znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 90/09-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   K.,   P.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   L.   F.,   P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní   vedenom   Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 23 Er 663/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23   Er   663/05 p o r u š i l základné právo M. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie   Okresného   súdu   Prešov   sp.   zn.   23   Er   663/05   z 1.   decembra   2008 z r u š u j e   a   vec   v r a c i a   na ďalšie konanie.

3. M. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť   eur   a sedemdesiatštyri   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   L.   F.   do jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. II. ÚS 90/09-17 z 24. februára 2009 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní vedenom   Okresným   súdom   Prešov   (ďalej   len   „okresný súd“) pod sp. zn. 23 Er 663/05.

Podľa   § 30 ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka podaním z 25. augusta 2009   a zároveň aj okresný súd v stanovisku zo 6. augusta 2009 vyslovili súhlas, aby sa upustilo   od   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   vychádzal   pritom   z   listinných   dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo   sťažnosti   a z priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   na   základe právoplatného uznesenia okresného súdu sp. zn. 8 C 373/01 z 25. januára 2005 boli E. Č. a P.   Č.   (ďalej   aj   „povinní“)   zaviazaní   zaplatiť   sťažovateľke   istinu   748 000   Sk,   úroky z omeškania   vo   výške   17,6   %   ročne   od   2.   júna   2001   do   zaplatenia   a trovy   konania 17 500 Sk.   Keďže   povinní   splnili   platobné   povinnosti   vyplývajúce   z uznesenia   iba v minimálnom   rozsahu,   sťažovateľka   ako   oprávnená   požiadala   6.   apríla   2005   súdneho exekútora Mgr. E. F. (ďalej len „exekútor“) o vykonanie exekúcie. Následne 4. septembra 2006   udelila   exekútorovi   písomný   súhlas   s vykonaním   exekúcie   predajom spoluvlastníckeho podielu P. Č. vo výške 11/24 k pozemkovým nehnuteľnostiam ležiacim v kat. úz. V. zapísaným na liste vlastníctva č. 5769. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. Ex 61/05 z 11. septembra 2006 exekútor rozhodol, že sa exekúcia vykoná predajom spoluvlastníckeho podielu uvedených nehnuteľností. Exekútor potom 30. apríla 2007   vydal   dražobnú   vyhlášku   s termínom   dražby   4.   júna   2007   o 9.00   h   na   adrese exekútorského úradu. Uviedol tiež, že najnižším podaním je suma 3 961 Sk, teda hodnota draženého podielu 11/24 zistená znaleckým posudkom znalkyne Ing. K. U. z 13. apríla 2007. Podielový spoluvlastník Ing. J. D. (ďalej len „Ing. D.“) zložil 18. mája 2007 sumu 3 961   Sk   exekútorovi   na   účel   uplatnenia   svojho   spoluvlastníckeho   predkupného   práva. Sťažovateľka prípisom z 22. mája 2007 vzala späť svoj súhlas s odpredajom nehnuteľností a zároveň   požiadala,   aby   bol   určený   termín   dražby   z tohto   dôvodu   zrušený.   Opatrením exekútora sp. zn. Ex 61/05 z 24. mája 2007 bola dražba zrušená na základe späťvzatia súhlasu sťažovateľky s predajom nehnuteľností. Exekútor vrátil 25. mája 2007 Ing. D. sumu 3   961   Sk   poštou.   Ing.   D.   21. októbra   2008   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu doručil   okresnému   súdu   podanie,   ktorým   s poukazom   na   skutočnosť,   že   ako   podielový spoluvlastník zaplatil exekútorovi 18. mája 2007 sumu 3 961 Sk, a tak si uplatnil svoje predkupné   právo,   požaduje,   aby   okresný   súd   vyslovil,   že   nadobudol   vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu P. Č. Napokon uznesením okresného súdu sp. zn. 23 Er 663/05 z 1. decembra 2008 bolo schválené nadobudnutie vlastníckeho práva k podielu 11/24 P. Č. v prospech Ing. D., ktorý využil ako podielový spoluvlastník svoje predkupné právo a sumu 3 961 Sk zaplatil exekútorovi v hotovosti. Proti tomuto uzneseniu nie je v zmysle § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prípustné odvolanie.

