znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 92/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., bytom Z., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B. B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. E 295/03 a E 142/04 a postupom Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených pod sp. zn. 4 E 39/2004 a 4 E 59/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2005 doručená sťažnosť E. K., bytom Z., (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej tvrdí, že došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. E 295/03 a E 142/04 a postupom Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených pod sp. zn. 4 E 39/2004 a 4 E 59/2004, v ktorých vymáha svoje nároky, ktoré jej boli prisúdené v sporoch o neplatné rozviazanie pracovného pomeru.V sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Sťažovateľka v zmysle § 261 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na zabezpečenie vymoženia plnenia obrátila sa na Okresný súd Zvolen s návrhmi na výkon právoplatných rozhodnutí   tohto   súdu   a to   č.   k.   6   C   83/9-46   zo   dňa   26.   4.   2001   vo   výške   2.384,-   Sk s príslušenstvom,   č.   k.   16   C   19/02-62   zo   dňa   5.   2.   2003   vo   výške   125.000,-   Sk s príslušenstvom,   a č.   k.   7   C   195/02   zo   dňa   13.   10.   2003   vo   výške   12.000,-   Sk s príslušenstvom. Účastníkmi týchto konaní bola na strane navrhovateľa sťažovateľka a na strane odporcu Stavebno-obchodná firma SG, s. r. o. Rožňava, Štítnická č. 64, v týchto konaniach sa navrhovateľka domáhala   svojich práv titulom   neprávoplatnej výpovede zo zamestnania.

Okresný súd viedol podania navrhovateľky pod číslami konania E 142/04 a E 295/03. Vzhľadom ku skutočnosti, že sťažovateľka nemala žiadne informácie o konaní súdu v týchto veciach, dňa 1. 6. 2004 podala predsedovi Okresného súdu vo Zvolene v zmysle zákona č. 80/192   Zb.   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predsedníčka   Okresného   súdu   vo   Zvolene listom sp. zn. Spr. 2016/04 oznámila sťažovateľke, že podané návrhy boli odstúpené miestne príslušnému súdu v Rožňave a to spis č. k. E 142/04 dňa 3. 5. 2004 a spis č. k. E 295/03 dňa 1.   7.   2004   a preto   z tohto   dôvodu   nie   je   možné   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podanú sťažovateľkou prešetriť.

Sťažovateľka sa s postupom predsedníčky Okresného súdu vo Zvolene nestotožnila a takéto vyjadrenie nepovažovala za dostačujúce, preto sa obrátila so sťažnosťou dňa 10. 8. 2004 na predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici a žiadala o prešetrenie vybavovania jej sťažností   predsedom   Okresného   súdu   vo   Zvolene.   Predseda   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici žiadosť sťažovateľky prešetril a sťažovateľke listom sp. zn. Spr. 10120/04 zo dňa 23. 9. 2004 oznámil, že odpoveď predsedníčky Okresného súdu vo Zvolene nepovažuje za dostatočnú   a po   vyžiadaní   fotokópie   časti   spisu   od   Okresného   súdu   Rožňava   pôvodne vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod č. k. 11 E 295/03, zistil, že od podania návrhu dňa   23.   4.   2003 bol   uskutočnený   jediný   úkon   dňa 1.   7.   2004   s tým,   aby   tento   spis   bol odstúpený   Okresnému   súdu   v Rožňave   ako   príslušnému   na   konanie.   Preto   predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici v závere svojho listu vyslovil konštatovanie, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní bola opodstatnená.

Dňa   30.   9.   2004   sťažovateľka   obdržala   uznesenia   Okresného   súdu   Rožňava č. k. 4 E 39/2004 a č. k. 4 E 59/2004 podľa ktorých na vymoženie nárokov sťažovateľky v zmysle   rozsudkov   Okresného   súdu   vo   Zvolene   č.   k.   6   C   83/99-46   z 26.   4.   2001, č. k. 16 C 199/02-62 z 5. 2. 2003 a č. k. 7 C 195/02-40 z 13. 10. 2003 súd nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinného Stavebno-obchodná firma SG., s. r. o. Rožňava, Štítnická cesta č. 64, IČO: 31654932.

Pretože   sťažovateľka   zo   strany   Okresného   súdu   v Rožňave   do   februára   2005 neobdržala žiadne vyrozumenie súdu ako pokračuje výkon rozhodnutia, dňa 17. 2. 2005 podala   predsedovi   Okresného   súdu   Rožňava   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predseda Okresného súdu v Rožňave sťažovateľke listom dňa 22. 2. 2005 č. Spr. 1102/05, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 26. 2. 2005 oznámil, že vo vyššie uvedených konaniach neboli zistené prieťahy a preto sťažnosť nepovažuje za opodstatnenú z dôvodu, že dňa 4. 11. 2004 u povinného vykonal súpis hnuteľných vecí, kedy sa zistilo, že povinný na adrese uvedenej vo výpise z Obchodného registra nemá sídlo a že po zistení nového sídla povinného, súd znova vykoná súpis vecí. (...)

Sťažovateľka je toho názoru, že postupom Okresného súdu vo Zvolene v konaniach vedených pod č. k. E 142/04 a č. k. E 295/03 došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čo uznal aj predseda Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Ľ. B. Obdobne postupom Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených pod č. k. E 39/04 a č. k. E   59/04   došlo   k porušeniu   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože   sa   neplní   ustanovenie   §   265   ods.   1   O.   s.   p.   s možnosťou   podporne   použiť ustanovenia § 45 a nasl. O. s. p. a §-ov 51 a 52 O. s. p. (...)

