znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 93/07-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja   Horvátha   o sťažnosti   Ing.   J.   T.,   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   M.,   Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Úradu   justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Z. v konaní vedenom pod č. ČVS: VP-569/20-ZV-1996 v období po vydaní rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 183/05-25 z 29. septembra 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Z. v konaní vedenom pod č. ČVS: VP-569/20-ZV-1996 v období po vydaní rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 183/05-25 z 29. septembra 2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Z. p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   č.   ČVS:   VP-569/20-ZV-1996   konal   bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Z. p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   J.   T. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   7   492,20   Sk   (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských   korún   a dvadsať   halierov),   ktoré   je   Úrad justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Z. p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. V. M., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2007 doručená sťažnosť Ing. J. T., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. M.,   Z.,   ktorou   namietal   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Z. (ďalej   len   „úrad   justičnej   a kriminálnej   polície“)   v konaní   vedenom   pod   č.   ČVS:   VP-569/20-96   Vk,   pretože   ani napriek   tomu, že ústavný súd už v tejto   veci   nálezom   č.   k. III. ÚS 183/05-25 z 29. septembra 2005 vyslovil, že bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a priznal mu finančné zadosťučinenie 60 000 Sk, nebolo v jeho trestnej veci dosiaľ rozhodnuté.

Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol: „1.   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky   –   Okresné   riaditeľstvo   Policajného zboru vo Z. v konaní vedenom pod ČVS: VP-569/20-96Vk porušilo právo Ing. J. T., bytom H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48. ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ing. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 120.000.- Sk, ktoré je   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   vo   Z.   povinné   vyplatiť   do   30   dní   od právoplatnosti tohto nálezu k rukám Ing. J. T..

3. Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Z. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. V. M,, advokátovi, Advokátska kancelária vo Z. vo výške 7.492,20 Sk spolu s DPH (...) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   93/07-8 zo 17. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania odpovedali, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, nemožno od neho očakávať jej ďalšie objasnenie.

Riaditeľ   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Z.   vo   vyjadrení   ku sťažnosti doručenom 4. júla 2007 uviedol:

„Pokiaľ sa týka predmetného vyšetrovacieho spisu jedná sa o vyšetrovanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 4 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005), kde sú   obvinení   V.   B.   a   Ing.   J.   T.  .   Trestné   stíhanie   obvinených   bolo   dňa   1.   6.   2007 vyšetrovateľom   v   zmysle   ustanovenia   §   228   ods.   2   písm.   a)   prerušené,   lebo   pre neprítomnosť svedka J. L. nemožno vec náležité objasniť.

Od roku 2005 boli v predmetnej veci vykonané vyšetrovacie úkony a ďalšie úkony v zmysle pokynu dozorujúceho prokurátora - okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo   Z.   číslo   1   Pv   471/01-301   zo   dňa   29.   01.   2004   (jednalo   sa   o   podrobný   pokyn dozorujúceho prokurátora, kde požadované úkony v zmysle tohto pokynu neboli do toho času vykonané). Vo veci boli po viacerých opakovaných predvolaniach vypočutí obvinení Ing.   J. T.   a V.   B.,   ktorí sa vo svojich výsluchoch vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v predmetnom pokyne. Obvinení boli k veci vypočutí opakovane, pričom títo boli aj poučení podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona účinného od 01. 01. 2006. K veci bol ako svedok vypočutý JUDr. V. N., ako svedok - poškodený bol vypočutý P. Ž.. Ďalej boli v zmysle predmetného   pokynu do   vyšetrovacieho   spisu zabezpečené správa   z MV   SR   - osobitná matrika k osobe J. V., Správy z previerok k osobe L. K. a tiež úmrtný list tejto osoby, Správa z L., š. p., odštepný závod K., pracovníkmi operatívneho oddelenia úradu justičnej a kriminálnej polície boli vykonané previerky k osobám J. S., J. L. a tiež boli vykonané   šetrenia   k   prevádzkam   píl   v   obciach   H.,   H.,   k   veci   bol   vyťažený   Ing.   J.   S., zo všetkých   týchto   úkonov   boli   spísané   úradné   záznamy   resp.   Záznam   o   požadovanej informácií.

