znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 889/2014-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   advokátom   JUDr. Richardom   Kovalčíkom,   Rázusova   1,   Košice,   vo   vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 p o r u š e n éb o l i.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíceur), ktoré j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   518,76 €(slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktoré j e   Okresný súd Košice IIp o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr. Richarda   Kovalčíka,Rázusova 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. II. ÚS 889/2014-18 z 11. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 43 C 154/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   namietaného   konaniav procesnom   postavení   navrhovateľa,   v ktorom   sa   domáha   vyslovenia   neplatnostirozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na adreseSlobody 36 v Košiciach.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol: «Dňa 18.09.2009 sťažovateľ podal porušovateľovi žalobu zo dňa 17.09.2009, ktorou sa sťažovateľ domáhal náhrady škody...

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 6Co/257/2010-35 bol sťažovateľ oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní mu bol ustanovený právny zástupca...

Nakoľko vyššie uvedená žaloba sťažovateľa mala viacero vád, porušovateľ uznesením zo dňa 18.03.2010, sp. zn. 43C/154/2009-16, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 31.03.2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie týchto vád...

Dňa 04.07.2011 sťažovateľ už prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstránil vady návrhu na začatie konania, s tým, že doplnil návrh na začatie konania, resp. podal návrh na vstup nových účastníkov do konania...

Uznesením zo dňa 10.05.2013, sp. zn. 43C/154/2009-91 porušovateľ pripustil vstup nových účastníkov do konania...

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania (18.09.2009), resp. od jeho doplnenia (04.07.2011) nebolo zo strany porušovateľa nariadené ešte ani jedno pojednávanie, sťažovateľ dňa 04.07.2013 požiadal porušovateľa o nariadenie termínu pojednávania...

Na   vyššie   uvedenú   žiadosť   sťažovateľa   však   porušovateľ   nijakým   spôsobom nereagoval. Naopak dňa 19.09.2013 porušovateľ vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe voči odporkyni v 14. rade, nakoľko táto zomrela. Sťažovateľ vzhľadom na predmetnú výzvu doručil porušovateľovi dňa 11.10.2013 svoje stanovisko, v ktorom okrem iného navrhol pripustiť aj zámenu účastníkov konania...

O vyššie uvedenom návrhu sťažovateľa porušovateľ do dnešného dňa nerozhodol. Nič na tom nezmenila ani sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 23.10.2013... Naopak dňa 02.05.2014 porušovateľ okrem iného opätovne vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe voči odporkyni v 14. rade, nakoľko táto zomrela, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ tak už urobil hneď po prvej výzve zo dňa 18.09.2013...

Odhliadnuc   od   vyššie   uvedeného   sťažovateľ   promptne   reagoval   na   výzvu porušovateľa a podaním zo dňa 07.05.2014 okrem iného odkázal v celom rozsahu na svoje podanie zo dňa 09.10.2013...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje sťažovateľ za potrebné zdôrazniť, že   aj   napriek   tomu,   že   od   podania   návrhu   na   začatie   konania   (18.09.2009),   resp. od doplnenia tohto návrhu (04.07.2011) uplynula doba už viac ako päť rokov, resp. viac ako tri roky, porušovateľ do dnešného dňa stále nielenže nerozhodol vo veci, ale dokonca nenariadil ani termín prvého pojednávania...

S poukazom   na vyššie   uvedené má sťažovateľ za to,   že postup porušovateľa   pri prejednávaní veci vedenej pod sp. zn. 43C/154/2009 je nutné považovať za neefektívny, dochádza   ním   k   zjavným,   zbytočným   a   ničím   neodôvodneným   prieťahom   v   konaní a v konečnom dôsledku tak aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti)...

Sťažovateľ podal v súlade s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na prieťahy v konaní, ktorá bola konajúcemu súdu doručená dňa 23.10.2013 a požiadal ho zjednanie nápravy...

Dňa 06.11.2013 bolo sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu Okresného súdu Košice II na sťažnosť na prieťahy, v ktorej okrem iného uviedol: „V určitom časovom období bola dĺžka konania ovplyvnená i postupom súdu.“ Zároveň predseda Okresného súdu   Košice   II   sťažovateľa   upovedomil,   že   zákonná   sudkyňa   bola   s   jeho   sťažnosťou oboznámená, pričom bola taktiež upozornená na potrebu plynulého konania...

