znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 91/04

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   októbra   2004 v senáte prerokoval sťažnosť Mgr. A. B., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. C., D. S.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 262/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 262/96   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 262/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. A. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   Mgr. A. B. uhradiť trovy právneho zastúpenia 14 010 Sk (slovom štrnásťtisícdesať slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. C., D. S., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 8. apríla 2004 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. A. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 262/96.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou „domáha, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o tejto ústavnej sťažnosti rozhodol takto: 1. Právo   sťažovateľky   Mgr.   A.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov priznané článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom Bratislava I. vedenom pod sp. zn.: 8 C 262/96 bolo porušené. 2. Sťažovateľke Mgr. A. B. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 160.000,- Sk predstavujúce náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za porušenie základného práva prerokovať vec bez zbytočných prieťahov uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti uvádza:

„V roku 1996 bola predmetná vec pridelená na rozhodnutie JUDr. T. K., ktorá popri   oddelení   8   C   vybavovala   veci   napadnuté   v oddelení   Er.   V súlade   s Občianskym súdnym poriadkom po rozhodnutí NS SR o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti sp. zn. Ndc 176/98 zo dňa 5. 5. 1998 sudkyňa stanovila úpravou zo dňa 24. 9. 1998 prvý termín pojednávania na 11. 11. 1998. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu vykonania dokazovania výsluchom svedkov, dňa 24. 3. 1999 z dôvodu neúčasti účastníkov konania na pojednávaní,   konanie   zo   dňa   17.   5.   1999   z dôvodu   opätovnej   neúčasti   odporkyne (sťažovateľky) a bol stanovený termín výsluchu odporkyne   v mieste jej trvalého bydliska na deň 8. 6. 1999. Bola vyhotovená zápisnica o výsluchu odporkyne mimo pojednávania z 8.   6.   1999.   Vzniknuté   prieťahy   v konaní   objektívne   boli   zapríčinené   riešením   otázky prikázania veci z dôvodu vhodnosti ako zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne (sťažovateľky), ktorí sa na stanovené termíny pojednávania dňa 24. 3. 1999 a 17. 5. 1999 nedostavili. Po vykonaní výsluchu odporkyne mimo pojednávania dňa 8. 6. 1999 vo veci nebol zo strany súdu vykonaný úkon od 18. 6. 1999.

Súd napriek pretrvávajúcemu nízkemu stavu sudcov na občianskoprávnom úseku popri   nápade   nových   vecí   v jednotlivých   oddeleniach   konal   na   základe   Dodatku   č.   7 k Rozvrhu práce na rok 2000 predmetnú veci pridelil JUDr. E. S., ktorá vybavovala veci napadnuté   v oddelení   7   C,   a preto   v predmetnej   veci   vykonala   úkon   až   25. 4.   2003. Vzniknuté   prieťahy   v konaní   objektívne   boli   zapríčinené   nedostatočným   personálnym obsadením   súdu   vzniknutým   odchodu   sudkýň   do   starobného   dôchodku,   na   materskú dovolenku a na Krajský súd v Bratislave.

Po pridelení predmetnej veci novej zákonnej sudkyni JUDr. I. Š. na základe Rozvrhu práce na rok 2004 vykonané úkony   smerujúce k vybaveniu veci bez prieťahov (úradný záznam o prevzatí spisu dňa 3. 2. 2004, úprava sudkyne z 9. 3. 2004, stanovený termín pojednávania na deň 7. 5. 2004, výzva z 16. 3. 2004, vyjadrenie navrhovateľa k výzve doručené súdu dňa 1. 4. 2004, ospravedlnenie neúčasti navrhovateľov na pojednávaní doručené 5. 5. 2004, zápisnica o pojednávaní konanom dňa 7. 5. 2004), ale pojednávanie pre neúčasť navrhovateľov v 1. a 2. rade bolo odročené na 22. 6. 2004.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 262/96 ústavný súd zistil, že sťažovateľka je žalovaná v konaní vedenom   na   základe   žaloby   o   vydanie   veci   podanej   žalobcami   14.   októbra   1996 Okresnému súdu Topoľčany, na ktorom bolo konanie vedené pod sp. zn. 5 C 220/96. Okresný súd Topoľčany nebol miestne príslušný na konanie o veci, a preto vec postúpil okresnému súdu, kde sa konanie vedie pod sp. zn. 8 C 262/96.

Dňa 5. novembra 1996 okresný súd zisťoval pobyt sťažovateľky, 11. marca 1997 okresný   súd   vyžiadal   súvisiaci   spis   z   Okresného   súdu   Topoľčany.   Okresný   súd   zaslal 21. apríla 1997 sťažovateľke žalobu na vyjadrenie.

Dňa 16. januára 1998 bol žalobca v prvom rade vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 16. februára 1998. Okresný súd 27. apríla 1998 predložil spis Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   s   návrhom   na   prikázanie   veci   inému   súdu z dôvodu   vhodnosti.   Spis bol vrátený okresnému súdu   7.   mája 1998 bez toho, aby sa tomuto návrhu vyhovelo.

Prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil na 11. november 1998. Vo veci sa ďalej   uskutočnili   pojednávania   27.   januára   1999,   24.   marca   1999   a   17.   mája   1999. Dňa 8. júna 1999 okresný súd vypočul sťažovateľku v mieste jej bydliska.