V zmysle predmetného pokynu, ako aj na základe vykonaných previerok vyplynula potreba v tejto veci ako svedka vypočuť osobu J. L., bytom H., následne sa podarilo túto osobu stotožniť, pričom ani opakovanými pokusmi sa pracovníkom operatívneho oddelenia úradu justičnej a kriminálnej polície Z. nepodarilo tejto osobe doručiť predvolanie svedka tak, aby následne mohol byť vykonaný jej výsluch. Z uvedeného dôvodu bolo dňa 01. 06. 2007   trestné   stíhanie   v tejto   veci uznesením v zmysle §   228 ods.   2 písm.   a)   Trestného poriadku prerušené pre neprítomnosť svedka J. L.. Pred samotným prerušením trestného stíhania v mesiaci február 2007 bol originál vyšetrovacieho spisu zaslaný na previerku na Okresnú prokuratúru Z.. Pred zaslaním originálu vyšetrovacieho spisu na previerku bol v priebehu mesiacov september 2006 až december 2006 predmetný vyšetrovací spis riadne zožurnalizovaný.

Ďalej bolo v spolupráci s informačným technikom OR PZ Z. zabezpečené vytlačenie podkladov zaslaných z C. SR, a. s. B., ktoré sa nachádzali na disketách, tieto sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.

V   prípade   zabezpečenia   svedka   J.   L.   na   vyšetrovací   úkon,   výsluch   svedka   bude v trestnom stíhaní pokračované, menovaná bude vypočutá ako svedok, v prípade potreby budú vykonané ďalšie - vyplývajúce vyšetrovacie úkony a následne bude stanovený ďalší postup vyšetrovania.

S návrhmi Ing. J. T. nesúhlasím a navrhujem ich zamietnuť.“

Z vyšetrovacieho   spisu   č.   ČVS:   VP-569/20-ZV-1996   ústavný   súd   zistil,   že   od vrátenia spisu z ústavného súdu 17. októbra 2005 boli vo veci vykonané tieto úkony:

Na základe dožiadaní o výsluchy svedkov bolo 24. novembra 2005 úradu justičnej a kriminálnej polície oznámené, že svedka L. K. nebolo možné vypočuť, pretože zomrel. Dňa 30. novembra 2005 bol vypočutý svedok JUDr. V. N..

V januári 2006 bola zabezpečená správa od L., š. p., a Okresný súd Zvolen na podnet vyšetrovateľa   zrušil   obvinenému   V.   B.   ustanovenie   obhajcu,   pretože   podľa   zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „nový Trestný poriadok“), nie sú u neho dané dôvody povinnej obhajoby. Dňa 15. júna 2006 bol ako poškodený vypočutý P. Ž. (ustanovený opatrovník), 4. júla bol vypočutý sťažovateľ a 12. júla 2006 obvinený V. B., ktorí boli poučení podľa ustanovení nového Trestného poriadku a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „nový Trestný zákon“).

V máji   2007   boli   vykonané   pokusy   o doručenie   predvolania   J.   L.,   ktorú   bolo potrebné   vypočuť   ako   svedka   a následne   bolo   trestné   stíhanie   1.   júna   2007   prerušené, pretože sa ju nepodarilo zastihnúť a doručiť jej predvolanie svedka a pre jej neprítomnosť nemožno vec náležite objasniť [§ 228 ods. 2 písm. a) nového Trestného poriadku].

II.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom úradu   justičnej   a kriminálnej polície   vo veci   vedenej   pod č.   ČVS:   VP-569/20-ZV-1996 v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k. III. ÚS 183/05-25 z 29. septembra 2005,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom   tohto   konania   buď   ako   obvinený,   alebo   ako   poškodený   (II.   ÚS   41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj v prípravnom   trestnom   konaní   sleduje   konaním   a   rozhodovaním   príslušných   orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade skúmal   s poukazom   na   svoju   stabilnú   judikatúru,   to   znamená   s ohľadom   na   konkrétne okolnosti   prípadu   a berúc   do   úvahy:   1.   právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   2.   správanie sťažovateľa   a   3.   spôsob,   akým   v konaní postupoval   úrad justičnej   a kriminálnej   polície (obdobne napr. II. ÚS 74/97 alebo I. ÚS 70/98).

