znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 92/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.   Ž.,   Ž.,   a spoločnosti   T.,   s. r. o.,   Ž.,   zastúpených advokátom JUDr. M. R., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na právnu pomoc v konaní pred súdmi   podľa   čl.   47   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   27   Ro   125/2007   a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. Ž. a spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2007   doručená   sťažnosť   O.   Ž.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v 1.   rade“),   a spoločnosti T., s. r. o., Ž.(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Ro 125/2007   a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom doručeným okresnému súdu 15. marca 2007 domáhali zaplatenia dlžnej sumy vo výške 990 Sk s prísl. za   nezaplatenie   poplatku   za   káblovú   televíziu   na   základe   zmluvy   o poskytnutí   služby rozšíreného súboru   televíznych   a rozhlasových   programov vo   verejnej telekomunikačnej sieti sťažovateľa v 1. rade, pričom sťažovateľka v 2. rade vyberá a eviduje od užívateľov poplatky súvisiace s prevádzkovaním káblovej televízie. Za sťažovateľa v 1. rade podpísal splnomocnenie pre advokáta Ing. D. K., predseda predstavenstva sťažovateľa v 1. rade, za sťažovateľku v 2. rade Ing. L. Č., CSc., konateľ sťažovateľky v 2. rade.

Okresný súd výzvou z 28. marca 2007 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby predložil   riadnu   plnú   moc   na   zastupovanie   sťažovateľov,   ktorý   odpoveďou   doručenou okresnému   súdu   4.   apríla   2007   oznámil,   že „plnomocenstvá   neboli   nikdy   podpísané fyzickými osobami... ale štatutárnymi orgánmi sťažovateľov... ktorí konajú za právnické osoby, čo bolo v plnomocenstvách riadne uvedené, t. j. meno a priezvisko fyzickej osoby konajúcej za právnickú osobu, funkcia a označenie právnickej osoby v mene ktorej tieto fyzické   osoby   konajú,   čo   je   plne   v súlade   s ust.   §-u   21   ods.   1   O. s. p.,   ako   aj   údajmi zapísanými v obchodnom registri, nakoľko tieto právnické osoby sa nemôžu sami podpísať a konajú a podpisujú za nich ich štatutárne orgány“.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   27   Ro   125/2007   z   2.   mája   207   opäť   vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov návrhu s tým, aby tento návrh a „jeho rovnopisy podpísala osoba (osoby) oprávnené konať“ v mene sťažovateľov. Sťažovatelia listom zo

17. mája 2007 oznámili okresnému súdu, že „trvajú na svojich udelených plnomocenstvách, plnomocenstvo udelené advokátovi nikdy nepodpísali ako fyzické osoby vo vlastnom mene, ale ako štatutárne orgány navrhovateľov v 1/ a 2/ rade“.

Okresný súd uznesením sp. zn. 27 Ro 125/2007 z 15. júna 2007 návrh sťažovateľov odmietol a nepriznal im náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie doručené okresnému súdu 4. júla 2007.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   10   Co   227/2007   z   2.   augusta   2007   uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovatelia tvrdia, že okresný súd i krajský súd porušili nimi označené práva a ich skutkové a právne závery sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.

Na základe uvedených dôvodov sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľa v 2/ rade spoločnosti: T., s. r. o., Ž. uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a   slobôd,   bolo   postupom   Okresného   súdu   v Žiline   v   konaní vedenom pod č. k. 27 Ro 125/2007 porušené.

Sťažovateľovi v 2/ rade - spoločnosti T., s. r. o., Ž. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu sťažovateľovi v 2/ rade.

Základné právo sťažovateľa v 1/ rade družstva: O. Ž., Ž. uvedené s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na právnu pomoc pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   právo   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k. 27 Ro 125/2007 ako aj postupom Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co 227/2007 porušené.

Sťažovateľovi v1/ rade – O. Ž., Ž. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,- Sk, ktoré je mu Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť vo výške 5.000,- Sk a Krajský súd v Žiline vo výške 2.000,- Sk, do dvoch mesiacov od doručenia nálezu. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Žiline vo veci č. k. 27 Ro 125/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co 227/2007 zo dňa 2. 8. 2007 a vec vracia súdu na nové konanie.

Sťažovatelia   si   zároveň   uplatňujú   trovy   konania   z   titulu   právneho   zastúpenia JUDr. M. R., advokáta, vo výške 9.860,- Sk (2 úkony á 4.752,- Sk - prevzatie zastúpenia + podanie ústavnej sťažnosti - účtované podľa §-u 11 ods. 2 v spojení s §-om 13 ods. 3 vyhl. č. 655/04 Z. z. + 2x režijný paušál á 178,- Sk), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť na účet JUDr. M. R., advokáta, vo VÚB a. s. (...) do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, I. ÚS 77/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Ro 125/2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2007 došlo k porušeniu základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 listiny.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Ro 125/2007, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,   ak   o ochrane   základných   práv   alebo   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Právomoc ústavného   súdu   je   preto   v týchto   prípadoch   subsidiárna.   O ochrane   práv   sťažovateľov, porušenie   ktorých   namieta,   vo   vzťahu   ku konaniu   okresného   súdu   (vo   veci   rozhodol uznesením   z 15.   júna   2007)   a proti   ktorému   sťažovatelia   podali   odvolanie,   rozhodoval v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie sp. zn. 10 Co 227/2007 z 2. augusta 2007). Vzhľadom   na   uvedenú   zásadu   subsidiarity   preto   nie   je   v právomoci   ústavného   súdu preskúmať konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 27 Ro 125/2007.

2. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2007, ktorý uznesením sp. zn. 10 Co 227/2007 z 2. augusta 2007 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 27 Ro 125/2007 z 15. júna 2007 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza:

«Krajský   súd   vec   preskúmal   v   rozsahu   vymedzenom   ustanovením   §   212   ods.   1 O. s. p.   a   bez   nariadenia   pojednávania   (§   214   ods.   2   písm.   c,   e/   O. s. p.)   uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 psím. f/, 3 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa tým, že odmietol podanie navrhovateľov zo dňa 8. 3. 2007, hoci zákonné   predpoklady   pre   takýto   postup   splnené   neboli,   odňal   im   možnosť   konať   pred súdom. Každému z nich však z iného dôvodu.

Navrhovateľ v 2. rade na uznesenie zo dňa 2. 5. 2007, ktorým ho okresný súd vyzval na   odstránenie   vád   podania,   reagoval   podaním   zo   dňa   14. 5. 2007.   V   záverečnej   časti podania navrhovateľa v 2. rade sa nachádza výslovné prehlásenie Ing. L. Č., konateľa spoločnosti T., s. r. o., že dňa 4. 1. 2007, ako konateľ tejto spoločnosti, v jej mene udelil plnomocenstvo advokátovi JUDr. M. R. na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky proti D. B. zo Ž. Podanie navrhovateľa v 2. rade bolo vlastnoručne podpísané Ing. L. Č., konateľom spoločnosti T., s. r. o.

Podľa názoru odvolacieho súdu podaním, vlastnoručne podpísaným Ing. L. Č., bola odstránená vada podania - návrhu na začatie konania spočívajúca v nedostatku podpisu osôb   oprávnených   konať   v   mene   navrhovateľa   resp.   neurčitosti   či   nezrozumiteľnosti plnomocenstva,   ktoré   udelil   Ing.   L.   Č.   dňa   4. 1. 2007.   V podstate   sa   jedná   o   „nové“ plnomocenstvo   pre   advokáta   JUDr.   M.   R.   na   zastupovanie   navrhovateľa   v   2.   rade v prebiehajúcom   konaní.   Tým   bol   odstránený   nedostatok   návrhu   na   začatie   konania spočívajúci v absencii podpisu štatutárneho orgánu navrhovateľa v 2. rade a preto nebolo dôvodným   vo   vzťahu   k   tomuto   navrhovateľovi   odmietnuť   podanie   (návrh   na   začatie konania).

Na okraj odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak by navrhovateľ v 2. rade neučinil   prehlásenie   o   udelení   plnomocenstva,   bolo   by   namieste   odmietnuť   (prvotné) podanie z 8. 3. 2007. Z plnomocenstva zo dňa 4. 1. 2007 totiž nemožno jednoznačne dospieť k   záveru,   že   bolo   udelené   štatutárnym   orgánom   navrhovateľa   v   2.   rade   v   mene   tohto navrhovateľa.   To,   že   je   Ing.   L.   Č.   konateľom   spoločnosti   T.,   s. r. o.,   je   jeho   právnou vlastnosťou.   Menovaný   však   môže   byť   nositeľom   aj   iných   právnych   vlastností. Z konštatovaného   teda   vyplýva,   že   pokiaľ   je   pri   mene   fyzickej   osoby   uvedená   obdobná právna vlastnosť, nemusí to bez ďalšieho bezpodmienečne znamenať, že táto osoba koná z titulu tejto právnej vlastnosti, teda napr. ako štatutárny orgán. Inými slovami nieje možné bez ďalšieho (na účely preukázania riadneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní) jednoznačne ustáliť, že tomu tak je.

K   odstráneniu   nejasnosti   ohľadne   toho,   či   Ing.   L.   Č.   udelil   plnomocenstvo advokátovi   v   mene   navrhovateľa   v   2.   rade   by   napomohlo,   keby   napríklad   predmetné plnomocenstvo bolo opatrené pečiatkou navrhovateľa v 2. rade, prípadne keby pohľadávka voči   odporcovi   bola   špecifikovaná   výslovne   ako   pohľadávka   navrhovateľa   v   2.   rade   - právnickej osoby.

Hoci na výzvu - uznesenie súdu zo dňa 2. 5. 2007 reagoval navrhovateľ v 1. rade zhodným prehlásením ako navrhovateľ v 2. rade, v jeho prípade týmto postupom nebola odstránená vada podania (návrhu) zo dňa 8. 3. 2007.