Podľa názoru sťažovateľky uvedeným uznesením okresného súdu došlo k porušeniu označených   práv   podľa   ústavy   a dohovoru,   keďže okresný   súd   rozhodol   vo veci,   ktorá nepatrí   do   právomoci   súdov,   ďalej   ten,   kto   v konaní   vystupoval   ako   účastník,   nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, a napokon nebol ani podaný návrh na začatie konania, hoci podľa   zákona bol potrebný, pričom účastníkovi konania sa   postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Uvedené porušenia práv vidí sťažovateľka v týchto konkrétnych okolnostiach:

Okresný súd schválil nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu P. Č. v zmysle ustanovenia § 166 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré nadobudlo účinnosť až po začatí exekučného konania, a preto jeho aplikácia bola v danom prípade vylúčená. Okresný súd teda konal o schválení nadobudnutia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu dlžníka v prospech jedného zo spoluvlastníkov aj napriek tomu, že rozhodovanie o tejto veci do nadobudnutia účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov, nepatrilo do právomoci súdov.

Dražobná   vyhláška   v rozpore   s ustanovením   §   141   ods.   1   písm.   a)   Exekučného poriadku nebola doručená všetkým spoluvlastníkom dražených nehnuteľností, lebo jeden zo spoluvlastníkov – J. M. zásielku zaslanú do vlastných rúk neprevzal z dôvodu úmrtia. Preto bolo povinnosťou exekútora doručiť dražobnú vyhlášku jeho dedičom, čo sa však nestalo.   Tým   bola dedičom   odňatá   možnosť   konať v exekučnom   konaní a využiť   svoje predkupné právo na dražený spoluvlastnícky podiel.

Okrem   už   spomínanej   skutočnosti,   podľa   ktorej   postup   v zmysle   §   166   ods.   3 Exekučného poriadku prichádzal do úvahy iba v exekučných konaniach začatých najskôr 1. septembra   2005,   za   porušenie   označených   práv   treba   považovať   aj   skutočnosť,   že okresný súd rozhodol bez toho, aby niektorý z účastníkov exekučného konania, prípadne exekútor podali návrh na začatie konania. Preto konanie okresného súdu je postihnuté vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Postup   a uznesenie   okresného   súdu   nemôže   obstáť   ani   vo   svetle   skutočnosti,   že exekútor   nespísal   zápisnicu   o nadobudnutí   vlastníctva   k spoluvlastníckemu   podielu,   ale naopak, 24. mája 2007 zrušil dražbu z dôvodu späťvzatia súhlasu sťažovateľky s predajom nehnuteľností. Aj keby exekútor nebol dražbu z tohto dôvodu zrušil, aj tak by bol povinný zrušiť ju pre nedoručenie dražobnej vyhlášky jednému zo spoluvlastníkov. Okresný súd sa s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadal.

Okresný   súd   neskúmal   skutočnosť,   či   niektorý   iný   spoluvlastník   nezložil   sumu rovnajúcu   sa   najnižšiemu   podaniu,   o čom   okresný   súd   nemohol   mať   vedomosť,   lebo exekútora   o poskytnutie   tejto   informácie   nepožiadal   a exekútor   mu   túto   informáciu   ani neposkytol.

Exekučný   poriadok   v znení   účinnom   do   31.   augusta   2005   neupravoval,   kto   je oprávnený   podať   žiadosť   o   schválenie   nadobudnutia   vlastníckeho   práva k spoluvlastníckemu podielu súdom. Neexistuje zákonná opora ani pre postup okresného súdu, ktorý schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu.

Sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že hoci Ing. D. cenu spoluvlastníckeho podielu vo výške 3 961 Sk exekútorovi zaplatil, po zrušení dražby však exekútor celú sumu z dôvodu zrušenia dražby vrátil. Znamená to, že okresný súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby bola príslušná suma uhradená.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 23 Er 663/05 s tým, aby bolo uznesenie z 1. decembra 2008 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

Hoci ústavný súd vyzval okresný súd, ako aj Ing. D., aby sa k sťažnosti vo veci samej vyjadrili, nestalo sa tak. Ing. D. okrem toho požiadal aj o predloženie dôkazu o tom, že sumu 3 961 Sk, ktorú mu exekútor v máji 2007 vrátil z dôvodu zrušenia dražby, znova exekútorovi zaplatil (pravdepodobne v októbri 2008). Prípisom advokáta JUDr. P. Č., P. (ďalej len „JUDr. Č.“), z 24. júla 2009 (bez splnomocnenia od Ing. D.) bol v reakcii na túto požiadavku ústavnému súdu predložený prípis exekútora JUDr. Č. zo 17. júla 2009.

II.

Z návrhu sťažovateľky na vykonanie exekúcie adresovaného exekútorovi vyplýva, že je datovaný 6. apríla 2005. Z návratky poštovej listovej zásielky vyplýva, že návrh prevzal exekútorský úrad, avšak bez označenia dátumu.

Z prípisu   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   zo   4.   septembra   2006   adresovaného exekútorovi   vyplýva,   že   sťažovateľka   súhlasí   s vykonaním   exekúcie   spoluvlastníckeho podielu   P.   Č.   vo   výške 11/24   nehnuteľností   ležiacich   v kat.   úz.   V.   zapísaných   na liste vlastníctva č. 5769.

Z upovedomenia   exekútora   o spôsobe   vykonania   exekúcie   sp.   zn.   Ex   61/05 z 11. septembra   2006   vyplýva,   že   exekúcia   bude   vykonaná   predajom   už   uvedeného spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností.

Z dražobnej vyhlášky exekútora sp. zn. Ex 61/05 z 30. apríla 2007 vyplýva, že dražba sa vykoná 4. júna 2007 o 9.00 h na exekútorskom úrade exekútora v P., pričom najnižšie podanie je určené sumou 3 961 Sk.

Z návratky poštovej listovej zásielky do vlastných rúk vyplýva, že adresát Ing. J. M. dražobnú vyhlášku neprevzal, keďže zomrel.

Z prípisu právnej zástupkyne sťažovateľky exekútorovi z 22. mája 2007 vyplýva, že sťažovateľka berie späť svoje súhlasné stanovisko s odpredajom nehnuteľností, nesúhlasí s týmto odpredajom a žiada z uvedeného dôvodu termín dražby zrušiť.

Z prípisu exekútora sp. zn. Ex 61/05 z 24. mája 2007 vyplýva, že zrušuje dražbu nehnuteľností   na   základe   späťvzatia   (odvolania)   súhlasu   s predajom   nehnuteľností sťažovateľkou z 22. mája 2007.

