znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 89/05-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti JUDr. J. T. a A. T., obaja trvale bytom B., zastúpených advokátom JUDr. Ľ. Š., so sídlom B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   a základného   práva   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 24/03 takto

r o z h o d o l :

Základné právo JUDr. J. T. a A. T. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 24/03 p o r u š e n é   n e b o l i.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2005 doručená   sťažnosť   manželov   JUDr.   J.   T.   a A.   T.,   obaja   trvale   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr. Ľ.   Š.,   so   sídlom   B.,   v ktorej   namietajú porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 24/03.

Sťažovatelia doručili 16. januára 2003 okresnému súdu žalobu o zaplatenie 300 000 Sk s príslušenstvom proti manželom J. a K. K. (ďalej len „žalovaní“) z titulu nevrátenej peňažnej pôžičky z roku 2001. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 16. decembra 2003, na ktorom sťažovatelia zmenili petit, čo okresný súd akceptoval. Druhé pojednávanie vo   veci   sa   uskutočnilo   16. marca   2004   a tretie   pojednávanie   6.   mája   2004.   Na   tomto pojednávaní   uplatnili   žalovaní   námietku   miestnej   príslušnosti   súdu,   na   základe   ktorej okresný   súd   rozhodol   o postúpení   veci   Okresnému   súdu   Bratislava   II.   Sťažovatelia   sa písomnými žiadosťami z 10. novembra 2004 a 25. januára 2005 adresovanými Okresnému súdu   Bratislava   II   dožadovali   poskytnutia   informácie   o stave   konania a určenia   termínu pojednávania. Okresný súd Bratislava II listom sp. zn. Spr. 2015/05 z 10. februára 2005 informoval sťažovateľov, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2004 bol ako miestne príslušný určený okresný súd, ktorému bola vec postúpená 1. februára 2005. Právny zástupca sťažovateľov bol informovaný, že okresný súd určí termín ďalšieho pojednávania najskôr v mesiaci máj 2005.

Podľa názoru sťažovateľov boli doterajším postupom okresného súdu porušené ich základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 38 ods. 2 Listiny a navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti prijal nasledovný nález:

„Základné   právo   sťažovateľov   JUDr.   J.   T.   a A.   T.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd Okresným súdom Bratislava V v občianskoprávnom konaní vedenom pod č. k. 7 C 24/03 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava V prikazuje vo veci vedenej pod č. k. 7 C 24/03 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd sťažovateľom JUDr. J. T. a A. T. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   V je   povinný   zaplatiť   sťažovateľom   JUDr.   J.   T.   a A.   T. náhradu   trov   konania   vrátane   trov   právneho   zastúpenia   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu. Trovy právneho zastúpenia podľa predloženého vyúčtovania v sume 8 300 Sk, je povinný zaplatiť na účet ich splnomocneného právneho zástupcu vedený v Tatra banka, a. s., č. účtu:....“.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 89/05-7 z 23. marca 2005 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby   sa   vyjadrili   k tomu,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie; predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov a predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Právny   zástupca sťažovateľov zároveň poukázal na skutočnosť, že okresný súd na pojednávaní 24. mája 2005 nevyužil možnosť na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku, hoci boli splnené na to všetky zákonné podmienky.

Vo vyjadrení predsedu okresného súdu k sťažnosti sa okrem iného uvádza:

