znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 890/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   HKPLegal, s. r. o.,   Sasinkova   6,   Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokátaMgr. Petra Kuboviča, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu LiptovskýMikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume139,92 €   (slovom   stotridsaťdeväť   eur   a   deväťdesiatdva   centov),   ktoré j e   Okresný   súdLiptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť na účet obchodnej spoločnosti HKP Legal, s. r. o.,Sasinkova 6, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. II. ÚS 890/2014-12 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konanívedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:„Dňa   27.   9.   2006   som   podala   na   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš   žalobu o vyporiadanie   bezpodielového   vlastníctva...   Toto   konanie   sa   vedie   pod   sp.   zn. 8C/177/2006.

Základom   dokazovania   bolo   vypracovanie   dvoch   znaleckých   posudkov,   jedného na zistenie   hodnoty   investícií   vložených   do   rodinného   domu   bývalého   manžela... a všeobecnej ceny vedľajšej stavby rodinného domu postavenej za trvania manželstva... a druhého na zistenie hodnoty strojov a zariadení tvoriacich vybavenie stolárskej dielne... Keďže na vyššie uvedené prosby môjho právneho zástupcu okresný súd nereagoval, listom z 12. 4. 2013 som požiadala o prijatie opatrenia na urýchlenie konania predsedníčku okresného súdu.

Na základe tejto mojej žiadosti mi predsedníčka okresného súdu odpovedala listom z 13.   5.   2013,   v   ktorom   uviedla,   že   od   ostatného   pojednávania,   ktoré   sa   uskutočnilo 16. 1. 2012   súd   nevykonal   vo   veci   žiadne   dôkazy,   ďalej   že   podľa   vyjadrenia   zákonnej sudkyne ide skutkovo náročnú vec, keď pre ďalšie konanie je potrebné vysporiadať sa so závermi znalca a v súvislosti s tým rozhodnúť o odmene znalca, prípadne zvážiť, či vo veci nebude nutné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. V liste predsedníčka súdu tiež   poukázala   na   to,   že   nečinnosť   od   januára   2012   v   danej   veci   je   ovplyvnená neprimeraným zaťažením sudcov tunajšieho súdu, ktorí nie sú schopní v primeranej lehote vybaviť všetky pridelené veci a to má za následok predlžovanie lehôt medzi jednotlivými úkonmi, kedy súd v tej ktorej veci koná. Na záver listu predsedníčka súdu uviedla, že je však nesporné, že konanie v predmetnej veci trvá na tunajšom súde už 7 rokov, a preto uložila sudkyni povinnosť venovať pozornosť tejto veci a že postup tunajšieho súdu v tomto konaní bude   do   budúcna   sledovať,   s   cieľom   dosiahnuť   skrátenie   stagnačných   lehôt   medzi jednotlivými úkonmi súdu.

Listom   z   31.12014   som   znova   žiadala   predsedníčku   súdu   o   prijatie   opatrenia na urýchlenie súdneho konania, poukazovala som na to že od ostatného pojednávaného pojednávania, ktoré bolo 16. 1. 2012, sa ďalšie pojednávanie neuskutočnilo.

Na základe tejto mojej opakovanej žiadosti mi predsedníčka súdu odpovedala listom z 12. 2. 2014, v ktorom uviedla, že preskúmaním zistila, že vo veci sa nekoná, čo zákonná sudkyňa odôvodňuje neprimeraným množstvom vecí, ktoré sú jej prideľované, v dôsledku čoho nemôže plynulo konať vo všetkých veciach. Ďalej v liste predsedníčka súdu uvádza, že na dĺžke trvania konania sa nepochybne podieľa skutočnosť, že tunajší súd, je dlhodobo personálne poddimenzovaný, na čo opakovane upozorňovala aj Ministerstvo spravodlivosti SR,   no   že   napriek   tomu   doba,   po   ktorú   súd   nekonal   v   mojej   veci,   nie   je   primeraná, na čo bola sudkyňa upozornená ešte v roku 2013 a v súčasnom období jej bolo uložené napomenutie v zmysle zákona č. 385/2000 Z. z.

Ani po vyššie uvedenom opatrení zákonná sudkyňa ku dňu napísania tejto sťažnosti termín pojednávania nevytýčila.

Z   uvedeného   je   podľa   môjho   názoru   zrejmé,   že   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš svojou nečinnosťou od 16. 1. 2012, ktorá pretrváva, porušil čl. 48. ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez prieťahov.

