znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 89/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   S.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 141/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2008 doručená sťažnosť M. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   na   účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 141/06 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Domáham sa..., aby Ústavný súd SR v zmysle   platných   zásad   Ústavy   SR   prešetril   moju   sťažnosť   vo   veci   neodôvodnených prieťahov v mojej veci, ako odporcu na Okresnom súde v Trnave číslo konania 31C 141/06 a vydal nález o porušení môjho práva na prejednanie tejto mojej veci v primeranom čase a pred zákonným sudcom....

V tomto konaní navrhovateľ – S. v T. žiada odo mňa zaplatiť údajný nedoplatok do fondu údržby a opráv.

Návrh na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci je v priamom rozpore so Zmluvou   o   výkone   správy,   ako   i   Zákona   č.   469/2005,   ktoré   jednoznačne   stanovujú majiteľom bytov platiť do fondu údržby a opráv platby podľa % podielu na spoluvlastníctve objektu.

Navrhovateľ však položku za upratovanie protizákonne presunul z oddielu služieb do fondu údržby a opráv a rozhodol sa všetkým bytom stanoviť jednotný poplatok 61.- Sk/mes na každý byt rovnako.

Je   to   nielen   porušenie   ustanovení   Zmluvy   o   správcovskej   činnosti   a   porušenie horeuvedeného Zákona ktorý toto taxatívne rozporuje, ale i neoprávnené presunutie tejto položky z položky služieb do položky Fondu údržby a opráv.

Upratovanie v tejto položke nemá čo robiť, lebo nesúvisí s fondom údržby a opráv a preto   som   tento   stav   rozporoval   vo   svojej   reklamácii   vyúčtovania.   Navrhovateľ   túto reklamáciu ignoroval,   ignoroval   i   stav veci a miesto   riešenia situácie podal   Návrh   na vydanie platobného rozkazu. Je to jednoducho jeho spôsob komunikácie s majiteľmi bytov, ktorí ho platia za správcovskú činnosť....“

Sťažovateľ v ďalšej časti svojho podania uviedol prehľad úkonov, ktoré boli v danej veci vykonané, a dodal:

„Od podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynie doba 864 dní!! Od vydania Platobného rozkazu Okresným súdom uplynie doba 769 dní!!! Od podania odporu proti Platobnému rozkazu uplynie doba 728 dní!!

Počas týchto dní ma navrhovateľ neustále bombarduje upomienkami k zaplateniu spornej sumy, ako keby neprebiehalo súdne konanie vo veci.

Bojím sa, že má tak trochu pravdu, lebo súdne konanie skutočne stagnuje. Som veľmi ťažko chorý a mám len jednu obavu, že sa pri svojom veku 74 rokov a pri svojom zdravotnom stave spravodlivého konania už asi nedožijem.

K sťažnosti pripájam i písomné doklady, ktoré dokazujú, že písomne na tento stav veci upozornil a žiadal Okresný súd v Trnave o urýchlenie konania vo veci.

Som   toho   názoru,   že   keby   bol   súd   prijal   iba   kvalifikovaný,   odôvodnený   návrh, s podkladom preskúmateľného rozhodnutia o vyúčtovaniach záloh nájomného za užívame bytu, mohol súd rozhodnúť správne v zmysle zákona už na prvom pojednávaní....

Žiadam..., aby mi bol ustanovený právny zástupca - advokát na moje zastúpenie pred ÚS SR, vzhľadom na moje majetkové a sociálne pomery, lebo na advokáta mi nezostávajú žiadne finančné prostriedky.

Som starý, ťažko chorý dôchodca, ktorý len bráni svoje Ústavou SR dané práva a domáha sa spravodlivosti, ktorá mu je odopieraná.

Môj   dôchodok   je   7805.-   Sk,   čo   predstavuje   žobračenku   v   starobe   pri   dnešných skutočných životných a u mojej osoby hlavne zdravotných nákladoch.

Domáham   sa   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   40.000   Sk   za neúmerné   prieťahy   v   konaní   Okresného   súdu,   ktorý   má   podstatný   podiel   na   nekonaní v predmetnej veci, čo potvrdzuje fakt, že za 864 dní od podania do dnešného dňa nebolo vo veci ani prvé konanie !!

