znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 89/07-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti   M. K., K.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   Ing.   P. H.,   K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. 15 C 805/94) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. 15 C 805/94) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94   (v   súčasnosti   vedenom   pod   pôvodnou   sp.   zn.   15   C   805/94)   konal   bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   M.   K. p r i z n á v a úhradu   trov   konania   6   296   Sk   (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   Ing.   P.   H.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2007 doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 805/94).

Sťažovateľ   uviedol,   že   v roku   1994   podal   okresnému   súdu   žalobu   o odstránenie neoprávnenej   stavby   postavenej   na   neoprávnene   vyvlastnenom   pozemku,   eventuálne o zriadenie   vecného   bremena,   konanie   o žalobe   bolo   neskôr   spojené   pod   sp.   zn. 15 C 289/94. Vzhľadom na to, že od podania žaloby uplynulo takmer trinásť rokov a dosiaľ o veci nebolo rozhodnuté, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu   konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie 80 000 Sk a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   89/07-9 zo 17. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľa   a predseda   okresného   súdu   oznámili,   že   súhlasia   s prerokovaním   veci   bez ústneho   pojednávania,   a preto   ústavný   súd podľa   § 30   ods. 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   okresného   súdu   sa k sťažnosti   vyjadril   podaním   sp. zn.   Spr   2364/05 z 5. júna 2007, v ktorom uviedol:

„F. F., M. B., M. F., A. K., D. K., M. K., J. T., mal. B. T., A. T., V. P., A. F. podali na tunajšom súde dňa 5. 10. 1994 žalobu proti žalovanému T. K., o odstránenie neoprávnenej stavby postavenej na ich pozemku č. 6993/2 zapísanom v katastri nehnuteľnosti na LV č. 10258, katastrálne územie K.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh dňa 26. 4. 1995, súd zabezpečil prípravu pojednávania v súlade s ust. § 114 O. s. p.

Uznesením č. k. 15 C 805/94-11 zo dňa 27. 7. 2000 súd pripustil do konania na strane žalovaného M. K..

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 11. 10. 2000, ďalšie 7. 12. 2000, 23. 9. 2003, 20. 4. 2004.

Uznesením   č. k.   15 C 805/94-87   zo   dňa   17.   6. 2004,   súd   pripustil   do   konania na strane žalovaného T. s. r. o. K..

Od   11.   11.   2004   sa   táto   vec   na   základe   uznesenia   15 C 289/94-150   prejednáva v rámci spoločného konania pod sp. zn. 15 C 289/94.

Uznesením   č.   k.   15   C   289/94-150   zo   dňa   11.   11.   2004   bolo   vo   veci   nariadené znalecké dokazovanie znalcom, Ing. M. H..

Znalec spis 15 C 289/94 prevzal na vypracovanie posudku 11. 4. 2005. Vzhľadom   na náročnosť   znaleckej   úlohy 4.   7.   2005   znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku do 30. 9. 2005.

Dňa 27. 9. 2005 znalec požiadal o predlženie lehoty o ďalších 60 dní. Súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku do 30. 11. 2005. Znalec posudok doručil súdu až 2. 1. 2006.

11. 1. 2006 bol znalecký posudok a uznesenie o priznaní znalcovi doručené všetkým účastníkom.

Uznesením   č.   k.   15   C   289/94-261   zo   dňa   25.   5.   2006   súd   nariadil   znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Ľ. L., na ocenenie vecného bremena.

K predloženému   znaleckému   posudku   žalovaní   predložili   písomné   stanovisko, v ktorom namietajú množstvo nedostatkov v znaleckom posudku.

Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   2.   3.   2007,   ktoré   bolo   odročené   za účelom doplnenia dokazovania na 3. 4. 2007. Toto pojednávanie sa však neuskutočnilo vzhľadom na neprítomnosť predvolanej znalkyne Ing. L..

Posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 3. 5. 2007, ktoré bolo odročené na 3. 7. 2007 za účelom doplnenia dokazovania.

