znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 93/03-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. C., bytom B., Ing. A. C., bytom Ž., J. C., bytom P., ČR., Ľ. K., bytom K. n/V., ČR, J. C., bytom K., Mgr. M. C., bytom V. K., Ing. P. C., bytom B. B., a P. C., bytom T., zastúpených advokátom JUDr. M. B., P., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 250/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. C., Ing. A. C., J. C., Ľ. K., J. C., Mgr. M. C., Ing. P. C. a P. C. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2003 doručená sťažnosť Ing. M. C., bytom B., Ing. A. C., bytom Ž., J. C., bytom P., ČR, Ľ. K., bytom K. n/V., ČR, J. C., bytom K., Mgr. M. C., bytom V. K., Ing. P.C., bytom B. B., a P. C., bytom T.,   (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. B., P., označené ako „Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní“, ktorou sa sťažovatelia dožadujú vyslovenia porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného   v čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného súdu v Čadci (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 250/00.

Sťažovatelia   podali   žalobný   návrh   v predmetnej   veci   20.   marca   2000   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zo sťažnosti sťažovateľov ďalej vyplynulo, že okresný súd napriek tomu požadoval od   sťažovateľov   zaplatiť   súdny   poplatok   a výzvou   z 5.   mája   2000   im   vyrubil   súdny poplatok.   Sťažovatelia   žiadali   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku,   ale   okresný   súd uznesením zo 14. septembra 2000 oslobodenie nepriznal a konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. V nadväznosti na zaplatenie súdneho poplatku sťažovateľmi okresný súd uznesením   z 22. novembra 2000 zrušil uznesenie o zastavení konania zo 14. septembra 2000.   Pojednávanie   nariadené   na   29.   marec   2001   bolo   odročené   na   20.   apríl   2001. Medzitým   sťažovatelia   podali   stanoviská   k protinávrhu   žalovanej   strany   a vedľajšieho účastníka z 20. júla 2001. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 23. júl 2002, potom na 3. október 2002 a na 8. október 2002, na ktorom bol vyhlásený rozsudok; doručený bol 26. marca 2003. Sťažovatelia sa 7. apríla 2003 voči tomuto rozsudku odvolali.

Sťažovatelia sa od podania ich návrhu (žaloby) domáhali spravodlivého rozhodnutia vo veci (podaním adresovaným ústavnému súdu z 9. júla 2001, Slovenskému národnému stredisku   pre   ľudské   práva   z 25.   februára   2002,   ministrovi   spravodlivosti   Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky z 28. novembra 2002).   Kvalifikovanú sťažnosť   zodpovedajúcu   kritériám   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   podali   u predsedu Krajského súdu v Žiline 27. marca 2003.

Sú toho   názoru,   že „v predmetnom   súdnom   konaní nečinnosťou   okresného   súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu práv sťažovateľov upravených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,.... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov...“. Sú presvedčení, že napadnutým súdnym konaním okresného súdu boli porušené ich základné práva, zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj   v čl.   6,   čl.   13   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd. Vychádzajú z toho, že citované ustanovenia svojou povahou spadajú do právneho inštitútu práva   na   spravodlivý   proces   a garantujú   právo   každého   domáhať   sa   svojho   práva ustanoveným spôsobom na nezávislom a nestrannom súde a bez zbytočných prieťahov, čo, ako sa sťažovatelia domnievajú, v ich prípade splnené nebolo.

Od ústavného súdu sťažovatelia požadujú vydať tento nález:

„Základné práva sťažovateľov 1/ Ing. M. C., 2/ Ing. A. C., 3/ J. C. 4/ Ľ. K., 5/ J. C., 6/ Mgr. M. C., 7/ Ing. P. C., 8/ P. C., zakotvené v čl. 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C 250/2000 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľom 1/ Ing. M. C., 2/ Ing. A. C., 3/ J. C., 4/ Ľ. K., 5/ J. C., 6/Mgr. M. C., 7/Ing. P. C., 8/ P. C. priznáva primerané zadosťučinenie ako náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   vo   výške   po   600.000,-   Sk   spolu 4.800.000,- Sk.

Sťažovateľom sa priznávajú trovy   právneho zastúpenia v celkovej výške 157.452,80 Sk /pozostávajúce u každého zo sťažovateľov po dvoch úkonov právnej pomoci - prevzatie veci a napísanie sťažnosti z čiastky 600.000,- Sk vo výške 10.650,-Sk - 20 %, t. j. 8 520.- Sk x 2 = 17.040,- Sk celkom 136.320,- Sk plus 14 % DPH v čiastke 19.084,80 Sk plus paušálna suma náhrad 2 x 128,- Sk x 8 spolu 2048,-Sk, ktoré je povinný porušovateľ práva poukázať na účet právneho zástupcu JUDr. M. B. advokáta A. k. P. vedený vo VÚB a. s. D. K., ex. T. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“.

Sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť najprv predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov. Vychádzal pritom z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval podanie sťažovateľov   z hľadiska   možného   porušenia   ich   základného   práva   upraveného   v čl.   48 ods. 2 ústavy, t. j. v rozsahu korešpondujúcom návrhu petitu na rozhodnutie.

Ústavný   súd   z predloženej   sťažnosti   zistil   plynulý   postup   okresného   súdu,   ktorý smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, čo dokumentuje aj skutočnosť, že v čase uplatnenia sťažnosti na ústavnom súde už okresný súd vo veci samej rozhodol, dokonca sa sťažovatelia voči nemu už aj odvolali. Vzhľadom na to, že ústavný súd uvedené zistil už pri predbežnom prerokovaní   sťažnosti,   dospel   k záveru,   že   argumentácie   a dôkazy   sťažovateľov nepreukázali v čase podania ich sťažnosti takú intenzitu možného porušenia základného práva nimi označeného v petite, aby prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu rozhodol ústavný súd o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľov a o jej odmietnutí z tohto dôvodu už pri predbežnom prerokovaní.

Bolo   už   potom   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2003