znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 91/07-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti M. F., K.; A. T., K.; M. K., K.; A. L., K.; M. F., K.; E. A., K.; M. T., K.; J. K., B.; Z. K., S.; M. T., S.; J. T., S., a V. T., S., zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. 15 C 792/94) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. F., A. T., M. K., A. L., M. F., E. A., M. T., J. K., Z. K., M. T., J. T. a V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. 15 C 792/94)   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 289/94 (v   súčasnosti   vedenom   pod   pôvodnou   sp.   zn.   15   C   792/94) konal   bez zbytočných prieťahov.

3. M. F., A. T., M. K., A. L., M. F., E. A., M. T., J. K., Z. K., M. T., J. T. a V. T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. F., A. T., M. K., A. L., M. F., E. A., M. T., J. K., Z. K., M. T., J. T. a V. T. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   30   648   Sk   (slovom   tridsaťtisícšesťstoštyridsaťosem slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokátky JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2007 doručená sťažnosť M. F., K.; A. T., K.; M. K., K.; A. L., K.; M. F., K.; E. A., K.; M. T., K.; J. K., B.; Z. K., S.; M. T., S.; J. T., S., a V. T., S. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   Ľ.   V.,   K.,   v ktorej   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 792/94).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   v 1.   až 3.   rade   a právni   predchodcovia sťažovateľov   vo 4.   až   v   12.   rade   podali   okresnému   súdu   3.   októbra   1994   žalobu o odstránenie   stavby,   konanie bolo   okresným   súdom   vedené   pod   sp.   zn.   15   C   792/94. Žalobcovia   14.   februára   1997   upresnili   petit   žaloby   tak,   že   okresný   súd   zriadi   časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech   žalovaných v 1.   a 2. rade za peňažnú náhradu podľa znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením z 27. júla 2000 pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu. Dňa 27. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené   za   účelom   predloženia   listín   na   upresnenie   okruhu   aktívne   legitimovaných účastníkov konania, čo vykonal právny zástupca 12. októbra 2000 a žalobcovia 27. februára 2002.   Okresný   súd   22.   septembra   2003   zisťoval   prostredníctvom   Registra   obyvateľov Slovenskej republiky adresy niektorých účastníkov konania. Pojednávanie zo 16. októbra 2003 bolo odročené na neurčito a okresný súd uložil žalobcom predložiť požadované listiny. Na   výzvu   okresného   súdu   žalobcovia   reagovali   podaniami   z 26.   novembra   2003 a 9. decembra 2003 a ďalšími podaniami z 12. decembra 2003, 27. apríla 2004 a 5. mája 2004. Uznesením z 28. júla 2004 okresný súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania   a uznesením   z 11.   novembra   2004   spojil   konanie   pôvodne   vedené   pod   sp.   zn. 15 C 792/94 do spoločného konania pod sp. zn. 15 C 289/94. V spoločnom konaní okresný súd ustanovil znalca Ing. H., ktorý podal znalecký posudok 30. decembra 2005. Uznesením z 25. mája 2006 okresný súd ustanovil na ocenenie nehnuteľnosti znalkyňu Ing. L., ktorá predložila znalecký posudok 6. októbra 2006. Následne okresný súd nariadil pojednávanie na 2. marec 2007.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v ich veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu porušené, prikáže okresnému súdu konať a prizná im finančné zadosťučinenie každému 100 000 Sk a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   91/07-13 zo 17. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právna zástupkyňa sťažovateľov   a predseda   okresného   súdu   oznámili,   že   súhlasia   s prerokovaním   veci   bez ústneho   pojednávania,   a preto   ústavný   súd podľa   § 30   ods. 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   okresného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadril podaním   sp. zn.   Spr   2364/05 z 5. júna 2007, v ktorom uviedol:

„Sťažovatelia, ktorí vystupujú v konaní 15 C 792/94 na procesnej strane žalobcov, podali na tunajšom súde dňa 3. 10. 1994 žalobu proti žalovanému T. K., o odstránenie neoprávnenej   stavby   postavenej   na   ich   pozemku   č.   6993/2   zapísanom   v katastri nehnuteľnosti na LV č. 10258, katastrálne územie K.

Po zaplatení súdneho poplatku 2. 5. 1995 súd zabezpečil prípravu pojednávania v súlade s ust. § 114 O. s. p.

Uznesením č. k. 15 C 792/94-11 zo dňa 27. 7. 2000 súd pripustil do konania na strane žalovaného M. K..

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 27. 9. 2000. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 16. 10. 2003. Uznesením   č. k.   15 C 792/94-198   zo   dňa   28.   7. 2004   súd   pripustil   do   konania na strane žalovaných ďalšieho účastníka T. K. s. r. o. K.

Od   11.   11.   2004   sa   táto   vec   na   základe   uznesenia   15 C 289/94-150   prejednáva v rámci spoločného konania pod sp. zn. 15 C 289/94.

Uznesením   č.   k.   15   C   289/94-150   zo   dňa   11.   11.   2004   bolo   vo   veci   nariadené znalecké dokazovanie znalcom, Ing. M. H..