Nečinnosť okresného súdu vyvoláva u mňa právnu neistotu, pričom intenzitu tohto stavu ešte stupňuje skutočnosť, že celé konanie... trvá už vyše osem rokov.

Navyše nejde u mňa len o právnu neistotu. Keďže rodinný dom, v ktorom som bývala počas manželstva, patrí môjmu bývalému manželovi a bývalý manžel sa ku mne správal hrubo, bola som nútená sa z toho rodinného domu presťahovať. Byt, do ktorého som sa presťahovala, bolo potrebné zrekonštruovať. Peniaze na rekonštrukciu bytu som si požičala od svojho syna s tým, že mu túto pôžičku vrátim z peňazí, ktoré získam ako náhradu za vyrovnanie   v   rámci   vyporiadania   BSM.  ...   Môjmu   duševnému   stavu   poznačenému neprimerane dlho trvajúcim súdnym konaním neprispievajú ani uštipačné poznámky môjho bývalého manžela, že som ani prostredníctvom súdu proti nemu nič nedosiahla.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/177/2006 porušené.

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš prikazuje, aby v konaní vednom pod sp. zn. 8C/177/2006 konal bez ďalších prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur, ktoré mu je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...   v   sume   139,92   eur   na   účet   advokátskej   kancelárie...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci   konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 176/15 z 2. februára 2015a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdudoručeným 26. februára 2015.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení uviedla: „Preskúmaním som zistila, že dňa 27. 09. 2006 sa na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/177/2006   začalo   konanie   o   návrhu ⬛⬛⬛⬛ proti o vysporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov...   Zo   spisu   8C/177/2006 vyplýva, že sudkyňa konala plynulo v lehotách primeraných množstvu prideľovaných vecí do 05. 04. 2012,   kedy   nadobudli   právoplatnosť   uznesenia   o   znalečnom   znalca ⬛⬛⬛⬛. Následne sudkyňa začala vykonávať úkony smerujúce k vybaveniu veci až 29. 10. 2014, kedy nariadila pojednávanie na deň 08. 12. 2014.

V období od 05. 04. 2012 do 29. 10. 2014 navrhovateľka ⬛⬛⬛⬛, zastúpená advokátom ⬛⬛⬛⬛,   požiadala   písomne   konajúcu   sudkyňu   trikrát o uskutočnenie pojednávania... Listom zo dňa 12. 04. 2013 požiadala navrhovateľka aj   predsedníčku   súdu   o   prijatie   opatrenia   na   urýchlenie   súdneho   konania 8C/177/2006. Táto sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ bola predsedníčkou súdu vybavená listom Spr 636/13-3 zo dňa 13. 05. 2013, v ktorej bolo sťažovateľke oznámené, že nečinnosť v danej veci je ovplyvnená neprimeraným zaťažením sudcov tunajšieho súdu, ktorí nie sú schopní v primeranej lehote vybaviť všetky pridelené veci a to má za následok predlžovanie lehôt medzi   jednotlivými   úkonmi,   kedy   súd   v tej   ktorej   veci   nekoná.   Nakoľko   sa   však   jedná o konanie, ktoré v tom čase trvalo na súde už 7 rokov, predsedníčka súdu uložila sudkyni, aby   venovala   tejto   veci   zvýšenú   pozornosť   a   vec   začala   byť   priebežné   sledovaná predsedníčkou súdu.

V rámci kontroly zo strany predsedníčky súdu, po zistení, že vo veci sa naďalej nekoná, bol daný sudkyni JUDr. Jane Haluškovej dňa 27. 08. 2013 pod Spr 636/13 písomný pokyn na konanie vo veci.

Dňa 31. 01. 2014 navrhovateľka ⬛⬛⬛⬛ doručila predsedníčke súdu ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní. Nakoľko vo veci neboli stále vykonávané žiadne úkony, bolo dňa   12.   02.   20014   pod   Spr   271/14   dané   sudkyni   JUDr.   Jane   Haluškovej   písomné napomenutie   podľa   §   117   ods.   9   zákona   č.   385/2000   Z.   z.   o   sudcoch   a   prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Napriek tomuto napomenutiu neboli vo veci 8C/177/2006 vykonávané žiadne úkony. Nakoľko sudkyňa nekonala ani na ďalší pokyn predsedníčky súdu zo dňa 07. 04. 2014, bolo požiadané Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš, s pôsobnosťou Sudcovskej rady, o zaujatie stanoviska v zmysle § 45 ods. 7 písm. i/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to z dôvodu, že sudkyňa odôvodňovala po celú dobu nečinnosť v tejto veci svojou zaťaženosťou. Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš na zasadnutí dňa 26. 06. 2014 prijalo uznesenie č. 34, v ktorom konštatovalo, že vzhľadom na   dlhodobú   personálnu   neobsadenosť   súdu   sudcami   a   neúmernú   pracovnú   zaťaženosť nie je možné konať vo veciach v primeraných lehotách. Plénum však skonštatovalo, že vo veci 8C/177/2006 je potrebné vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci.

