znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 9/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. B., V., zastúpeného advokátkou JUDr. E. M., D., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 1/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra 2006 doručená sťažnosť L. B., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. M., D., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu   Dunajská   Streda   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cb 1/2006.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie vedené okresným súdom trvá už dva roky a tento sa vecou meritórne nezaoberal, pričom ako obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi uvádza obdobie od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (5. január 2005) do vydania platobného rozkazu (12. apríl 2005), nasledujúce obdobie do zrušenia platobného   rozkazu   (12.   september   2005),   pričom   poukazuje,   že   okresný   súd   zrušil platobný rozkaz s odôvodnením,   že   sa   ho nepodarilo   doručiť   odporcovi,   hoci   odporca 20. mája 2005 podal proti nemu odpor, ktorého súčasťou bol vzájomný návrh. Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že okresný súd nevykonal opatrenia na zabezpečenie účasti odporcu na pojednávaniach (napr. poriadková pokuta, predvedenie) a z dôvodu neúčasti odporcu odročil pojednávania z 24. novembra 2005, 19. januára 2006 a zo 16. februára 2006. Za zbytočný prieťah v konaní sťažovateľ označuje aj obdobie od 23. marca 2006 (v poradí piate   pojednávanie),   na   ktorom   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   zaplatenie   súdneho poplatku   za protinávrh,   do   zastavenia   konania   o protinávrhu   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku   na   pojednávaní   15.   júna   2006,   pričom   uznesenie   o zastavení   konania o protinávrhu   nebolo   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   vyhotovené   a doručené sťažovateľovi a namieta aj prevedenie veci zo súdneho registra „C“ do registra   „Cb“. Sťažovateľ   tiež   považuje   za   nedôvodné   odročenie   pojednávania   z 15.   júna   2006   na neurčito s tým, že právni zástupcovia účastníkov majú do konca septembra 2006 oznámiť okresnému   súdu,   či   došlo   k   mimosúdnej   dohode   alebo   žiadajú   pokračovať   v   konaní. Nasledujúce pojednávanie z 12. decembra 2006, na ktoré sa opäť nedostavil odporca, bolo odročené pre chorobu zákonnej sudkyne.

Podľa   názoru   sťažovateľa   nekonaním   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol týmto nálezom: „Ústavné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2)   Ústavy   SR   a čl.   6   Európskeho   dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd nekonaním Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod č. 7 Cb 1/2006 bolo porušené.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Dunajskej Strede pokračovať v konaní bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-   Sk   za   nemajetkovú   ujmu,   ktoré   vyplatí   Okresný   súd   v Dunajskej   Strede   do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1, ak sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného zreteľa.

Sťažovateľ zaslal ústavnému súdu v prílohe k sťažnosti doklady o priebehu konania, nepreukázal však, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov, ktorej vyčerpanie ako účinného prostriedku nápravy je potrebné preukázať podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti ani nezmienil, či pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu a neuviedol ani také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že by týmto   postupom   nemohol   účinne   dosiahnuť   odstránenie   namietaného   stavu   konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený   zvolenou   advokátkou,   ústavný   súd   ho   nevyzýval,   aby   preukázal   splnenie podmienky konania o sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd však na okresnom súde zistil, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu 26. januára 2007, t. j. až po doručení sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola vybavená 19. februára 2007. Znamená to, že pred podaním sťažnosti sťažovateľ nevyužil možnosť využitia účinného právneho prostriedku, ktorý mal k dispozícii, čo je dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými významnými prieťahmi,   ktoré   by bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).

Z predložených   zápisníc   o pojednávaniach   okresného   súdu   v namietanej   veci ústavný súd zistil, že na prvé pojednávanie (18. októbra 2005) sa nedostavili ani sťažovateľ ani odporca, neúčasť odporcu na druhom pojednávaní (24. novembra 2005) ospravedlnil jeho   právny   zástupca   predvolaním   svedka   na   Špeciálny   súd   v Pezinku,   v poradí   tretie pojednávanie (19. januára 2006) žiadali odročiť právni zástupcovia sťažovateľa aj odporcu, v poradí štvrté pojednávanie (zo 16. februára 2006) bolo odročené s tým, že odporca a jeho právny zástupca budú volaní pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedenia. Na základe uvedených   zápisníc   ústavný   súd   nepovažuje   za   dôvodné   tvrdenie   sťažovateľa o neefektívnom   postupe   okresného   súdu   pri   zabezpečovaní   účasti   odporcu   na pojednávaniach. Ústavný   súd   tiež nepovažuje za   prieťah,   ktorý   by bolo možno reálne považovať za zbytočné prieťahy v konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, obdobie od   vyzvania odporcu   na zaplatenie súdneho poplatku   za protinávrh   (na   pojednávaní z 23. marca 2006) do zastavenia konania o protinávrhu pre nezaplatenie súdneho poplatku (na pojednávaní z 15. júna 2006). Námietka sťažovateľa týkajúca sa nedoručenia uznesenia o zastavení konania o protinávrhu pre nezaplatenie súdneho poplatku nemá podľa názoru ústavného súdu súvislosť so základným právom sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných   prieťahov,   pretože   sťažovateľ   nie   je   osobou   oprávnenou   podať   opravný prostriedok   proti   tomuto   uzneseniu.   Z hľadiska   plynulosti   postupu   v konaní   možno nariadenie termínu pojednávania až na 12. december 2006, t. j. s odstupom takmer šiestich mesiacov od predošlého pojednávania (z 15. júna 2006), ktoré bolo odročené na neurčito len   za   účelom   pokusu   o mimosúdnu   dohodu,   považovať   za   určitý   prieťah   v konaní okresného súdu;   podľa   názoru   ústavného súdu   však   z hľadiska   hodnotenia   zbytočných prieťahov v konaní ho nemožno považovať za relevantný prieťah v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy celkovú doterajšiu dĺžku konania ako aj   úkony,   ktoré   urobil   okresný   súd,   sa   postup   okresného   súdu   nevyznačuje   takými obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by po posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Preto bol podľa ústavného súdu daný dôvod odmietnutia sťažnosti aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007