Odstránenie   rozoberaného   nedostatku   podania   zo   dňa   8. 3. 2007   bolo   možné vykonať, okrem doplnenia podpisu štatutárneho orgánu, navrhovateľa v 1. rade na návrhu, aj predložením plnomocenstva (prípadne, ako tomu bolo v prípade navrhovateľa v 2. rade, predložením prehlásenia o udelení plnomocenstva). Pre platné udelenie plnomocenstva na zastupovanie   v   konaní   predpisuje   Občiansky   súdny   poriadok   v ustanovení   §   28   ods.   1 písomnú formu (vzhľadom na túto formu, zvolenú samotným navrhovateľom, nieje v súdenej veci   potrebné   zaoberať   sa   eventualitou   ústneho   udelenia   plnomocenstva   do   zápisnice). Pokiaľ táto písomná forma nie je dodržaná, procesno-právny úkon nevyvoláva zákonom predpokladané účinky. Svojím spôsobom ide o neplatný právny úkon (§ 28 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 31 ods. 4 a § 40 ods. 1 Obč. zák.).

V zmysle výpisu z obchodného registra ak je pre právny úkon navrhovateľa v 1. rade, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu a aspoň jedného člena predstavenstva (táto úprava rešpektuje zákonný rámec - § 243 ods. 3 veta tretia   Obchodného   zákonníka).   Plnomocenstvo   pre   zastupovanie   v   občianskom   súdnom konaní   takýmto   úkonom   je,   potom   bolo   v   preskúmavanom   prípade   potrebné,   aby plnomocenstvo okrem predsedu predstavenstva O. Ž. podpísal ešte aspoň jeden ďalší jeho člen. Výzvou - uznesením zo dňa 2. 5. 2007 bol síce navrhovateľ v 1. rade vyzvaný na odstránenie vád podania zo dňa 8. 3. 2007 (doplnenie podpisu štatutárneho orgánu), avšak, ako   to   vyplýva   z   odôvodnenia   uznesenia,   len   vtom   zmysle,   že   plnomocenstvo   zo   dňa 4. 1. 2007 bolo udelené Ing. D. K. ako fyzickou osobou a z toho dôvodu je nedostatočné na zastupovanie   navrhovateľa   v   1.   rade   ako   právnickej   osoby.   Toto   uznesenie   neobsahuje poučenie/vysvetlenie o tom, že by vada podania spočívala v nedostatku podpisu ďalšieho člena predstavenstva (či už na samotnom návrhu zo dňa 8. 3. 2007 alebo na plnomocenstve zo dňa 4. 1. 2007).

Z   daného   titulu   nemohol   odvolací   súd   potvrdiť   napadnuté   uznesenie   vo   vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade, hoci jeho podanie (návrh) je stále neúplný. Odmietnuť podanie pre neodstránenie vád je totiž prípustné len vtedy, ak konkrétne vady boli navrhovateľovi vytknuté.   Uvedené   v sebe zahŕňa i   vecne správne   vymedzenie   vád resp.   vecne správne uvedenie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Úlohou   súdu   prvého   stupňa   vyzvať   uznesením   podľa   §   43   ods.   1   O. s. p. navrhovateľa v 1. rade na doplnenie návrhu zo dňa 8. 3. 2007 o podpis osoby oprávnenej konať v jeho mene. V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné, aby plnomocenstvo podpísal aj ďalší člen predstavenstva O. Ž., eventuálne aby predseda predstavenstva spolu s jeho ďalším členom podpísali samotný návrh na začatie konania. Nedostatok návrhu zo dňa 8. 3. 2007   bude   možné   odstrániť   (ako tomu   bolo v prípade navrhovateľa   v 2.   rade)   aj prehlásením   o   udelení   plnomocenstva   JUDr.   M.   R.,   podpísaným   predsedom   a ďalším členom predstavenstva O. Ž. Následne, v závislosti od postupu navrhovateľa v 1. rade, súd prvého stupňa bude ďalej konať s oboma navrhovateľmi, alebo len s navrhovateľom v 2. rade a vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade podanie (návrh) odmietne.»

Predmetné   rozhodnutie   krajského   súdu   obsahuje   podľa   názoru   ústavného   súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by výklad a závery krajského   súdu   boli   svojvoľné   alebo   zjavne neodôvodnené   a nevyplýva   z nich   ani   taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnuteľného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II.   ÚS   3/97,   II.   ÚS   75/08)   rešpektuje   názor,   podľa   ktorého   nemožno   právo   na   súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať   v súlade   so   skutkovým   a právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný   súd   pripomína, že   nie   je a ani nemôže byť ďalšou   opravnou   inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z uvedených skutočností je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti   medzi   odôvodnením   rozhodnutia   krajského   súdu   a namietaným   porušením základného práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu (m. m. IV. ÚS 112/05).

Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad krajského súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti   napadnutého   postupu   a rozhodnutia   krajského   súdu.   Preto   bolo   potrebné sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008