Je pravdou, že od roku 1994 nebolo ešte vo veci meritórne rozhodnuté. Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní vystupuje na strane žalobcov viacej subjektov, z ktorých v priebehu konania niekoľkí zomreli, a preto bolo potrebné čakať na výsledky dedičských konaní. Na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti a tiež zmeny v osobe zákonnej sudkyne značne prispeli k predĺženiu konania.“

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil nasledovný priebeh konania: Konanie   vedené   okresným   súdom   začalo   5.   októbra   1994   podaním   žaloby jedenástich žalobcov (sťažovateľ ako žalobca v 6. rade) proti T. K. (ďalej len „žalovaný v 1. rade“) o odstránenie stavby postavenej na pozemku, ktorý patril právnym predchodcom žalobcov a bol neoprávnene vyvlastnený.

Okresný   súd   4.   apríla   1995   vyzval   žalobcov   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a žalovaného v 1. rade vyzval na vyjadrenie k žalobe.

Podaním doručeným 12. februára 1997 žalobcovia navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie   M.   K.   do   konania   ako   žalovaného   v 2.   rade   a doplnili   petit   žaloby   tak,   že alternatívne navrhujú, aby bolo zriadené časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaných za peňažnú náhradu určenú znaleckým posudkom. Okresný súd 20. februára 1997 zaslal doplnený návrh žalovanému v 1. rade a M. K..

Uznesením   z 27.   júla   2000   okresný   súd   pripustil   vstup   M.   K.   do   konania   ako žalovaného v 2. rade, zároveň nariadil pojednávanie na 11. október 2000, požiadal Okresný úrad   K.,   odbor   katastrálny   o zaslanie   listu   vlastníctva   a identifikácie   spornej   parcely a vyžiadal   si   na   pripojenie   súvisiaci   dedičský   spis.   V roku   2000   sa   uskutočnili   dve pojednávania -   11.   októbra   2000 a 7.   decembra   2000,   na ktorých   okresný   súd   vypočul prítomných účastníkov a pojednávanie odročil na neurčito za účelom pripojenia dedičských spisov po právnych predchodkyniach žalobcov.

Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil 25. júla 2003 na 23. september 2003, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude ustanovený znalec, ktorý vypracuje geometrický plán spornej nehnuteľnosti a účastníci predložia doklady podľa prednesov na pojednávaní.

Na nasledujúcom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 20. apríla 2004, okresný súd uložil právnemu zástupcovi žalobcov, aby v prípade, že navrhuje vykonať vo veci znalecké dokazovanie, predložil otázky, ktoré navrhuje položiť znalcovi. Uznesením zo 17. júna 2004 okresný súd pripustil pristúpenie T. K., s. r. o., do konania ako žalovaného v 3. rade podľa návrhu žalobcov, ktorý podali 27. apríla 2004. Uznesením z 11. novembra 2004 okresný súd spojil na spoločné konanie posudzovanú vec a ďalších 9 vecí ku konaniu vedenému pod sp. zn.   15   C   289/94   za   účelom   znaleckého   dokazovania   a ustanovil   do   konania   znalca z odboru   geodézie   a kartografie,   odvetvia   geodézie   a kartografie.   Uznesenie   nadobudlo právoplatnosť   vo   výroku   o nariadení   znaleckého   dokazovania   30.   novembra   2004   a vo výroku   o uložení   povinnosti   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania 16. decembra 2004.

Okresný súd 7. apríla 2005 vyzval znalca, aby si prevzal súdne spisy za účelom vypracovania znaleckého posudku, znalec ich prevzal 11. apríla 2005. Uznesením z 22. júla 2005 okresný súd pripojil ďalšie štyri veci na spoločné konanie a predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku. Uznesením z 25. októbra 2005 okresný súd opäť predĺžil lehotu na podanie znaleckého posudku.

