znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 90/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pôvodne podal 15. decembra 2005 žalobu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý ju postúpil na   ďalšie   konanie   okresnému   súdu,   ktorý   ju   ďalej   postúpil   na   ďalší   procesný   postup Okresnému súdu Prešov ako súdu miestne a vecne príslušnému. Na základe rozhodnutia najvyššieho   súdu   o kompetenčnom   konflikte   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie a rozhodnutie   opäť   okresnému   súdu,   ktorý   vo   veci   žaloby   sťažovateľa   konal   pod sp. zn. 19 C 244/05. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu koná v jeho veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava I porušuje základné právo MUDr. D. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný súd je povinný zaplatiť zadosťučinenie MUDr. D. B. vo výške 50.000.- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi, Ústavnému súdu a sťažovateľovi do 15 dní od doručenia Nálezu ÚS SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/05 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/05, ústavný   súd   z vyžiadaného   súdneho   spisu   zistil,   že   žaloba   sťažovateľa,   ktorou   sa   proti žalovanému   (Slovenskej   republike   v zastúpení   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej republiky) domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, bola 5. decembra 2005 doručená najvyššiemu súdu, ktorý žalobu postúpil na ďalšie konanie okresnému súdu, ktorému bola doručená 8. decembra 2005. Okresný súd z dôvodu, že podľa jeho názoru sa sťažovateľ domáha náhrady škody v dôsledku postupu Okresného súdu Prešov, postúpil 16. decembra 2005 žalobu sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov   a súčasne   túto   skutočnosť   okresný   súd   19.   decembra   2005   oznámil   účastníkom konania. Okresný súd Prešov po tom, ako mu bol 9. januára 2006 doručený spis, z dôvodu nesúhlasu   s postúpením   veci   predložil   17.   januára   2006   spis   najvyššiemu   súdu   na rozhodnutie   o kompetenčnom   konflikte.   Najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Ndc   12/06 zo 14. februára 2006 rozhodol, že na konanie o žalobe sťažovateľa je miestne príslušný okresný súd. Uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené 20. februára 2006 Okresnému súdu Prešov,   ktorý   ho   doručoval   účastníkom   konania   a 3.   marca   2006   Okresný   súd   Prešov postúpil   spis   na   ďalší   procesný   postup   okresnému   súdu,   ktorému   bol   spis   doručený 13. marca   2006.   Výzvou   z 31. mája   2006   okresný   súd   zisťoval   majetkové   pomery sťažovateľa   a uznesením   z 13.   júla   2006   okresný   súd   rozhodol,   že   nevyhovuje   žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu. Uznesením z 24. novembra 2006 okresný súd uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky žaloby, na ktoré sťažovateľ reagoval podaním doručeným   okresnému   súdu   4. decembra   2006.   Dňa   7.   júna   2007   namietala   zákonná sudkyňa svoju zaujatosť z dôvodu, že sťažovateľ podal proti nej žaloby v iných konaniach, pričom 18. júna 2007 bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie inej zákonnej sudkyni. Výzvou   z 19.   októbra   2007   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   vyjadrenie   k žalobe sťažovateľa   a výzvou   z 28.   januára   2008   okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na odstránenie nedostatkov žaloby.

Plynulému postupu okresného súdu bránilo aj to, že sťažovateľ musel byť opakovane vyzývaný   na   odstránenie   nedostatkov   žaloby   a tiež   treba   brať   do   úvahy,   že   sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 4. apríla 2007, t. j. iba viac ako tri mesiace po tom, ako reagoval na uznesenie okresného súdu, aby odstránil nedostatky žaloby.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/05 dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia,   a rozhodnutie   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia a trovách konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008