Z podacieho   lístka   poštového   peňažného   poukazu   vyplýva,   že   25.   mája   2007 exekútor poukázal Ing. D. sumu 3 961 Sk poštou.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 23 Er 663/05 z 1. decembra 2008 vyplýva, že sa schvaľuje nadobudnutie vlastníckeho práva pre Ing. D. k spoluvlastníckemu podielu 11/24 z nehnuteľností   ležiacich   v kat.   úz.   V.   zapísaných   na   liste   vlastníctva   č. 5769.   Dňa 21. októbra   2008   Ing.   D.   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu   doručil   okresnému súdu   podanie,   z ktorého   vyplýva,   že   ako   podielový   spoluvlastník   zložil   v hotovosti u exekútora 18. mája 2007 sumu 3 961 Sk ako hodnotu spoluvlastníckeho podielu, a tak si uplatnil   svoje   práva   v spojení   s ustanovením   §   166   ods.   1   a 2   Exekučného   poriadku. Z podania a exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekútor 24. mája 2007 zrušil v predmetnej exekučnej   veci   dražbu   nehnuteľností   s poukazom   na   späťvzatie   súhlasu   s predajom nehnuteľností zo strany sťažovateľky prípisom   z 22. mája 2007 doručeným exekútorovi 23. mája   2007.   V súlade   s právnou   úpravou   preto   Ing.   D.   požaduje,   aby   okresný   súd postupoval v súlade s ustanovením § 166 ods. 3 Exekučného poriadku. Zároveň poukazuje aj   na   ustálenú   prax   súdov   (rozsudky   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. Cto 47/03 z 30. novembra 2004 a sp. zn. M Cdo 46/03 z 24. novembra 2004). Podľa zistenia z exekučného spisu sťažovateľka 6. septembra 2006 udelila súhlas s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností. Exekútor vydal dražobnú vyhlášku 30. apríla 2007, pričom táto bola   doručená   osobám,   orgánom   a úradom   podľa   § 141   Exekučného   poriadku   v znení účinnom do 31. augusta 2005. Ing. D. zložil sumu 3 961 Sk exekútorovi 18. mája 2007. Suma tvorila najnižšie podanie podľa dražobnej vyhlášky a v zmysle znaleckého posudku znalkyne   Ing.   K.   U.   z 13.   apríla   2007.   Späťvzatie   súhlasu   sťažovateľky   s predajom nehnuteľností   bolo   exekútorovi   doručené   23.   mája   2007.   Podľa   § 238   ods.   1   a 2 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. To znamená, že ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods.   3   a 4   a   §   145   ods.   1   Exekučného   poriadku   sa   použijú   aj na konania   začaté   pred 1. septembrom 2005. Podľa § 166 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na   nehnuteľnosti   sa   použijú   ustanovenia   o exekúcii   predajom   hnuteľných   vecí a nehnuteľností.   O vykonaní   exekúcie   upovedomí   exekútor   ostatných   spoluvlastníkov. Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak sa tak stane, exekútor s touto sumou naloží ako s výťažkom predaja. Podľa § 136 ods. 3 Exekučného poriadku súhlas s predajom nehnuteľností môže oprávnený odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky. Zložením sumy vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť, najneskôr   do   začiatku   dražby   u exekútora   prechádza   na   tohto   spoluvlastníka   vlastnícke právo k draženému podielu. Nejde o prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy medzi spoluvlastníkom   a povinným,   alebo   medzi   spoluvlastníkom   a súdom,   ale   o prechod vlastníckeho   práva   na   základe   iných   skutočností   stanovených   zákonom   (§   132   ods.   2 Občianskeho zákonníka). Aj keď Exekučný poriadok ani v znení účinnom do 31. augusta 2005   neupravoval   procesný   postup   exekučného   súdu   v tomto   prípade   nadobudnutia vlastníckeho   práva   k spoluvlastníckemu   podielu,   v záujme   právnej   istoty   účastníkov exekučného   konania,   no   najmä   z praktických   dôvodov   zabezpečenia   zápisu   zmeny vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností je potrebné, aby exekučný súd vydal o tejto skutočnosti   rozhodnutie   obsahujúce   náležitosti   nevyhnutné pre   zápis vlastníckeho   práva v katastri   nehnuteľností   a deklarujúce   prechod   (nadobudnutie)   vlastníckeho   práva k draženému podielu, prípadne rozhodnutie schvaľujúce úkon spoluvlastníka. Ustanovenie § 136   ods.   3   a 4   Exekučného   poriadku   síce   zakazuje   oprávnenému   odvolať   súhlas s predajom   nehnuteľností   po   uverejnení   dražobnej   vyhlášky,   avšak   na   druhej   strane oprávnený je za porušenie zákazu odvolať súhlas sankcionovaný len tým, že má povinnosť hradiť   trovy   vzniknuté   v súvislosti   s prípravou   dražby.   Uvedené   však   nemá   vplyv   na skutočnosť,   že   v tomto   exekučnom   konaní   došlo   k splneniu   všetkých   podmienok potrebných   na nadobudnutie   vlastníckeho   práva   k spoluvlastníckemu   podielu   v prospech podielového spoluvlastníka Ing. D.