Sťažovateľka predložila 14. júna 1999 návrh na výsluch svedkov a 23. júna 1999 žiadala o opravu zápisnice z jej výsluchu.

Dňa 25. apríla 2003 a 16. marca 2004 okresný súd vyzval žalobcov na doplnenie žaloby. Pojednávanie 7. mája 2004 bolo odročené na 22. jún 2004.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci   na   všeobecnom   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj to, o čo ide sťažovateľovi pri   uplatňovaní   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   b)   správania   účastníka   konania, a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Ústavný súd konštatuje, že v konaní ide o spor o ochranu vlastníckeho práva, ktorý začal na základe reivindikačnej žaloby podanej proti sťažovateľke ako žalovanej. Právna a skutková zložitosť veci v takýchto veciach závisí od toho, v akom rozsahu sa žiada vydanie vecí, ale zásadne treba uviesť, že právna problematika je v takýchto sporoch vyriešená   v stabilnej   judikatúre   všeobecného   súdnictva   a   skutková   zložitosť   závisí od konkrétneho sporu a rozsahu tvrdeného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.

b)   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu spisu dospel k záveru, že postup sťažovateľky zásadne neprispel k existencii prieťahov alebo spomaleniu postupu okresného súdu napriek tomu, že sa trikrát nezúčastnila pojednávaní vo veci samej.

Sťažovateľka neprítomnosť na pojednávaniach 24. marca 1999 a 17. mája 1999 riadne   ospravedlnila   jej   zdravotným   stavom.   Na   pojednávaní   17.   mája   1999   sa sťažovateľka nechala zastupovať inou osobou.

c)   Tretím   kritériom,   na   základe   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

V období od 14. októbra 1996, t. j. od začatia konania, do uskutočnenia prvého pojednávania 11. novembra 1998 okresný súd urobil vo veci prípravné úkony podľa § 114 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom ku dňu týchto úkonov. Realizácia týchto relatívne jednoduchých procesných úkonov však nevyžadovala takúto neprimerane dlhú dobu. Okresný súd v tomto období zaslal žalobu sťažovateľke na vyjadrenie až po viac než šiestich   mesiacoch   po   začatí   konania,   v rámci   tohto   obdobia   okresný   súd   oneskorene reagoval   na   návrh   žalobcu   v prvom   rade   na   prikázanie   veci   inému   súdu   z dôvodu vhodnosti.

V období   od   18.   júna   1999   (odoslanie   zápisnice   sťažovateľke   z jej   výsluchu) do 16. marca 2004 (výzva žalobcom na doplnenie žaloby) okresný súd s výnimkou výzvy žalobcom z 25.   apríla 2003 nevykonal vo   veci   samej žiadny   procesný   úkon   smerujúci k prejednaniu   veci,   resp.   k   meritórnemu   rozhodnutiu   a   k   odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľky. Tento stav veci z väčšej časti potvrdil aj okresný súd. Ústavný súd dospel k záveru, že obdobie od 18. júna 1999 dosiaľ je poznačené nečinnosťou okresného súdu, ktorá znehodnotila aj to, čo okresný súd vykonal do uvedeného dátumu, a tu je potrebné ešte pripomenúť, že do prvého pojednávania po podaní žaloby uplynuli viac ako dva roky.Z uvedeného   vyplýva, že postup okresného   súdu   je poznačený nečinnosťou   ako celok.   Bez   ohľadu   na   vykonané   pojednávania   je   stav   konania   taký,   že   sa   zisťuje   len skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci samej. Preto ústavný súd dospel k záveru, že   okresný   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8   C   262/96 porušil   základné   právo sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci   sp.   zn.   8   C   262/96   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   napriek   tomu,   že   to sťažovateľka výslovne nežiadala. Ústavný súd však považoval taký príkaz okresnému súdu za úkon nevyhnutný na to, aby sa v ďalšom konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   160   000   Sk   z dôvodu   nemajetkovej   ujmy,   ktorú   utrpela   vzhľadom na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v jej veci   je   taký,   že   sťažovateľka   oprávnene   trpí   pocitom   nielen   právnej,   ale   aj   faktickej neistoty kvôli sporu o vydanie vecí, ktoré má v držbe, a treba pripomenúť, že stav konania je taký, že   postup   súdu   vedúci   k odstráneniu   právnej   neistoty   v posudzovanom   konaní potrvá ešte istý, nie zanedbateľný čas.

Preto   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   sumu   70   000   Sk,   ktorá   vyjadruje zadosťučinenie   za   dôsledky   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku   právneho zastúpenia   pred   ústavným súdom   advokátom.   Podľa   §   36   ods.   2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke účelne uplatnenú úhradu trov konania v hodnote 14 010 Sk za tri úkony právnej služby v hodnote 4 534 Sk (prípravu a prevzatie   veci,   písomné   vyhotovenie   podania,   písomné   vyjadrenie   k stanovisku okresného súdu). Základom za tri úkony právnej služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2003   vo   výške 13 602 Sk. Ústavný súd súčasne priznal právnej zástupkyni sťažovateľky trikrát náhradu režijného paušálu po 136 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).