Znalec spis 15 C 289/94 prevzal na vypracovanie posudku 11. 4. 2005. Vzhľadom   na náročnosť   znaleckej   úlohy 4.   7.   2005   znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku do 30. 9. 2005.

Dňa 27. 9. 2005 znalec požiadal o predlženie lehoty o ďalších 60 dní. Súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku do 30. 11. 2005. Znalec posudok doručil súdu až 2. 1. 2006.

11. 1. 2006 bol znalecký posudok a uznesenie o priznaní znalcovi doručené všetkým účastníkom.

Uznesením   č.   k.   15   C   289/94-261   zo   dňa   25.   5.   2006   súd   nariadil   znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Ľ. L., na ocenenie vecného bremena.

K predloženému   znaleckému   posudku   žalovaní   predložili   písomné   stanovisko, v ktorom namietajú množstvo nedostatkov v znaleckom posudku.

Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   2.   3.   2007,   ktoré   bolo   odročené   za účelom doplnenia dokazovania na 3. 4. 2007. Toto pojednávanie sa však neuskutočnilo vzhľadom na neprítomnosť predvolanej znalkyne Ing. L..

Posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 3. 5. 2007, ktoré bolo odročené na 3. 7. 2007 za účelom doplnenia dokazovania.

Je pravdou, že od roku 1994 nebolo ešte vo veci meritórne rozhodnuté. Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní vystupuje na strane žalobcov viacej subjektov, z ktorých v priebehu konania niekoľkí zomreli, a preto bolo potrebné čakať na výsledky dedičských konaní. Na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti a tiež zmeny v osobe zákonnej sudkyne značne prispeli k predĺženiu konania.“

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil nasledovný priebeh konania: Konanie   vedené   okresným   súdom   začalo   3.   októbra   1994   podaním   žaloby dvadsiatichštyroch   žalobcov   proti   T.   K.   (ďalej   len   „žalovaný   v 1.   rade“)   o odstránenie stavby   postavenej   na   pozemku,   ktorý   patril   právnym   predchodcom   žalobcov   a bol neoprávnene   vyvlastnený.   Okresný   súd   4.   apríla   1995   vyzval   žalobcov   na   zaplatenie súdneho poplatku a žalovaného v 1. rade vyzval na vyjadrenie k žalobe.

Podaním doručeným 14. februára 1997 žalobcovia navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie   M.   K.   do   konania   ako   žalovaného   v 2.   rade   a doplnili   petit   žaloby   tak,   že alternatívne navrhujú, aby bolo zriadené časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaných za peňažnú náhradu určenú znaleckým posudkom. Okresný súd 19. februára 1997 zaslal doplnený návrh žalovanému v 1. rade a M. K..

Dňa 27. júla 2000 okresný súd uznesením pripustil pristúpenie M. K. do konania ako žalovaného   v 2.   rade   a zároveň   nariadil   pojednávanie   na   27.   september   2000.   Listom z 1. augusta 2000 okresný súd požiadal Okresný úrad K., odbor katastrálny o zaslanie listu vlastníctva a identifikácie spornej parcely. Na pojednávaní 27. septembra 2000 okresný súd vypočul prítomných účastníkov a pojednávanie odročil na neurčito za účelom upresenia aktuálneho okruhu žalobcov, pretože traja žalobcovia zomreli.

V roku 2002 okresný súd priebežne zisťoval výsledky dedičských konaní a ustaľoval okruh žalobcov (úradné záznamy z 25. januára 2002, 31. januára 2002, 7. februára 2002, 5. augusta 2002). Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil 7. augusta 2003 na 16. október 2003. Na tomto pojednávaní vypočul ďalších účastníkov a pojednávanie odročil na neurčito za účelom pripojenia súvisiacich dedičských spisov.

Dňa 27. apríla 2004 žalobcovia podali návrh, aby okresný súd pripustil pristúpenie T. K., s. r. o., do konania ako žalovaného v 3. rade. Listom z 31. mája 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby predložil úplný zoznam žalobcov vzhľadom na zmeny okruhu aktívne legitimovaných účastníkov a upresnil žalobný návrh, a Katastrálny úrad K., Správu katastra K. požiadal o poskytnutie informácie. Uznesením z 28. júla 2004 okresný súd pripustil pristúpenie T. K., s. r. o., do konania ako žalovaného v 3. rade a uznesením z 11.   novembra   2004 spojil   na spoločné konanie posudzovanú vec a ďalších   9 vecí   ku konaniu vedenému pod sp. zn. 15 C 289/94 za účelom znaleckého dokazovania a ustanovil do   konania   znalca   z odboru   geodézie   a kartografie,   odvetvia   geodézie   a kartografie. Uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   vo   výroku   o nariadení   znaleckého   dokazovania 30. novembra   2004   a vo   výroku   o uložení   povinnosti   zaplatiť   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania 16. decembra 2004.