„Návrh vo veci samej bol podaný na tunajší súd 17. 1. 2003. Súdny poplatok za návrh navrhovatelia zaplatili na základe výzvy súdu, ktorú prevzal ich právny zástupca 13. 2. 2003 dňa 20. 2. 2003. Prvé pojednávanie sa konalo 16. 12. 2003, odporcovia sa nedostavili. Zákonný sudca JUDr. O. T. ukončila pracovný pomer na tunajšom súde v marci 2003. V dôsledku chýbajúceho sudcu, oddelenie bolo pridelené novému zákonnému sudcovi JUDr. E. Š., ktorý termín pojednávania vytýčil 16. 12. 2003, následne 16. 3. 2004, kedy sa opätovne   odporcovia   nedostavili.   Ďalší   termín   pojednávania   bol   6.   5.   2004,   kedy   sa odporcovia dostavili po prevedení orgánmi polície, vyjadrili sa k miestu svojho pobytu za účelom zistenia príslušnosti. Zákonný sudca vec postúpil v zmysle § 105 ods. 1 O. s. p. Okresnému súdu Bratislava II, ktorý vec prevzal 18. 5. 2004. Okresný súd Bratislava II svoje   stanovisko   k nesúhlasu   s postúpením   veci   v zmysle   §   105   ods.   3   O.   s.   p.   zaslal Krajskému súdu v Bratislave 29. 9. 2004. Uznesenie krajského súdu č. k. NcC 35/04 zo dňa 30.   11.   2004   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   II   doručené   10.   1.   2005   s tým,   že   na prejednanie je príslušný Okresný súd Bratislava V. Okresný súd Bratislava II postúpil vec tunajšiemu súdu 2. 5. 2005 a zákonný sudca JUDr. Š. vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 24. 5. 2005.

Som toho názoru, že zákonný sudca Dr. Š. prieťahy v konaní nespôsobila, tieto boli spôsobené objektívnou skutočnosťou – stálymi zmenami miesta pobytu odporcov, čo sami uviedli dňa 6. 5. 2004. Iný prieťah konania vidím zo strany Okresného súdu Bratislava II, keď   zákonný   sudca   svoj   nesúhlas   s postúpením   veci   vyjadril   16.   9.   2004,   teda   po   4 mesiacoch od nápadu veci na Okresný súd Bratislava II.“.

Zo súdneho spisu sp. zn. 7 C 24/03 zistil ústavný súd nasledovné:

1. Žaloba sťažovateľov o zaplatenie 300 000 Sk s príslušenstvom proti žalovaným bola okresnému súdu doručená 17. januára 2003.

2. Dňa   30.   januára   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku (súdny poplatok bol uhradený 20. februára 2003).

3. Dňa 11. marca 2003 vyzval okresný súd odporcov na vyjadrenie k žalobe.

4. Dňa   24.   októbra   2003   nariadila   zákonná   sudkyňa   termín   pojednávania   na

16. december 2003.

5. Listom z 13. novembra 2003   právny zástupca sťažovateľov požiadal okresný súd o informáciu o stave konania, resp. o nariadenie termínu pojednávania.

6. Na   pojednávaní   16.   decembra   2003   sťažovatelia   rozšírili   svoj   návrh   o zaplatenie 50 000 Sk. Vzhľadom na neprítomnosť žalovaných (doručenie predvolania u nich nie je vykázané) bolo pojednávanie odročené na 4. marec 2004.

7. Pojednávanie   16.   marca   2004   bolo   odročené   z dôvodu   neprítomnosti   žalovaných (odmietli   prevziať   predvolanie   doručované   prostredníctvom   zamestnávateľa; doručenie predvolania cestou polície bolo bezúspešné).

8. Na pojednávaní 6. mája 2004 odporcovia (predvedení cestou políciou) vyhlásili, že majú trvalé bydlisko v D., kde sa ale nezdržiavajú; bývajú v podnájme, pričom majú v prenájme   školskú   jedáleň   v B..   Okresný   súd   na   to   uznesením   vyslovil   svoju miestnu nepríslušnosť a postúpil vec podľa § 87   písm. a) Občianskeho súdneho poriadku Okresnému súdu Bratislava II (spis bol doručený 18. mája 2004).

9. Okresný súd Bratislava II vyslovil 29. septembra 2004 nesúhlas s postúpením veci a 1. októbra 2004 vec predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

10.   Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2 NcC 35/04-32 z 30. novembra 2004 rozhodol,   že   vo   veci   je   miestne   príslušný   okresný   súd   (okresnému   súdu   bolo uznesenie doručené 10. januára 2005).

