znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 89/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   G.,   P.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   R.   S.,   D.,   ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Svidník č. k. 5 C 9/2008-178 zo 4. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012, a takto

r o z h o d o l   :

Sťažnosť G.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2012 doručená sťažnosť G., P. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným 23.   januára   2013,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný   súd“)   č.   k.   5   C   9/2008-178   zo   4.   mája   2011   a rozsudkom   Krajského   súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012 a žiada vydať tento nález:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa G., P. právne zast. JUDr. R. S., advokát, so sídlom D. na spravodlivý súdny proces uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho   dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ľudských   právach   a základných   slobodách   bolo   porušené   rozsudkom   OS Svidník sp. zn. 5C/9/2008 zo dňa 04.05.2011 a rozsudkom KS Prešov, sp. zn. 19Co/53/2012 zo dňa 30. 10. 2012.

3. Ústavný súd rozsudok KS Prešov, sp.zn. 19Co/53/2012 zo dňa 30. 10. 2012 ruší.

4.   Ústavný   súd   rozsudok   OS   Svidník   sp.   zn.   5C/9/2008   zo   dňa   04.05.2011   ruší a vracia vec na ďalšie konanie na OS Svidník.

5.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50.000,-   €   ako náhradu majetkovej ujmy v peniazoch, ktorú sú porušovatelia povinní zaplatiť z dôvodu nezákonných rozhodnutí do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... v celkovej výške 323,30 € vrátane DPH..., ktoré je povinné zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. S... do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ako   vyplynulo   z podanej   sťažnosti   a pripojených   spisov   okresného   súdu   sp.   zn. 5 C 9/2008,   sp.   zn.   5   C   617/94   a sp.   zn.   2   Er   9/05,   sťažovateľka   bola   ako   žalovaná účastníčkou konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 5 C 9/2008, v ktorom sa proti nej domáhalo S. – M., S. (ďalej len „žalobca“), vydania obrazu „Ikona posledného súdu“, technika tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5   cm   x   235,5   cm,   vonkajšou   rámovanou   plochou   168,5   cm   x   237,5   cm,   ktorý   je evidovaný v knihe prírastkov pod č. 1/72, č. negatívu 25164, inventárne číslo M 1793. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom tohto obrazu, obraz je riadne evidovaný v múzeu ako galerijný obraz od roku 1970. Nachádza sa však u sťažovateľky, ktorej ho odovzdal   súdny   exekútor   Mgr. J.   V.,   ktorý   v exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Ex 00010/2005 vykonal exekúciu jeho odobratím žalobcovi 22. mája 2005.

Okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   5   C   9/2008-178   zo   4.   mája   2011   žalobe vyhovel a sťažovateľke uložil povinnosť «vydať žalobcovi obraz „Ikona posledného súdu“, technika tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5 cm x 235,5 cm,   vonkajšou   rámovanou   plochou   168,5   cm   x   237,5   cm,   ktorý   je   evidovaný   v knihe prírastkov pod č. 1/72, číslo negatívu 25164, inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený na   farebnej   reprodukcii,   ktorá   tvorí   súčasť   rozsudku»,   zaviazal   sťažovateľku   nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 9 677,07 € a zaplatiť súdny poplatok 99,50 €.

Proti   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   5   C   9/2008-178   zo   4.   mája   2011   podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky vydať žalobcovi obraz ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania tento zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Stotožnil sa so závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu.

Rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   5   C   9/2008-178   zo   4.   mája   2011   v spojení s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   19   Co   59/2012-201   z   30.   októbra   2012   nadobudol právoplatnosť 6. novembra 2012.

Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012 podala 27. novembra 2012 dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   označeného   práva   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2008. Ústavný súd však konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie postupu okresného súdu v zmysle namietaného porušenia označeného práva na spravodlivé súdne konanie, pretože sťažovateľka mala k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý jej zákon poskytuje na ochranu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého bola sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Takýmto právnym prostriedkom bolo odvolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorému predchádzalo namietané konanie. Sťažovateľka napokon takto aj postupovala a o tomto postupe a rozhodnutí rozhodol krajský súd. Právomoc všeobecného súdu   rozhodnúť   o odvolaní   teda   v tomto   prípade   (vzhľadom   na   princíp   subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd časť sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojich základných práv a slobôd napadnutým rozhodnutím okresného súdu už pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Odlišná   situácia   bola   pri   posudzovaní   rozhodnutia   krajského   súdu č. k. 19 Co 59/2012-201. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka proti označenému rozsudku krajského súdu podala dovolanie 27. novembra 2012, o ktorom do rozhodovania ústavného súdu ešte Najvyšším súdom Slovenskej republiky nebolo rozhodnuté.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v prípade   podania   mimoriadneho   opravného prostriedku   (dovolania)   a súbežne   podanej   sťažnosti   je   daná   právomoc   ústavného   súdu až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Keďže   sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   v tomto   štádiu   má   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci   dovolacieho   konania.   Tým   je   zároveň   vylúčená   právomoc   ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013