Z prípisu   JUDr.   Č.   z 27.   októbra   2008   adresovaného   exekútorovi   vyplýva,   že vzhľadom na skutočnosť, že Ing. D. bola exekútorom v rozpore so zákonom vrátená ním zložená   cena   spoluvlastníckeho   podielu   P.   Č.   v zmysle   znaleckého   posudku „opätovne trvajúc v súlade s ustanovením § 166 a nasl. Exekučného poriadku Vám na účet Vášho exekútorského   úradu   z poverenia   mandanta   3   961,-   Sk   (slovom:   tritisíc deväťstošesťdesiatjeden slovenských korún), ako cenového vyjadrenie podielu povinného v zmysle znaleckého posudku Ing. K. U., znalca pre odbor poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad poľnohospodárskej pôdy č. posudku 06/2007, zo dňa 13. 04. 2007“.

Z prípisu   exekútora   sp.   zn.   Ex   61/05   zo   17.   júla   2009   adresovaného   JUDr.   Č. označeného   ako „Exekučné   konanie   Ex   61/05   –   avízo   o vrátení   úhrady“ vyplýva,   že exekútor 17. júla 2009 poukázal v prospech účtu JUDr. Č. sumu 131,48 €, ktorá bola zrejme omylom   zaslaná na   účet   exekútora.   V predmetnom   exekučnom   konaní bolo   16. januára 2009 vrátené poverenie na vykonanie exekúcie, pretože okresný súd vydal poverenie pre iného exekútora.

Z katastra nehnuteľností prístupného na internete vyplýva, že spoluvlastnícky podiel P.   Č. vo   veľkosti   11/24   k nehnuteľnostiam   v kat.   úz. V.   zapísaným na liste   vlastníctva č. 5769 je v súčasnosti vedený ako vlastníctvo Ing. D., a to na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 23 Er 663/05 z 1. decembra 2008.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a význam   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Nútený   výkon   súdnych   a   iných   rozhodnutí   vrátane   súdnej   exekúcie   podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. I. ÚS 5/00, I. ÚS 164/04).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).

Sťažovateľka   okrem   iných   skutočností   namieta,   že   hoci   Ing.   D.   cenu spoluvlastníckeho   podielu   vo   výške   3   961   Sk   exekútorovi   zaplatil,   po   zrušení   dražby exekútor celú sumu z dôvodu zrušenia dražby vrátil. Podľa sťažovateľky to znamená, že okresný súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu Ing. D. bez toho, aby bola príslušná suma uhradená.

Z dôkazov,   ktoré   mal   ústavný   súd   k dispozícii,   vyplýva, že   po   vydaní   dražobnej vyhlášky s určením termínu dražby na 4. jún 2007 o 9.00 h Ing. D. 18. mája 2007 zložil exekútorovi sumu 3 961 Sk z dôvodu uplatnenia svojho spoluvlastníckeho predkupného práva. Práve táto suma bola totiž exekútorom označená ako najnižšie podanie v súvislosti s hodnotou   draženého   spoluvlastníckeho   podielu   P.   Č.   podľa   znaleckého   posudku. Sťažovateľka prípisom z 22. mája 2007 vzala späť svoj súhlas s odpredajom nehnuteľností a požiadala, aby bol určený termín dražby zrušený. Opatrením exekútora z 24. mája 2007 bola dražba zrušená na základe späťvzatia súhlasu sťažovateľky. Exekútor 25. mája 2007 platbu 3 961 Sk vrátil poštou Ing. D. Z listu JUDr. Č. z 27. októbra 2008 adresovaného exekútorovi,   ktorého   text   je   skomolený   (pravdepodobne   časť   textu   chýba),   sa   zdá pravdepodobné,   že   Ing.   D.   potom,   ako   mu   exekútor   v rozpore   so   zákonom   vrátil   ním zloženú cenu spoluvlastníckeho podielu P. Č. vo výške 3 961 Sk, túto sumu opätovne exekútorovi uhradil. Vyplýva to aj z prípisu exekútora zo 17. júla 2009 adresovaného JUDr. Č., ktorým avizuje, že 17. júla 2009 poukázal sumu 131,48 € (protihodnotu sumy 3 961 Sk), ktorá bola na účet exekútora zaslaná zrejme omylom. Poukazuje pritom aj na skutočnosť, že exekúciou sa zaoberá už iný exekútor.

Ďalej sa javí ako podstatné, že podielový spoluvlastník J. M. dražobnú vyhlášku neprevzal, keďže zomrel, pričom jeho dedičom zasielaná nebola.