Sudkyňa JUDr. Jana Halušková nariadila dňa 29. 10. 2014 vo veci 8C/177/2006 pojednávanie na deň 08. 12. 2014, ktoré bolo odročené na základe oznámenia zástupcu odporcu o uzavretí mimosúdnej dohody. Nový termín pojednávania bol vo veci určený na deň   29.   01.   2015,   kedy   bola   súdu   predložená   dohoda   účastníkov   o   mimosúdnom vysporiadaní zo dňa 28. 01. 2015. V dôsledku toho zobrala navrhovateľka so súhlasom odporcu návrh späť. Uznesením 8C/177/2006-409 zo dňa 29. 01. 2015 súd konanie zastavil, účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol, že o trovách štátu rozhodne   do   30   dní   po   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   (uznesenie   zatiaľ   nie   je právoplatné)...“

Predsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie vo vecikonajúcej sudkyne.

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu26. februára 2015 k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„... V súvislosti s argumentáciou predsedníčky senátu o jej pracovnej zaťaženosti poukazujem na vyjadrenie okresného súdu, v závere ktorého predsedníčka okresného súdu napísala, že nepochybne zaťaženosť konajúcej sudkyne mohla objektívne spôsobiť dlhšiu nečinnosť vo veci 8C/170/2006, ale doba od apríla 2012 do októbra 2014 nezodpovedá stavu v senáte JUDr. Jany Haluškovej.

Stagnačnú dobu v trvaní 2 roky a 8 mesiacov nemožno považovať za primeranú ani na základe tvrdenia predsedníčky senátu o skutkovej a právnej zložitosti predmetnej veci. Poznamenávam,   že   pojednávanie,   ktoré   sa   konalo   16.   1.   2012,   predsedníčka   senátu odročila s tým, že na základe námietok odporcu prehodnotí závery znaleckého dokazovania a buď meritórne rozhodne, alebo nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. O tom, či vytýči pojednávanie   za   účelom   meritórneho   rozhodnutia,   alebo   nariadi   kontrolné   znalecké dokazovanie, predsedníčka senátu mohla, aj pri jej pracovnej zaťaženosti, rozhodnúť oveľa skôr ako po 2. rokoch a 8. mesiacoch.

Stagnačnú   dobu   v   trvaní   2   roky   a   8   mesiacov   rovnako   nemožno   považovať za primeranú ani na základe tvrdenia predsedníčky senátu, že som zvyšovala požadovanú sumu na vyrovnanie výšky môjho podielu. Ako so som už uviedla v predchádzajúcom odseku pojednávanie, ktoré sa konalo 16. 1. 2012, bolo odročené z dôvodu posúdenia záverov znaleckého   dokazovania,   a   napokon   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov   vyplýva   zo   zákona,   čiže   súd   pri   rozhodovaní   o   vyporiadaní   bezpodielového spoluvlastníctva manželov návrhmi účastníkov nie je viazaný...

Pokiaľ   ide   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia,   predsedníčka   senátu JUDr. Halušková vo svojom vyjadrení namieta, že táto moja požiadavka nie je dostatočne odôvodnená a ani primeraná. Poukazuje na to, že z rodinného domu som vysťahovala ešte pred   začatím   súdneho   konania   o   vyporiadanie   BSM,   ďalej   že   na   pojednávaní   dňa 20. 6. 2007   som   vypovedala,   že   mi   dal   prerobiť   byt   syn,   a   preto   moje   tvrdenie,   podľa ktorého   som   si   na   rekonštrukciu   bytu   od   syna   peniaze   požičala,   považuje   za   účelové. Poukazuje   tiež   na   to,   že   moje   tvrdenie   o   uštipačných   poznámkach   môjho   manžela a ich negatívnom dopade na môj duševný stav, nie je podložené príslušným potvrdením odborníka. Vzhľadom na výšku sumy, na vyplatení ktorej som sa dohodla so žalovaným, predsedníčka   senátu   JUDr.   Halušková   usudzuje,   že   sa   snažím   titulom   priznania primeraného finančného zadosť učinenia získať to, čo som chcela získať z titulu vyrovnania podielu na zaniknutom BSM.