Aj napriek... prísľubu predsedu Okresného súdu Košice II, že bude plynulosť konania priebežne sledovať, porušovateľ naďalej nekoná plynulo a bez prieťahov, o čom svedčí aj skutočnosť,   že   do   dnešného   dňa   ešte   stále   nebolo   nariadené   ani   prvé   pojednávanie, čo sťažovateľ považuje za pokračovanie porušovania jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ tak... úplne stratil dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia   nápravy   zo   strany   autority,   akou   by   mal   byť   súd,   že   tento   bude   rozhodovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, a že o jeho právnom nároku bude rozhodnuté v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená jeho právna istota, čo sa však v opisovanom prípade vôbec nestalo.»

3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušeniejeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejtoveci   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   JUDr.   Adriánom   Pažúrom,   listomsp. zn. 1 SprV   57/2015   z   26.   januára   2015   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskomk uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. februára 2015.

4.1 Predseda okresného súdu okrem chronológie úkonov vykonaných v namietanomkonaní vo svojom vyjadrení k veci uviedol:

«Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné zdôrazniť, že dĺžku predmetného konania výrazne ovplyvnil sám sťažovateľ, ktorý súdu doručil vadný návrh, čo napokon uznáva aj jeho právny zástupca, keď v ústavnému súdu adresovanej sťažnosti udáva,   že   „uvedená   žaloba   sťažovateľa   mala   viacero   vád,...“   Kvalifikovaný   návrh   bol podaný, ako uvádza sám sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, až dňa 4.7.2011,   kedy   upresnil   kvalifikovaným   spôsobom   žalobný   návrh,   ale   tiež   podal   návrh na vstup   nových   účastníkov   do   konania.   Do   uvedenej   doby   teda   nemožno   hovoriť o prieťahoch   spôsobených   súdom,   keďže   nebol   jasný   predmet   sporu,   ale   ani   okruh žalovaných, s ktorými mal súd konať. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že ani   právny   zástupca   sťažovateľa   nedodržal   lehotu   na   odstránenie   vád   podania,   keď uznesenie   mu   bolo   doručené   dňa   31.3.2011,   8.4.2011   požiadal   o   predĺženie   lehoty na odstránenie   vád   podania   na   30   dní,   ale   svoje   podanie,   vyhovujúce   predmetnému uzneseniu, doručil súdu až 4.7.2011, ako to napokon sám uvádza.

Je pravdou, že ďalší úkon vo veci vykonala zákonná sudkyňa až dňa 13.2.2013 (výzva sťažovateľovi, keďže žiadal o zmenu právneho zástupcu), na základe čoho bola sťažnosť sťažovateľa zo dňa 23.10.2013 vyhodnotená ako dôvodná, čo bolo sťažovateľovi oznámené listom zo dňa 31.10.2013.

Dňa 10.5.2013 bolo rozhodnuté o vstupe ďalších účastníkov do konania, pričom je treba poukázať na vzniknuté prekážky pri doručovaní zásielok niektorým žalovaným a z toho vyplývajúcu nutnosť zisťovať adresy ich aktuálneho pobytu a doručovať zásielky opakovane i cestou   orgánov   polície   tak,   aby   bol   upresnený   okruh   účastníkov   a   aby   boli   vytvorené procesné podmienky pre možnosť vytýčiť termín pojednávania.

Ďalší návrh na zámenu účastníkov konania podal sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu dňa 11.10.2013, to znamená, ešte ani v tomto období neboli vytvorené objektívne podmienky   pre   vytýčenie   termínu   pojednávania   a   rozhodnutie   veci,   keďže   nebolo právoplatne uzavreté, s kým má súd v danej veci vlastne konať.

