znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 90/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012, sp. zn. Rvp 2692/2012, sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn. Rvp 2694/2012 a sp. zn. Rvp 2695/2012, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6   ods. 1   a čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8 Er 876/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8 Er 875/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8 Er 874/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8 Er 873/2009 z 22. februára 2012 a sp. zn. 8 Er 649/2009 z 22. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012, sp. zn. Rvp 2692/2012, sp.   zn.   Rvp   2693/2012,   sp.   zn.   Rvp   2694/2012   a sp.   zn.   Rvp   2695/2012   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. marca 2012   doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vedené   pod   sp. zn. Rvp 2691/2012, sp. zn. Rvp 2692/2012, sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn. Rvp 2694/2012 a sp. zn. Rvp 2695/2012, ktorými namietal porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami Okresného súdu   Kežmarok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   8   Er   876/2009   z 22.   februára   2012, sp. zn. 8 Er 875/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8 Er 874/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8   Er   873/2009 z 22.   februára 2012   a sp.   zn.   8   Er   649/2009   z 22. februára   2012 v časti vylúčenia súdneho exekútora z exekúcie.

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“),   a   to   aj   pre spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými   uzneseniami   rozhodol   o vylúčení   sťažovateľa   ako   súdneho   exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených základných práv. Sťažovateľ ústavnému súdu zároveň navrhol, aby sťažnosti vyhovel a nálezom vyslovil porušenie ním označených práv podľa ústavy,   dohovoru   a dodatkového   protokolu   postupom   okresného   súdu   v označených konaniach a jeho napadnutými rozhodnutiami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil, veci   vrátil   tomuto   súdu   na ďalšie   konanie   a   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

3.   Podľa   § 31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

4.   Podľa   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

5.   V   danom   prípade   sa   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2691/2012,   sp.   zn. Rvp 2692/2012, sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn. Rvp 2694/2012 a sp. zn. Rvp 2695/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľ a okresný súd), pričom navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľom, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.

6. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažností je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozhodnutím okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora voči oprávnenej, čo   je   okolnosť   vylučujúca   sťažovateľa   z vykonávania   exekúcie   podľa   §   30   ods.   1 Exekučného poriadku.

10.   Ústavný   súd   sa   najskôr   zaoberal   otázkou,   či   sú   naplnené   predpoklady meritórneho   prerokovania   ústavnej   sťažnosti   (§   25   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde), a dospel   k záveru,   že   ju   podala   osoba   zjavne   neoprávnená   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

11. Z   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   domáhať   sa   ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí   teda   namietať   porušenie   svojich   základných   práv,   a v   spojitosti   s konaním   pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).

12. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti,   vykonávanie   ktorej   je   výkonom   verejnej   moci,   postavenie   verejného   činiteľa. Z uvedeného   vyplýva,   že   právnou   úpravou   v   Exekučnom   poriadku   preniesol   štát   časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne   technický   či   organizačne   inštitucionálny.   Z hľadiska   funkcionálneho   vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

13.   Podľa   §   37   ods.   1   Exekučného   poriadku   účastníkmi   konania   sú   oprávnený

a povinný iné   osoby   sú   účastníkmi   len   tej   časti   konania,   v ktorej   im   toto   postavenie priznáva   tento   zákon.   Ak   súd   rozhoduje   o trovách   exekúcie,   účastníkom   konania   je   aj poverený exekútor.

14. Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie. Exekútor, ktorý nebol poverený vykonaním exekúcie, nemôže byť za žiadnych okolností účastníkom exekučného konania, a to ani v prípade, ak exekučný súd rozhoduje o návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

15. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti   ústavnému   súdu   proti   rozhodnutiu,   ktorým   exekučný   súd   zamietol   návrh oprávneného   na zmenu   exekútora   z dôvodu   zaujatosti   navrhovaného   súdneho   exekútora voči   oprávnenej,   teda   vzhľadom   na   okolnosť   vylučujúcu   navrhovaného   exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych   základných   práv,   a to   ani   v záujme   ochrany   účastníka   exekučného   konania (oprávneného).

16.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností   ústavný   súd   nepochybne   zistil,   že sťažovateľ nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú namietané   rozhodnutia,   postavenie   účastníka   konania,   a teda   nie   je   oprávnenou   osobou na podanie   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy   (mutatis   mutandis   II. ÚS   113/02, I. ÚS 343/09, II. ÚS 245/2011).

17.   Keďže   porušenie   označených   práv   v namietaných   konaniach   pred   ústavným súdom   namietala   osoba   odlišná   od   účastníka   týchto   súdnych   konaní,   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažností tieto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

18. Ústavný súd navyše poznamenáva, že sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou uznesenia   okresného   súdu   len   v časti   týkajúcej   sa   jeho   vylúčenia   z exekúcie.   V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatenia súdneho poplatku ústavnú sťažnosť nepodal. Aj v opačnom   prípade   by   však   pripadalo   do   úvahy   jej   odmietnutie   pre   neprípustnosť z dôvodu zákonom danej možnosti podania účinného opravného prostriedku – odvolania.

19.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012