SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 92/03-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. R., bytom I., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. P 175/94 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. R. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. apríla 2003 doručené podanie Ing. M. R. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom I., označené ako „Sťažnosť“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka ním napáda postup Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorý sa v konaní sp. zn. P 175/94 (konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu – dcére sťažovateľky) mal dopustiť porušenia jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní. Od ústavného súdu sťažovateľka požaduje, aby rozhodol o porušení jej základného práva podľa ústavy a dohovoru a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie a pre potreby konania pred ústavným súdom jej ustanovil právneho zástupcu.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľky, ako aj z priložených príloh vyplynulo, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní sp. zn. P 175/94. Toto konanie bolo ukončené rozsudkom z 28. júna 2000 a na základe odvolania odporcu (otca maloletej dcéry sťažovateľky) o ňom rozhodoval Krajský súd v Trenčíne 28. decembra 2001 (5 Co 487/01). Z odtlačkov úradných pečiatok na prednej strane rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že Okresnému súdu v Považskej Bystrici bolo doručené 7. septembra 2002 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo 9. decembra 2002. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky preto ústavný súd zobral do úvahy, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorými malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.
Keďže k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky malo dôjsť postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní predchádzajúcom jeho rozhodnutiu z 28. júna 2000 a keďže sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená až 14. apríla 2003, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2003