Súdny   znalec   predložil   okresnému   súdu   znalecký   posudok   2.   januára   2006 a 3. januára   2006   ho   okresný   súd   zaslal   na   vyjadrenie   účastníkom   konania.   Uznesením z 25. mája   2006   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalkyňou   z odboru stavebníctva,   odvetvia   oceňovanie nehnuteľností,   za   účelom   ocenenia   vecného   bremena a 18. augusta 2006 vyzval znalkyňu, aby si prevzala súdne spisy. Znalkyňa tak urobila 7. septembra   2006   a 9.   októbra   2006   predložila   vypracovaný   znalecký   posudok,   ktorý okresný súd 10. októbra 2006 zaslal na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa   2.   februára   2007   bolo   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   C   805/94   nariadené pojednávanie na 2. marec 2007, ktoré bolo odročené na neurčito.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 59/03), pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím, nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná (I. ÚS 76/03, II. ÚS 157/02). K vytvoreniu stavu právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (I.   ÚS   41/02,   III. ÚS 111/02,   IV.   ÚS   74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenie vecného bremena za náhradu. Toto konanie aj vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania znalcami z rôznych odborov a na vstupovanie nových účastníkov do konania možno považovať za fakticky zložitejšie. Skutkovú zložitosť veci konštatoval aj predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, ktorý v tejto súvislosti poukázal aj na to, že v priebehu konania zomreli niekoľkí žalobcovia, a preto bolo potrebné vyčkať na skončenie dedičských konaní, čo podľa zistenia ústavného súdu zo súdneho spisu nevyplýva. Vo vyjadrení zároveň pripustil, že vec po právnej stránke nie je náročná. Pretože ide o vec,   ktorá   je   štandardnou   súčasťou   agendy   všeobecných   súdov,   ústavný   súd   ju nepovažuje za právne zložitú.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho konania. Zo spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také okolnosti, z ktorých by vyplýval podiel sťažovateľa na celkovej doterajšej dobe konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, prihliadal ústavný súd na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že postup okresného súd v namietanom konaní je vo výraznej miere poznačený zbytočnými prieťahmi, pričom do 27. júla 2000 (uznesenie o pripustení vstupu žalovaného v 2. rade do konania) bol okresný súd v konaní v podstate nečinný. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 6 rokov od začatia konania (11. októbra 2000). V období nasledujúcom po vykonaní v poradí druhého pojednávania (7. decembra 2000) bol okresný súd v konaní opäť nečinný až do 25. júla 2003, keď vo veci nariadil ďalšie pojednávanie. O neefektívnom postupe okresného súdu svedčí skutočnosť, že vo veci nariadil znalecké dokazovanie až po 10 rokoch od jeho začatia (11. novembra 2004).   V období   po   nariadení   znaleckého   dokazovania,   berúc   do   úvahy   jeho   rozsah (spojených 11, resp. neskôr 15 konaní), postupoval okresný súd v konaní v zásade plynulo.

Argument predsedu okresného súdu, ktorý poukázal na zmeny v osobe zákonného sudcu   ako   na   skutočnosť,   ktorá   prispela   k celkovej   dĺžke   konania,   ústavný   súd neakceptoval, pretože táto okolnosť nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavuje   štát zodpovednosti za pomalý postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 52/99, I. ÚS 35/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnom sp. zn. 15 C   805/94)   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 80 000 Sk z dôvodu dlhotrvajúcej právnej neistoty spôsobenej postupom okresného súdu. Ústavný   súd   žiadosť   sťažovateľa   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia akceptoval a vzhľadom na celkovú dĺžku konania, dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že vo veci nebolo ku dňu vydania tohto nálezu meritórne rozhodnuté,   považoval   ústavný   súd   za   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v ním   požadovanej   sume   80   000   Sk   (slovom osemdesiattisíc korún slovenských).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Ing. P. H., ktoré si v sťažnosti vyčíslil v sume 6 296 Sk a vo vyjadrení po prijatí sťažnosti si uplatnil náhradu za tri úkony právnej služby. Ústavný súd náhradu trov konania priznal za dva úkony právnej služby v sume 5 940 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) a k tomu dvakrát režijný paušál v sume 356 Sk podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov,   t. j. celková suma predstavuje 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún).

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. septembra 2007