Sťažovateľka sa domáha, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 215.000,- Sk a to z týchto dôvodov:

Konanie   o neplatnosť   výpovede   sťažovateľky   bolo   vedené   na   Okresnom   súde   vo Zvolene   pod   č.   k.   6   C   83/99-46,   návrh   na   začatie   konania   bol   podaný   27.   5.   1999 a právoplatne bolo v prospech sťažovateľky súdom rozhodnuté dňa 28. 8. 2001. Konanie o náhradu ušlej mzdy z titulu neprávoplatnej výpovede bolo vedené na Okresnom súde vo Zvolene   pod   č.   k.   16   C   199/02-62   a právoplatne   bolo   ukončené   21.   3.   2003.   Konanie o zaplatenie odstupného bolo vedené na Okresnom súde vo Zvolene pod č. k. 7 C 195/02 a právoplatne   bolo   ukončené   16.   1.   2004.   Návrhy   na   výkon   rozhodnutí   boli   podané   na Okresný súd vo Zvolene takto:

-na plnenie rozsudku č. k. 16 C 199/02-62 vo výške 145.596,- Sk s príslušenstvom dňa

24. 3. 2003, pričom k dnešnému dňu je výška tejto pohľadávky približne 200.000,- Sk

-na plnenie rozsudku č. k. 7 C 195/02-40 vo výške 12.000,- Sk s príslušenstvom, dňa

30. 3. 2004, pričom k dnešnému dňu je táto pohľadávka približne 15.000,- Sk. Sťažovateľka má informácie, že nečinnosťou Okresných súdov vo Zvolene a Rožňave jej pohľadávky budú ťažko vymožiteľné aj napriek ich včasnému uplatňovaniu a napriek finančnej, morálnej a zdravotnej ujme.

V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má sťažovateľka právo, aby sa jej vec   prejednala   bez   zbytočných   prieťahov.   Prieťahmi   v konaní   boli   ústavné   práva sťažovateľky porušené preto navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky vyslovil N Á L E Z

Nekonaním Okresného súdu vo Zvolene a Okresného súdu v Rožňave bolo porušené právo sťažovateľky zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a priznáva jej finančné   zadosťučinenie   215.000,-   Sk,   ktoré   jej   bude   vyplatené   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti nálezu.

Ukladá   Okresnému   súdu   v Rožňave,   aby   odstránil   právnu   neistotu   sťažovateľky a bezodkladne   pristúpil   k výkonu   rozhodnutí   právoplatných   uznesení   tohto   súdu č. k. 4 E 39/2004 zo dňa 24. 9. 2004 a č. k. 4 E 59/2004 zo dňa 24. 9. 2004.

Právnej   zástupkyni   sťažovateľky   JUDr.   D.   Š.   priznáva   náhradu   trov   právneho zastúpenia 14.600,- Sk (2 právne úkony á 7.150,- Sk, prevzatie + príprava, písomné podanie, 2   x   režijný   paušál   á   150,-   Sk),   ktorá   jej   bude   vyplatená   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

1. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka najneskôr 10. augusta 2004, keď sa obrátila so sťažnosťou na predsedu Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   vedela,   že   konanie   pred   Okresným   súdom   Zvolen skončilo tak, že tento okresný súd 1. júla 2004 postúpil obe exekučné veci Okresnému súdu Rožňava z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti.

Sťažnosť   proti   Okresnému   súdu   Zvolen   bola   doručená   23.   marca   2005   zjavne po uplynutí   lehoty   dvoch   mesiacov   od   postúpenia   exekučných   vecí   sp.   zn.   E   295/03 a E 142/04 Okresnému súdu Rožňava.

Z dôvodu, že sťažnosť proti Okresnému súdu Zvolen bola podaná oneskorene, ju ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol už po jej predbežnom prerokovaní.

2.   O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať sťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Ako to vyplýva z obsahu sťažnosti, Okresný súd Rožňava doručil sťažovateľke už 30.   septembra   2004   uznesenia   o nariadení   výkonu   rozhodnutia   sp.   zn.   4   E   39/2004 a 4 E 59/2004 predajom hnuteľných vecí povinnej osoby. Dňa 4. novembra 2004 okresný súd vykonal súpis hnuteľných vecí, avšak pri tom zistil, že povinná osoba nemá sídlo na označenej   adrese.   Po   zistení   nového   sídla   povinnej   osoby   okresný   súd,   podľa   tvrdenia sťažovateľky, vykoná nový súpis.

Vychádzajúc   z tohto   skutkového   stavu   potvrdeného   sťažovateľkou   ústavný   súd považuje dĺžku doterajšieho konania o výkon rozhodnutia za zjavne primeranú so zreteľom na to, že Okresný súd Rožňava nariadil výkon rozhodnutia bez akýchkoľvek prieťahov. Až po   nariadení   výkonu   rozhodnutia   a po   pokuse   vykonať   súpis   hnuteľných   vecí   vznikla skutková   otázka   sídla   povinnej   osoby,   ktorá   sa   rieši   štandardným   spôsobom.   Doba doterajšieho postupu Okresného súdu Rožňava však nesignalizuje zbytočné prieťahy, ale len prieťahy, ktoré vyplynuli z toho, že v návrhu na výkon rozhodnutia nebolo správne označené sídlo povinnej osoby, resp. povinná osoba tam sídlo nemá. Preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia. V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval o ďalších sťažovateľkou uplatnených nárokoch na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005