Okresný súd 7. apríla 2005 vyzval znalca, aby si prevzal súdne spisy za účelom vypracovania znaleckého posudku, znalec ich prevzal 11. apríla 2005. Uznesením z 22. júla 2005 okresný súd pripojil ďalšie štyri veci na spoločné konanie a predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku. Uznesením z 25. októbra 2005 mu okresný súd opäť predĺžil lehotu na podanie znaleckého posudku.

Súdny   znalec   predložil   okresnému   súdu   znalecký   posudok   2.   januára   2006 a 3. januára   2006   ho   okresný   súd   zaslal   na   vyjadrenie   účastníkom   konania.   Uznesením z 25. mája   2006   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalkyňou   z odboru stavebníctva,   odvetvia   oceňovanie   nehnuteľností   za   účelom   ocenenia   vecného   bremena a 18. augusta 2006 vyzval znalkyňu, aby si prevzala súdne spisy. Znalkyňa tak urobila 7. septembra   2006   a 9.   októbra   2006   predložila   vypracovaný   znalecký   posudok,   ktorý okresný súd 10. októbra 2006 zaslal na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa   5.   apríla   2007   bolo   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   C   792/94   nariadené pojednávanie na 3. máj 2007, na ktorom právny zástupca žalobcov upresnil okruh žalobcov a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 59/03), pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím,   nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v súlade   so   svojou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenie vecného bremena za náhradu. Toto konanie aj vzhľadom na nutnosť znaleckého   dokazovania   znalcami z rôznych   odborov,   väčší   počet   žalobcov, zmeny   účastníkov   na   strane   žalobcov   v dôsledku   univerzálnej   sukcesie,   pristupovanie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných možno považovať za fakticky zložité. Na skutkovú náročnosť veci poukázal aj predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti a súčasne pripustil, že vec po právnej stránke nie je náročná. Pretože ide o vec, ktorá je štandardnou súčasťou agendy všeobecných súdov, ústavný súd ju nepovažuje za právne zložitú.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   súdneho konania. Traja sťažovatelia (M. F., A. T. a M. K.) sú pôvodným žalobcami v posudzovanom konaní, ostatní sťažovatelia vstúpili do konania v dôsledku procesnoprávneho nástupníctva na základe univerzálnej sukcesie. Ústavný súd v súvislosti so zmenou účastníkov konania na základe univerzálnej sukcesie vychádza zo svojej judikatúry (napr. I. ÚS 197/05), podľa ktorej sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také okolnosti, z ktorých by vyplýval podiel sťažovateľov na celkovej doterajšej dĺžke konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, prihliadal ústavný súd na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že dĺžka konania okresného súdu je v značnej miere poznačená zbytočnými prieťahmi. Do 27. júla 2000 (uznesenie o pripustení vstupu žalovaného v 2. rade do konania) bol okresný súd v konaní v podstate nečinný. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 6 rokov od začatia konania (27. septembra 2000). V roku 2001 okresný súd vo veci nevykonával úkony, v roku 2002 jeho činnosť spočívala v zisťovaní okruhu žalobcov. Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil až 7. augusta 2003 na 16. október 2003. O neefektívnom postupe okresného súdu svedčí   aj skutočnosť,   že vo veci   nariadil   znalecké   dokazovanie   až po   10   rokoch   od   jeho   začatia   (11.   novembra 2004).   V období   po   nariadení   znaleckého   dokazovania,   berúc   do   úvahy   jeho   rozsah (spojených 11, resp. neskôr 15 konaní), postupoval okresný súd v konaní v zásade plynulo.Argument   predsedu   okresného   súdu,   ktorý   poukázal   na   zmeny   v osobe   zákonnej sudkyne   ako   na   skutočnosť,   ktorá   prispela   k celkovej   dĺžke   konania,   ústavný   súd neakceptoval, pretože táto okolnosť nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavuje   štát zodpovednosti za pomalý postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 52/99, I. ÚS 35/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. 15 C   792/94)   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   žiadali   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   každému 100 000 Sk. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že vo veci nebolo ku dňu vydania tohto nálezu meritórne rozhodnuté,   považoval   ústavný   súd   za   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému 80 000 Sk.

Pretože sťažovatelia boli v konaní pred ústavným súdom úspešní, rozhodol ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania, ktoré im vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   advokátkou   JUDr.   Ľ.   V.,   ktorá   vykonala   pre   nich   dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej). Ústavný súd vypočítal náhradu trov konania podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2007 patrí odmena po 2 970 Sk s uplatením 20 % zníženia, pretože išlo o úkony urobené spoločne pre viac osôb, a k tomu dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk.   Náhrada   trov   konania   za   jedného   účastníka   tak predstavuje 5 108 Sk, t. j. spolu za 12 sťažovateľov 61 296 Sk.

Ústavný   súd   však   vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   a v súlade   so   zásadou primeranosti priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia iba v sume rovnajúcej sa   polovici   vzniknutého   nároku,   t.   j.   v sume   30   648   Sk   (slovom tridsaťtisícšesťstoštyridsaťosem slovenských korún).

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2007