znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 90/07-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 42/03 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 42/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 42/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o. finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

4.   Spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   6 296   Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2007 doručená   sťažnosť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   M..,   B.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 42/03.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 1. júla 2002 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý jej doručil 24. júla 2002. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor a okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 23. máj 2006. Sťažovateľka uviedla, že ju okresný súd nevyzýval na opravu návrhu a ani na poskytnutie inej súčinnosti.

Sťažovateľka   podala   29.   novembra   2006   sťažnosť   na   prieťahy,   ktorú   predseda okresného súdu vyhodnotil v odpovedi z 5. marca 2007 ako nedôvodnú a sťažovateľke v nej oznámil,   že   ju   okresný   súd   vyzval   na   predloženie   originálu   úverovej   zmluvy   na   účely dokazovania,   zmluva   mu   bola   zaslaná   21.   decembra   2006   a následne   bude   nariadené znalecké dokazovanie.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v jej veci takto rozhodol: „Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 27 Cb 42/03 porušil základné právo spoločnosti P.s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48/ ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a   ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava III aby   vo veci   sp.   zn. 27 Cb 42/03 konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 10.000,-Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov a trovy právneho zastúpenia vo výške 6 296,-Sk, spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 2 970,- Sk a dvoch režijných paušáloch po 178,- Sk, ktoré je Okresný súd povinný zaplatiť v rovnakej lehote k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   90/07-7 zo 17. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky aj predseda okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho   pojednávania.   Preto   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu ako súčasť vyjadrenia okresného súdu stanovisko zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza:

„V plnom rozsahu sa pridržiavam vyjadrenia zo dňa 20. 02. 2007 a poukazujem na podanie navrhovateľa z 24. 05. 2006 - č. l. 39, ktorým súd žiadal, aby vo veci zatiaľ nenariaďoval znalecké dokazovanie - znalcom z odboru grafológie z dôvodu, že je vo veci začaté   trestné   stíhanie   voči   mandatárke   p.   A.   I.,   kde   ako   spolupáchateľ   je   uvedený   aj odporca J. G..

Zároveň týmto podaním žiadal o odročenie na neurčito s tým, že po preverení skutočností dá súdu stanovisko k tejto veci.

Na základe podania navrhovateľa súd požiadal OÚ JP PZ M. o zapožičanie spisu ČVS: OÚ JP - 584/2002 To a tento súdu 23. 1. 2007 zaslal požadovaný spisový materiál s tým, že vec nie je doposiaľ ukončená.

Na   základe   obsahu   spisového   materiálu   OR   PZ   B.   bol   vo   veci   určený   termín pojednávania na deň 17. 09. 2007 za účelom vypočutia odporcu ako účastníka konania a prípadného nariadenia znaleckého dokazovania.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 42/2003 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania.

Dňa   1.   júla   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľky   na   vydanie platobného rozkazu. Okresný súd vydal 8. júla 2002 platobný rozkaz a po neúspešnom pokuse   o jeho   doručenie   odporcovi   prostredníctvom   pošty   požiadal   14.   novembra   2002 o doručenie   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   M.   Dňa   20.   decembra   2002   bol okresnému súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu.

Uznesením z 2. februára 2003 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a sťažovateľku vyzval, aby sa k nemu vyjadrila. Dňa 12. februára 2003 bol spis prevedený do registra „Cb“.