11. Okresný súd Bratislava II postúpil vec okresnému súdu 2. mája 2005.

12.   Dňa   4.   mája   2005   nariadila   zákonná   sudkyňa   pojednávanie   na   24.   máj   2005 a zároveň požiadala o predvedenie žalovaných príslušný policajný orgán.

13. Pojednávanie   24.   mája   2005   bolo   odročené   pre   neúčasť   žalovaných   (ich   právny zástupca sa ospravedlnil).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 Listiny, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   postupom   okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 24/03.  

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom nastoľujúcim stav právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 32/05).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými   sú:   1)   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   2)   správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa   uvedených   kritérií   posudzoval   ústavný   súd   aj   sťažnosťou   sťažovateľov namietané konanie.

1. Ústavný súd po zistení, že predmetom namietaného konania je zaplatenie sumy 300 000 Sk s príslušenstvom, a oboznámení sa so spisom sp. zn. 7 C 24/03 konštatoval, že vec nemožno považovať za zložitú ani z právneho, ani z faktického hľadiska.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov namietaného konania, ústavný súd po analýze doterajšieho priebehu namietaného súdneho konania konštatoval, že obaja sťažovatelia,   resp.   ich   právny   zástupca   boli   v doterajšom   priebehu   konania   aktívni a poskytovali   okresnému   súdu   potrebnú   súčinnosť,   a preto   nemalo ich   správanie   žiaden negatívny vplyv na doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. 7 C 24/03.

3. V rámci posledného kritéria sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v doterajšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 7 C 24/03.

  Zo   spisu vyplýva, že prvé pojednávanie vo veci nariadila konajúca sudkyňa 24. októbra 2003 na 16. december 2003, t. j. po uplynutí viac ako 10 mesiacov od doručenia žaloby okresnému súdu. Ústavný súd v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou dospel k záveru, že niekoľkomesačná a ojedinelá nečinnosť okresného súdu (od   11. marca do 24. októbra   2003)   v danom   prípade   nevykazuje   takú   intenzitu,   že   by   ju   bolo   možné hodnotiť ako porušenie označených základných práv sťažovateľov.

V ďalšom období okresný súd vo veci konal podľa názoru ústavného súdu plynulo do 6. mája 2004, keď uznesením vyslovil svoju nepríslušnosť vo veci opierajúc sa o oznámenie miesta   trvalého pobytu žalovaných   na pojednávaní 6.   mája 2004.   Ústavný   súd   vzal do úvahy   skutočnosť,   že   meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci   objektívne   bránila   opakovaná neprítomnosť žalovaných na pojednávaniach 16. decembra 2003 a 16. marca 2004, pričom predvolanie   žalovaných   na   druhé   z týchto   pojednávaní   zabezpečoval   okresný   súd   aj prostredníctvom príslušného policajného orgánu.

Po   vyslovení   svojej   miestnej   nepríslušnosti   6.   mája   2004   okresný   súd   vo veci nekonal až do 2. mája 2005, keď   mu vec bola postúpená Okresným súdom Bratislava II v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 30. novembra 2004. Vzhľadom na   skutočnosť,   že   sťažnosť   sťažovateľov   nesmerovala   proti   postupu   Okresného   súdu Bratislava II, ústavný súd sa nezaoberal skutočnosťou, či k zbytočným prieťahom v konaní došlo zo strany tohto súdu.  

Námietka právneho zástupcu sťažovateľov o nevyužití možnosti navrhnúť vydanie rozsudku   pre   zmeškanie   podľa   §   153b   Občianskeho   súdneho   poriadku   nemá   v tejto spojitosti žiaden význam.

Zohľadňujúc   všetky   relevantné   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že v doterajšom postupe okresného súdu v konaní sp. zn. 7 C 24/03 nie sú prieťahy, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné, spôsobilé porušiť základné práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 38 ods. 2 Listiny.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2005