovateľky   elektronickou   formou Okresnému súdu Čadca nie je vykonateľný z hľadiska záveru prijatého ústavným súdom, podľa ktorého sú zachované právne účinky podania spätne k 24. júlu 2006. Okresný súd Čadca   totiž   potvrdil,   že   síce   po   náleze   ústavného   súdu   zaeviduje   elektronické   podanie sťažovateľky, nie však spätne k 24. júlu 2006. Sťažovateľka z toho vyvodzuje dôvodnosť svojej požiadavky na priznanie primeraného finančného odškodnenia.

Sťažovateľka podaním z 2. mája 2008 doručeným ústavnému súdu   6. mája 2008 mu vytýka skutočnosť, že DVD nosiče a ďalšie listiny, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu predložila, doručil okresnému súdu.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu 22. apríla 2008 sp. zn. Spr. 2/08 uviedol:

„Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči (DVD) žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal, avšak k načítaniu údajov na technickú nemožnosť došlo až v decembri 2007.

Dňa   29.   1.   2008   boli   sťažovateľovi   doručované   výzvy   na   zaplatenie   súdnych poplatkov.

Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008. Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod sp. zn. 7 C 144/2006, vo veci žalobcu S., proti žalovanému L. a. s., o určenie neplatnosti zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.

V konaní 7 C 144/2006 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto prichádza do úvahy postup podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. prerušiť tieto konania.

Ďalej   Vám   oznamujem,   že   netrvám   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.“

V podaní zo 7. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu 9. apríla 2008 sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd uskutočnil vo veci ústne pojednávanie.

Na   ústnom   pojednávaní   právny   zástupca   sťažovateľky   zotrval   na   všetkých predchádzajúcich   argumentoch   a žiadal,   aby   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovel   v plnom rozsahu. Okresný súd sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa § 42 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 1. mája 2002) podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy normujúcich rámec, v ktorom sa možno domáhať jeho rešpektovania (I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatoval,   že   obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť   každému   reálny   prístup   k súdu.   Tomu   zodpovedá   povinnosť   všeobecného   súdu o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda   aj   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickou   formou   podpísaný   zaručeným elektronickým   podpisom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov.   Aj   z ústavného imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví   zákon“,   uvedeného   v čl.   2   ods.   2   ústavy   možno   vyvodiť   príkaz   adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade okresný súd neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorému   treba   priznať   ústavnoprávnu   ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz   konkretizovaný   v dotknutých   ustanoveniach   zákona,   predstavuje   porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým   podpisom.   Neobstojí   ani   interpretácia,   podľa   ktorej   povinnosť   zriadiť elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t. j. len v prípade, ak orgán verejnej moci alebo   verejnej   správy   využíva   zaručený   elektronický   podpis,   keďže   je   ústavne neakceptovateľná.   Uvedené   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   a ani   iné ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní (návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb podať   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   neustanovujú   žiadnu   výnimku,   a preto   uvedenému   oprávneniu zodpovedá   povinnosť   dotknutých   štátnych   orgánov   prijať   takéto   podania   a   vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú podateľňu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd dospel   k názoru,   že   v danom   prípade   došlo postupom   okresného   súdu   vo veci   neprijatia   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006 urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom vzhľadom   na uvedené skutkové   zistenia   a právne závery   k takej   interpretácii   a aplikácii dotknutých   právnych   predpisov,   ktorá   nie   je   zlučiteľná   s ústavou,   t.   j.   je   z ústavného hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa § 56 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Ústavný súd preto vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a postupovať   vo   vzťahu   k nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované   s účinnosťou   ku   dňu   jeho   podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z technických   príčin   okresný   súd   nebude   môcť   podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

V súvislosti   s požiadavkou   sťažovateľky   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   treba   predovšetkým   uviesť,   že   cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri   zvažovaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   samotné deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva uplatnené   podaním   z 24.   júla   2006   zostanú   sťažovateľke   zachované,   za   dostatočné   na zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV.   ÚS   142/03).   Opierajúc   sa   o skutočnosť,   že   týmto   spôsobom   sa   obnoví   stav   pred porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006 urobenom elektronickými   prostriedkami   a podpísanom   zaručeným   elektronickým   podpisom,   čím sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto v tejto časti jej návrhu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že   sťažovateľku   zastupoval   advokát   JUDr.   M.   P.   a neskôr   JUDr.   J.   F.   Za   prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2006 JUDr. P. priznal 2 x po 2 730 Sk a režijný paušál 2 x po 164 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 5 788 Sk, teda celkom   6 888   Sk.   Podania   JUDr.   P.   doručené   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006 a 25. januára   2007   nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom   na   ich   obsah   (absencia ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podania   vo   veci   samej,   preto   odmenu   za   ne   nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd 5 úkonov po 3 176 Sk, režijný paušál 5 x po 190 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty. Celkove ide o sumu 20 028 Sk. Podanie JUDr. F. doručené ústavnému súdu 6. mája 2008 nebolo podaním vo veci samej, preto odmenu nebolo možné priznať.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2008