Na   základe   vyššie   uvedených   námietok   predsedníčky   senátu   JUDr.   Haluškovej o neodôvodnenosti   a   neprimeranosti   mnou   požadovaného   finančného   zadosťučinenia poznamenávam nasledovné.

Z   pohľadu   odôvodnenia   sťažnosti   -   v   časti   týkajúcej   sa   priznania   finančného zadosťučinenia - nie je podstatné, že som sa z rodinného domu žalovaného vysťahovala ešte pred začatím súdneho konania o vyporiadanie BSM, ale to, že z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto konania som nemohla vrátiť synovi peniaze, ktoré mi požičal na rekonštrukciu bytu, v dôsledku   čoho   som   sa   trápila   a   bola   nútená,   i   napriek   zlému   zdravotnému   stavu, zamestnať sa ako upratovačka...

Zo súdneho spisu je zrejmé, že rodinný dom, ktorý sme počas trvania manželstva zhodnotili,   je   vo   výlučnom   vlastníctve   žalobcu   a   že   z   tohto   domu   som   bola   nútená po rozvode   odísť   bez   finančných   prostriedkov,   nakoľko   žalovaný   vybral   všetky   naše spoločné   úspory.   Vzhľadom   na   to   vyporiadanie   BSM   malo   pre   mňa   skoro   existenčný význam...

V súvislosti s úsudkom predsedníčky senátu JUDr. Haluškovej, že sa snažím titulom priznania   finančného   zadosťučinenia   získať   to,   čo   som   chcela   získať   z   titulu   podielu na zaniknutom BSM, poznamenávam, že v čase, keď som podala ústavnú sťažnosť, som vôbec netušila, že so žalovaným uzavriem mimosúdnu dohodu.... Poznamenávam ešte, že čo sa   týka   výšky   finančného   zadosťučinenia,   vychádzala   som   z   judikatúry   ústavného súdu. Vzhľadom na uvedené považujem svoju sťažnosť za opodstatnenú...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006:Dňa 27. septembra 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na začatiekonania   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Vec   bolazaevidovaná pod sp. zn. 8 C 177/2006.

Dňa 4. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu na začatiekonania.

Dňa 25. októbra 2006 sťažovateľka doplnila návrh na základe výzvy okresného súdu.Dňa   25.   októbra   2006   sťažovateľka   doplnila   návrh   na   oslobodenie   od   súdnychpoplatkov.

Dňa 27. októbra 2006 okresný súd priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnychpoplatkov.

Dňa 27. novembra 2006 bolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľky.Dňa   27.   februára   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   jejprávny zástupca   boli   prítomní.   Odporca   bol   prítomný,   pojednávanie   bolo   odročenéna 11. apríl 2007 z dôvodu návrhu účastníkov na mimosúdne vyporiadanie.

Dňa   11.   apríla   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná,odporca   bol   prítomný.   Bolo   odročené   na   25.   máj   2007   s tým,   že   sa   účastníci pokúsiao mimosúdne vyporiadanie.

Dňa   25.   mája   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná.Odporca   bol   prítomný.   Účastníkom   bol   poskytnutý   časový   priestor   na   mimosúdnevyrovnanie. Z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na 20. jún 2007.

Dňa   20.   júna   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   odporca   boliprítomní.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   12.   september   2007   z dôvodu   pokračovaniavo vykonávaní dokazovania.

Dňa 12. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boliprítomní.   Bolo   odročené   na   26.   október   2007   z dôvodu   pokračovania   vo   vykonávanídokazovania.

Dňa   6.   marca   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   listinnýchdôkazov.

Dňa 26. marca 2008 sťažovateľka doručila listinné dôkazy.Dňa   21.   apríla   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   odporca   boliprítomní. Bolo odročené na 28. máj 2008 z dôvodu ďalšieho vykonávania dokazovania.Dňa   28.   mája   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   odporca   boliprítomní. Bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na účelyzistenia hodnoty vecí vnesených do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu...

Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením uložil odporcovi zaplatiť preddavokna znalecké dokazovanie vo výške 20 000 Sk.

Dňa 11. novembra 2008 predložil dôkazy odporca.Dňa   31.   októbra   2008   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovaniea za znalca určil z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebnýchprác a odhadu hodnoty nehnuteľností.