Domáham sa tejto sumy i z dôvodu, že nie mojim zavinením, som označovaný za neplatiča, čo znižuje mojej osobe vážnosť na verejnosti a som vystavený atakom zo strany navrhovateľa, ktorý pri nezačatom súdnom konaní - stále ma i na schôdzach majiteľom bytov psychicky vydiera a hanlivo sa o mojej osobe vyjadruje, čo by pri urýchlenom konaní nevzniklo, nakoľko som presvedčený, že toto konanie sa skončí v môj prospech a zákon č. 469/2005 to jasne a taxatívne v jednom jedinom paragrafe ustanovuje....

Domáham sa, aby Ústavný súd vydal nález o porušení môjho práva na spravodlivé prejednanie mojich vecí v primeranom čase, pred zákonným sudcom a určil Okresnému súdu v Trnave, vec urgentne spoľahlivo zistiť a rozhodnúť podľa zákona.

Podľa   nezaručených   informácii   v   danom   mojom   prípade,   resp   prípadoch   ide o porušenie DOHOVORU S EURÓPSKYM SÚDOM, čl. 6 - Právo na spravodlivé súdne konanie, čl. 13 - Právo na účinný opravný prostriedok.

Vyhlasujem,   že   jediným   mojim   majetkom   je   garsónka,   v   ktorej   bývam   a   čestne prehlasujem,   že   i   na   tú   mi   musela   finančne   vydolovať   moja   sestra   S.   K.   s manželom, nakoľko ja osobne som na jej zakúpenie nemal dosť finančných prostriedkov.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

1.   Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 141/06.  

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo samotnej sťažnosti, je zrejmé, že konanie sa začalo na okresnom súde návrhom S. v T. (ďalej len „navrhovateľka), ktorá sa domáhala   4.   augusta   2006   vydania   platobného   rozkazu   proti   sťažovateľovi   z   titulu nedoplatku do fondu údržby a opráv. Okresný súd vydal platobný rozkaz 7. novembra 2006. Sťažovateľ podal proti tomuto platobnému rozkazu 18. decembra 2006 odpor. Uznesením z 5. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych poplatkov v sume 500   Sk.   Dňa   22.   februára   2007   podal   sťažovateľ   proti   uvedenému   uzneseniu   opravný prostriedok.   Okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   5.   septembra   2007   tlačivo   -   potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, aby mohol rozhodnúť o jeho žiadosti o oslobodení od súdnych poplatkov. Sťažovateľ vrátil vyplnené tlačivo okresnému súdu 9. októbra 2007 a v ten istý deň podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom   konaní.   Okresný   súd   uznesením   z 27. novembra   2007   zamietol   žiadosť sťažovateľa   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   podal   proti   tomuto rozhodnutiu 11. decembra 2007 odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

30. mája 2008 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Uvedené uznesenie krajského súdu   spolu   so   súvisiacim   spisom   bolo   okresnému   súdu   vrátené   30.   júna   2008.   Dňa 11. septembra   2008   bolo   sťažovateľovi   doručené   uznesenie   okresného   súdu,   z ktorého vyplynulo, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 16. december 2008.

Z uvedených skutočností vyplýva, že postup okresného súdu nebol v napadnutom konaní vždy bez prieťahov (najmä obdobie od 22. februára 2007 do 5. septembra 2007), pričom   k predĺženiu   napadnutého   konania   podstatne   prispela   aj   potreba   dokladovania osobných,   majetkových   a zárobkových   pomerov   sťažovateľa   vzhľadom   na   jeho   žiadosť o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v napadnutom konaní.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto   neprichádza do úvahy,   aby   ústavný   súd mohol postup   okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu   dochádzalo   k prieťahom   v konaní,   sťažovateľovi   nič   nebráni   v tom,   aby   opätovne podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

2.   Sťažovateľ namietal aj porušenie   svojho práva   na účinný   prostriedok   nápravy podľa   čl. 13 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného práva, reálnosť ktorej   by mohol   posúdiť   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   a sťažovateľ   neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení jeho označeného práva, preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde v tejto časti   rozhodol   tak,   ako   to je   uvedené   vo   výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009