Okresný   súd   21.   apríla   2005   nariadil   vo   veci   pojednávanie   na   25.   máj   2005. Sťažovateľka   písomne   ospravedlnila   neúčasť   na   pojednávaní   z dôvodu   pracovnej zaneprázdnenosti   jej   štatutárnych   zástupcov   a súhlasila,   aby   okresný   súd   rozhodol   v jej neprítomnosti. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito. Žiadosťou z 13. júna 2005 okresný súd požiadal Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky   o poskytnutie   informácií   týkajúcich   sa   odporcu   a 24.   októbra   2005   požiadal o poskytnutie informácií archív Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Nasledujúce   pojednávanie okresný   súd   nariadil   17.   mája 2006   na 31.   máj 2006. Listom   z 18.   mája   2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila,   či   navrhuje nariadiť   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   grafológie   a   ak   áno,   aby   predložila originály   listín   s vlastnoručným   podpisom   odporcu.   Sťažovateľka   podaním   doručeným 26. mája 2006 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti jej   štatutárnych   zástupcov   a požiadala   o odročenie   pojednávania   na   neurčito   za   účelom preverenia tvrdení odporcu a oznámenia výsledku trestného stíhania, ktoré s touto vecou súvisí.   Zároveň   požiadala,   aby   okresný   súd   zatiaľ   nenariaďoval   znalecké   dokazovanie. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu   neprítomnosti účastníkov a tiež preto,   že   neboli   doručené   originály   vyžiadaných   listín.   Výzvou   z 13.   decembra   2006 okresný súd žiadal sťažovateľku pod hrozbou poriadkovej pokuty, aby predložila originály dokladov   a 14.   decembra   2006   požiadal   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   M.   o zapožičanie   súvisiaceho   vyšetrovacieho   spisu.   Dňa 18. júna 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. september 2007.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov (II.   ÚS   61/98), pričom   tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným   rozhodnutím   alebo   iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 70/98, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   konania   okresného   súdu   je   žaloba   o zaplatenie   peňažnej   sumy z dôvodu porušenia zmluvy o úvere. Ústavný súd konštatoval, že návrhy tohto typu tvoria štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a preto   ich   z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité a podľa názoru ústavného súdu nie je namietané konanie zložité ani po stránke skutkovej.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 27 C 42/03, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Sťažovateľka sa dosiaľ nezúčastnila ani jedného pojednávania, vopred sa však ospravedlnila, a sama žiadala odročiť pojednávanie nariadené na 31. máj 2006 s tým, aby vo veci   nebolo zatiaľ nariaďované znalecké dokazovanie. Podľa   názoru ústavného súdu sťažovateľka svojím správaním prispela k celkovej dĺžke konania, ktorú namieta.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že doterajší postup okresného súdu je poznačený prevažne jeho nečinnosťou, a to od začiatku konania. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené (21. apríla 2005) až 26 mesiacov po tom, ako sťažovateľka oznámila, že trvá na podanom návrhu (18. februára 2003) a nasledujúce pojednávanie o ďalších takmer 12 mesiacov, keď okresný súd medzitým len zisťoval, či a kedy sa odporca nachádzal vo väzbe, resp. výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky z 26. mája 2006, aby zatiaľ nebolo nariadené   znalecké   dokazovanie,   ako   aj   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľka nepredložila   originály   dokladov   potrebných   na   podanie   znaleckého   posudku   z odboru grafológie,   ústavný   súd   nehodnotí   obdobie   od   31.   mája   2006   do   decembra   2006   ako zbytočný prieťah zapríčinený postupom okresného súdu. Toto konštatovanie však neplatí pre nasledujúce obdobie nečinnosti okresného súdu do 18. júna 2007 (určenie ďalšieho termínu pojednávania).

Vzhľadom na to, že doterajšia dĺžka konania nebola ovplyvnená zložitosťou veci, ale prevažne   nečinnosťou   okresného   súdu,   ústavný   súd   rozhodol,   že   okresný   súd   svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 42/03 porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 42/03 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk   z dôvodu   právnej   neistoty   zapríčinenej   postupom   okresného   súdu.   Pri   rozhodovaní o jeho   priznaní   ústavný   súd   zohľadnil   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   konania,   obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi, zohľadnil aj čiastočný podiel sťažovateľky na doterajšej dĺžke konania a dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutím o porušení základného práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   bola poskytnutá   dostatočná   ochrana   jej   základným   právam   a finančné   zadosťučinenie   jej nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. M. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal   sťažovateľke   v sume   uplatnenej   v sťažnosti,   t.   j.   6   296   Sk   (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej   služby vykonané v roku   2007   po   2   970   Sk   a k tomu   dvakrát   režijný   paušál po   178   Sk   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007