1. Ústavný súd už v náleze č. k. III. ÚS 183/05-25 z 29. septembra 2005 konštatoval, že trestná vec sťažovateľa, ktorý je stíhaný za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 zákona č. 140/1961 Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, je pomerne zložitá a poukázal na potrebu zistiť rozhodné skutočnosti aj dožiadaním o právnu pomoc (v Maďarskej republike), ako aj s ohľadom na rozsah vyšetrovania, ktorý vyplýva z množstva   vykonaných   úkonov   (vypočutých   osôb   a zadovážených   listín).   Táto charakteristika veci je aktuálna aj pre súčasný stav konania.

Ústavný   súd   však   musel   prihliadnuť   na   skutočnosť,   že   od   vznesenia   obvinenia sťažovateľovi (4. októbra 1996) uplynulo takmer 11 rokov a ústavný súd už raz vyslovil, že úrad justičnej a kriminálnej polície porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Napriek tomu nebolo vyšetrovanie dosiaľ skončené. Podľa názoru ústavného súdu nie je možné tento stav konania odôvodniť zložitosťou veci.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľa v namietanom období ústavný súd zobral do   úvahy   špecifikum   trestného   konania,   že   obvinený   nemá osobitnú   povinnosť   aktívne prispievať k urýchleniu trestného stíhania alebo spolupracovať s vyšetrovateľom vo svojej trestnej veci. Ústavný súd nezistil v preskúmavanej veci v období, ktoré hodnotil, nijakú významnú skutočnosť v jeho správaní, ktorá by odôvodňovala namietanú dĺžku konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, bol postup úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod č.   ČVS:   VP-569/20-ZV-1996   v období   po   vydaní   rozhodnutia   ústavného   súdu   č.   k. III. ÚS 183/05-25 z 29. septembra 2005.

Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej judikatúry, podľa ktorej za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní možno považovať dobu jeho nečinnosti alebo zjavne   neefektívnej   činnosti   pri   napĺňaní   účelu   Trestného   poriadku,   predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (III. ÚS 99/02).

Na   základe   prehľadu   vykonaných   úkonov   ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie v posudzovanom období je opäť poznačené nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou úradu justičnej a kriminálnej polície. Od vrátenia spisu z ústavného súdu (17. októbra 2005) bol   vypočutý   jeden   svedok   (30.   november 2005)   a boli   vykonané výsluchy   obvinených a opatrovníka   poškodeného   (v   júni   a júli   2006),   ktoré   spočívali   v ich   poučení   podľa ustanovení nového Trestného poriadku a nového Trestného zákona. V júni 2007 bolo trestné stíhanie opäť prerušené (po štvrtýkrát), a to z dôvodu neprítomnosti svedkyne, ktorá nebola dosiaľ k veci vypočutá.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nepostupoval   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície v namietanom   období   tak,   aby   bol   v primeranom   čase   zistený   a ustálený   skutkový   stav potrebný pre skončenie vyšetrovania a podanie návrhu na obžalobu alebo návrhu na iné rozhodnutie v prípravnom konaní, a preto rozhodol, že úrad justičnej a kriminálnej polície svojím postupom v tomto období porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením   alebo   iným   zásahom,   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.   Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať,   aby   ten,   kto   tieto   práva   alebo   slobody   porušil,   vo   veci   konal.   Ústavný   súd v nadväznosti na to prikázal úradu justičnej a kriminálnej polície, aby v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal   o priznanie   finančného   zadosťučinenia   120   000   Sk,   ktoré odôvodnil   aj   tým,   že   v jeho   trestnej   veci   nebolo   dosiaľ   rozhodnuté,   čím   je   voči   nemu vzbudená   nedôvera   zo   strany   potencionálnych   zamestnávateľov.   Pri   určovaní   výšky primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd vzal do úvahy doterajšiu dĺžku trestného konania, postup úradu justičnej a kriminálnej polície v namietanom období a po zohľadnení   všetkých   týchto   okolností   priznal   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie 20 000 Sk, ktoré považuje za primerané uvedeným okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátom   JUDr.   V.   M.   v konaní   pred   ústavným   súdom   a priznal   ich v uplatnenej   sume   7   492,20   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2007 po 2 970 Sk a k tomu po 178 Sk režijný paušál, zvýšené o 19 % DPH, t. j. 1 196,20 Sk. Ústavný súd trovy právneho zastúpenia vypočítal podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   a podľa   §   22 ods.   1 a 2 zákona č.   222/2004 Z.   z. o dani z pridanej   hodnoty v znení neskorších predpisov.

Trovy   konania   je   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   povinný   zaplatiť   na   účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007