Na   základe   vykonaného   dokazovania   sa   zdá,   že   na   jednej   strane   právoplatným uznesením okresného súdu bolo schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu P. Č. pre   Ing.   D.,   no   na   druhej   strane   peňažná   protihodnota   spoluvlastníckeho   podielu   sa u exekútora nenachádza, a preto ani nie je k dispozícii pre sťažovateľku. Okresný súd síce konštatoval, že Ing. D. 18. mája 2007 sumu 3 961 Sk zložil u exekútora, avšak ďalšími pohybmi tejto platby sa už nezaoberal.

Zmyslom   súdnej   exekúcie   je   nútený   výkon   rozhodnutí   rôznych   orgánov,   a to v prípadoch, keď povinná (zaviazaná) osoba dobrovoľne uloženú povinnosť neplní. Cieľom exekučného   konania   je   teda,   pokiaľ   možno,   úplné   uspokojenie   právoplatne   priznanej pohľadávky   oprávneného   voči   povinnému.   Tento   cieľ   sleduje   aj   speňažovanie   majetku povinného   v prípadoch   vymáhania   peňažných   pohľadávok.   Preto   v týchto   prípadoch exekučný predaj majetku povinného nemá zmysel, ak výťažok z predaja nie je k dispozícii oprávnenému.

Zovšeobecnene povedané, taký postup exekútora a exekučného súdu, ktorým sa pri predaji majetku povinného v exekučnom konaní nezabezpečí, aby výťažok z predaja bol k dispozícii   oprávnenému   na   uspokojenie   (čiastočné   uspokojenie)   jeho   vymáhanej pohľadávky,   treba   považovať   za   zásah   do   samej   podstaty   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v exekučnom konaní.

Na základe uvedených dôvodov došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Pokiaľ   ide   o ostatné   uplatnené   námietky   sťažovateľky,   tieto   nemôžu   znamenať porušenie   jej   označených   práv.   Skôr   by   šlo   podľa   obsahu   týchto   námietok   o možnosť zásahu do práv povinných, resp. P. Č. ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu. V prípade námietky,   podľa   ktorej   dražobná   vyhláška   nebola   doručená   dedičom   zomrelého spoluvlastníka J. M., pričom okresný súd vôbec neskúmal možnosť dedičov tiež zložiť sumu rovnajúcu sa najnižšiemu podaniu v rámci využitia predkupného práva spoluvlastníka, by išlo o zásah do práv dedičov J. M.

Uvedené   námietky   sa   teda   nejavia   z pohľadu   sťažovateľky   ako   relevantné.   Je zároveň   objektívnou   skutočnosťou,   že   dedičia   J.   M.   nedostali   možnosť   svoje   zákonné predkupné   právo   využiť.   Táto   skutočnosť   je   vzhľadom   na   vyslovené   porušenie   práv sťažovateľky pre ďalšie rozhodovanie okresného súdu nepochybne právne významná. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda   porušili   rozhodnutím   alebo   opatrením,   ústavný   súd   také   rozhodnutie   alebo opatrenie zruší.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   b)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Berúc do úvahy citované ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 23 Er 663/05 z 1. decembra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Ďalej bude povinnosťou okresného súdu riadiť sa právnym názorom ústavného súdu.

Sťažovateľka   požiadala   o priznanie   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   v celkovej výške 438,57 €, a to za tri úkony po 115,90 €, tri režijné paušály po 6,95 €, ako aj 19 % daň z pridanej hodnoty vo výške 70,02 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   celkovú   sumu   289,74   €,   a to   za   dva   úkony právnych služieb v roku 2009 (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť) po 115,90 € a za dva režijné paušály po 6,95 €. Okrem toho prináleží aj 19 % dane z pridanej hodnoty z odmeny za úkony (nie teda z režijného paušálu) vo výške 44,04 € (bod 3 výroku nálezu).

Nebolo   možné   vyhovieť   požiadavke   sťažovateľky   o   priznanie   odmeny   za predloženie listinného dôkazu 10. februára 2009, pretože takéto podanie nemá charakter honorovateľného úkonu právnej služby.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009