znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 92/03-5

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7.   mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. R., bytom I., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. P 175/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. R. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. apríla 2003 doručené podanie Ing. M. R. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom I., označené ako „Sťažnosť“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka ním napáda postup Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorý sa v konaní sp. zn. P 175/94 (konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu – dcére sťažovateľky) mal dopustiť porušenia jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zbytočnými prieťahmi   v súdnom   konaní.   Od   ústavného   súdu   sťažovateľka   požaduje,   aby   rozhodol o porušení jej základného práva podľa ústavy a dohovoru a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie   a pre   potreby   konania   pred   ústavným   súdom   jej   ustanovil   právneho zástupcu.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľky,   ako   aj   z priložených   príloh   vyplynulo,   že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť   postupom   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   v konaní   sp.   zn.   P   175/94.   Toto konanie bolo ukončené rozsudkom z 28. júna 2000 a na základe odvolania odporcu (otca maloletej   dcéry   sťažovateľky)   o ňom   rozhodoval   Krajský   súd   v Trenčíne   28.   decembra 2001   (5   Co   487/01).   Z odtlačkov   úradných   pečiatok   na   prednej   strane   rozhodnutia Krajského   súdu   v Trenčíne   je   zrejmé,   že   Okresnému   súdu   v Považskej   Bystrici   bolo doručené 7. septembra 2002 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo 9. decembra 2002. Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   preto   ústavný   súd   zobral   do úvahy, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorými   malo   byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.

Keďže   k namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľky   malo   dôjsť postupom   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   v konaní   predchádzajúcom   jeho rozhodnutiu z 28. júna 2000 a keďže sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená až 14. apríla 2003, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh   konania   pred   ústavným   súdom,   bolo   ju   potrebné   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2003