Dňa   31.   októbra   2008   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovaniea za znalca   určil ⬛⬛⬛⬛ z   odboru   strojárstva,   odvetvia   odhadu   hodnotystrojových zariadení.

Dňa   20.   februára   2009   znalec ⬛⬛⬛⬛ oznámil,   že   bude   pravdepodobnevyčiarknutý z „odvetvia hodnoty stavebných prác“.

Dňa 7. apríla 2009 okresný súd uznesením udelil súhlas ⬛⬛⬛⬛ na pribratiekonzultanta z odvetvia odhadu hodnoty stavebných prác.

Dňa 6. apríla 2009 okresný súd zaslal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskejrepubliky fotokópiu podania ustanoveného znalca.

Dňa   4.   mája   2009   okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie   svojho   uzneseniač. k. 8 C 177/2006-92 z 31. októbra 2008.

Dňa 21. mája 2009 znalec oznámil okresnému súdu, že za konzultantasi pribral ⬛⬛⬛⬛, a zároveň žiadal o súhlas s použitím motorového vozidla.Dňa 21. mája 2009 okresný súd udelil súhlas znalcovi ⬛⬛⬛⬛ s pribratímkonzultanta a použitím motorového vozidla.

Dňa   25.   mája   2009   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi ⬛⬛⬛⬛ na   účelyvyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 3. júna 2009 znalec oznámil vykonanie obhliadky.

Dňa 5. júna 2009 znalec ⬛⬛⬛⬛ požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanieznaleckého posudku.

Dňa 12. júna 2009 okresný súd uznesením predĺžil znalcovi ⬛⬛⬛⬛ lehotuna predloženie znaleckého posudku do 31. júla 2009.

Dňa 23. júna 2009 znalec požiadal o spresnenie hodnoty stavby.Dňa 25. júna 2009 okresný súd oznámil žiadané údaje.Dňa   23.   júla   2009   znalec požiadal   o súhlas   s opätovnou   obhliadkouv právnej veci.

Dňa 23. júla 2009 znalec ⬛⬛⬛⬛ požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanieznaleckého posudku.

Dňa 30. júla 2009 okresný súd uznesením predĺžil znalcovi ⬛⬛⬛⬛ lehotuna predloženie znaleckého posudku do 31. augusta 2009.

Dňa 12. augusta 2009 znalec oznámil, že sťažovateľka je od 11. júla 2009v USA a termín jej príchodu nie je známy.

Dňa 30. júla 2009 okresný súd oznámil znalcovi ⬛⬛⬛⬛, že súhlasí s použitímosobného motorového vozidla a s vykonaním dodatočnej obhliadky.

Dňa 28. augusta 2009 bol doručený znalecký posudok od ⬛⬛⬛⬛.Dňa   4.   septembra   2009   okresný   súd   uznesením   priznal   znalcovi

znalečné vo výške 807,39 €.

Dňa 22. septembra 2009 znalec oznámil, že 16. septembra 2009 bolauskutočnená opätovná obhliadka.

Dňa 9. októbra 2009 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na predloženie posudkuznalcovi ⬛⬛⬛⬛ do 20. októbra 2009.

Dňa   13.   októbra   2009   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok sťažovateľke.

Dňa   14.   decembra   2009   okresný   súd   oznámil   znalcovi ⬛⬛⬛⬛ chybuvo vyúčtovaní odmeny.

Dňa   11.   januára   2010   okresný   súd   uznesením   priznal   znalcovi odmenu.

Dňa 2. februára 2010 znalec podal odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu z 11. januára 2010.

Dňa 26. apríla 2010 okresný súd predložil odvolanie znalca Krajskémusúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Dňa   15.   novembra   2010   krajský   súd   vrátil   vec   okresnému   súdu   ako   predčasnepredloženú.

Dňa 18. novembra 2010 okresný súd zaslal odvolanie znalca z 2. februára 2010účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 26. novembra 2010 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu znalca. Dňa 13. decembra 2010 spis bol predložený krajskému súdu.Dňa 19. januára 2011 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu.Dňa   31.   marca   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   odporca   boliprítomní.   Z dôvodu   pokusu   o mimosúdne   vyriešenie   sporu   bolo   pojednávanie   odročenéna 19. máj 2011 z dôvodu doplnenia dokazovania výsluchom znalca ⬛⬛⬛⬛, ako ajpokusu účastníkov o mimosúdnu dohodu.

Dňa 6. apríla 2011 odporca požiadal o prehodnotenie znaleckého posudku č. 30/2009vypracovaného ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 31. marca 2011 okresný súd uznesením uložil odporcovi, aby v lehote 15 dnízaplatil preddavok na znalečné vo výške 1 000 €.

Dňa   6.   júna   2011   odporca   doručil   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súduz 31. marca 2011, ktorým uložil odporcovi zaplatiť na účet súdu preddavok na znaleckédokazovanie 1 000 €.

Dňa 14. júna 2011 bol spis predložený krajskému súdu.Dňa 29. júna 2011 krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že odporcovi uložilzaplatiť preddavok na znalečné vo výške 600 €.

Dňa   9.   novembra   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   jej   právnyzástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný. Prebehlo v merite veci a bolo odročenéna 16. január 2012.

Dňa 22. decembra 2011 odporca doručil návrh na vykonanie dôkazov. Oznámil,že trvá na nariadení kontrolných znaleckých dokazovaní.

Dňa   16.   januára   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   jej   právnyzástupca   boli   prítomní.   Odporca   bol   prítomný.   Súdny   znalec   bol   prítomný.   Prebehlov merite veci a bolo odročené na účely rozhodnutia o nároku súdneho znalca.

Dňa   1.   marca   2012   okresný   súd   uznesením   nepriznal   znalcovi

znalečné vo výške 68 €.

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné vo výške 72 €.

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi ⬛⬛⬛⬛ znalečnévo výške 41,92 €.

Pojednávanie   nariadené   na   8.   december   2014   bol   zrušené   z dôvodu,   že   sa   spisnachádzal na ústavnom súde (spis bol okresnému súdu vrátený 5. decembra 2014, pozn.).Dňa 29. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka svoj návrh zobralaspäť. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2015.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   177/2006   došlo   k porušeniu   základného   právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstráni.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného konania v napadnutom období nebola závislá od právnej zložitosti veci. Istámiera   faktickej   zložitosti   konania   vyplývala   z potreby   vykonať   znalecké   dokazovanievo veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu.   Konštatuje,   žeposudzované   konanie   začalo   27.   septembra   2006   a bolo   ukončené   späťvzatím   žalobysťažovateľkou 29. januára 2015, trvalo teda viac ako osem rokov. Takáto dĺžka napadnutéhokonania sa na prvý pohľad javí ako neprimeraná, avšak ústavný súd konštatuje, že konajúcisúd   v pomerne   rýchlom   slede   od   podania   návrhu   na   začatie   konania   nariaďovalpojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci.

Obdobie   od   roku   2006   do   2008   je   poznačené   snahou   účastníkov   o mimosúdnevyriešenie sporu, pričom konajúci súd im na to ponechával žiadaný priestor. Túto okolnosťnemožno pripočítať na ťarchu konajúceho súdu.

Od roku 2008 do roku 2012 konajúci súd vykonával dokazovanie, okrem iného ajznalcami. Toto obdobie je poznačené istou neefektivitou v úkonoch súdu (najmä zdĺhavápísomná komunikácia so znalcami, predčasné predloženie odvolania znalca proti uzneseniuo priznaní   odmeny   krajskému   súdu).   Aj   v tomto   období   účastníci   žiadali   konajúci   súdo lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu (pojednávanie 31. marca 2011 bolo z toho tituluodročené na 19. máj 2011).

Bez akýchkoľvek zákonných dôvodov bol okresný súd nečinný od 5. apríla 2012do 8.   decembra   2014,   teda   dva   roky   a osem   mesiacov. K uvedenej   nečinnosti,   a tedak zbytočným prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkýmsúdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanieveci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhla,aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   vecibez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že namietané konanie boloprávoplatne skončené 26. februára 2015, príkaz, aby okresný súd ďalej konal vo veci bezzbytočných prieťahov, neprichádzal do úvahy.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € najmäpreto, že: „Nečinnosť okresného súdu vyvoláva (u nej) právnu neistotu, pričom intenzitu tohto stavu ešte stupňuje skutočnosť, že celé konanie... trvá už vyše osem rokov... vyvoláva(u nej) pocity úzkosti a stresu.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanéhov čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súdpreto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovanéhoustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutímna všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume2 000 €. Osobite prihliadol na tú skutočnosť, že sťažovateľka podala sťažnosť na ústavný súdzrejme účelovo.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2 a v bode 5.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol   ajo úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume 139,92 €.

Keďže úhrada trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou je nižšia ako sumavypočítaná podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konaniav sume uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet obchodnej spoločnosti HKPLegal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015