Navyše   je   potrebné   poukázať   na   obdobie,   keď   sa   spis   nachádzal   na   odvolacom Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podaného odvolania žalovanými proti uzneseniu, ktorým bol pripustený ich vstup do predmetného konania. Jedná sa o časový úsek medzi 30.4.2014, kedy spis odvolací súd prevzal a 18.9.2014, kedy bol s rozhodnutím tunajšiemu súdu vrátený, a to i s prihliadnutím na fakt, že spis bol vrátený s potvrdzujúcim uznesením, čo   preukazuje   správnosť   rozhodnutia   súdu   prvého   stupňa,   pričom   ale   bez   rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo možné v konaní na tunajšom súde pokračovať. Obdobie, keď sa spis   nachádzal   na   odvolacom   súde,   však   okresný   súd   nemôže   žiadnym   spôsobom ovplyvňovať.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti a postup súdu i účastníkov je potrebné uzavrieť, že za prieťah súdu možno označiť časový úsek od 4.7.2011 do 13.2.2013, pričom sa jednalo o ojedinelý dlhodobý prieťah.

Ako   je   vyššie   uvedené,   prieťahy   spôsobil   tiež   sám   sťažovateľ   podaním nekvalifikovaného návrhu, žiadosťou o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v spore, o   ktorej   bolo   nutné   rozhodnúť,   neoznačením   účastníkov   konania   na   strane   žalovaných pri podaní   návrhu,   ale   až   takmer   dva   roky   po   podaní   návrhu,   ale   tiež   problémami pri doručovaní zásielok označeným žalovaným, pričom sa niektorí na uvedených adresách nezdržiavali a súd musel zisťovať ich pobyty a opakovane doručovať zásielky tak, aby bolo možné s týmito účastníkmi konať.

Pri rozhodovaní ústavného súdu preto navrhujem zohľadniť všetky mnou uvádzané skutočnosti.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní s súhlasím s upustením od neho.»

4.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu   predseduokresného súdu uviedol:

„Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   vyjadrenie   Okresného   súdu   Košice   II. sp. zn. 1 SprV/57/2015 zo dňa 26.01.2015 neobsahuje také skutočnosti a argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť oprávnenosť ústavnej sťažnosti. Práve naopak, Okresný súd Košice II. priznáva, že došlo k prieťahu v čase od 04.07.2011 do 13.02.2013, teda v trvaní jedného roka a siedmich mesiacov. Treba pritom poukázať na to, že aj v ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje predovšetkým na prieťahy vzniknuté po doručení jeho podania dňa 04.07.2011, pričom okrem nečinnosti poukazuje aj na zjavne nesústredený postup súdu spočívajúci (okrem iného) napríklad v tom, že ho súd dňa 02.05.2014 vyzval na vyjadrenie, ktoré sťažovateľ urobil dňa 18.09.2013, teda pred siedmimi mesiacmi.

Vzhľadom na uvedené i na skutočnosti popísané v ústavnej sťažnosti sťažovateľ trvá na svojej ústavnej sťažnosti a považuje ju za dôvodnú.

Sťažovateľ   súčasne   oznamuje   ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   že   súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnehospisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietanéhokonania:

Dňa   18.   septembra   2009   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu „o   náhradu škody“.   Spolu   s   podaním   žaloby   požiadal   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkova o bezplatnú právnu pomoc.

Dňa 19. januára 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom Sociálnej poisťovne,ústredia Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), Krajského dopravného inšpektorátuKošice (ďalej len „dopravný inšpektorát“) a katastra nehnuteľností osobné a majetkovépomery sťažovateľa. Súčasne vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho majetkových pomerov.Dňa 1. februára 2010 sťažovateľ splnil výzvu okresného súdu z 19. januára 2010. Dňa   9.   februára   2010   Sociálna   poisťovňa   oznámila   výšku   starobného   dôchodkusťažovateľa.

Dňa 10. februára 2010 dopravný inšpektorát oznámil, že sťažovateľ nie je vedený akodržiteľ ani ako vlastník motorového vozidla.

Dňa   18.   marca   2010   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľa,   aby   odstránilnedostatky svojho návrhu v lehote 10 dní.

Dňa 6. apríla 2010 sťažovateľ reagoval na uznesenie okresného súdu z 18. marca2010. Dňa 23. septembra 2010 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenieod súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov.

Dňa   15.   októbra   2010   sťažovateľ   sa   odvolal   voči   uzneseniu   okresného   súduz 23. septembra 2010.

Dňa 21. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. januára 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 257/2010 zmenil uznesenieokresného súdu z 23. septembra 2010 tak, že priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnychpoplatkov a ustanovil mu zástupcu z radov advokátov.

Dňa 2. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 30. marca 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkovnávrhu.

Dňa 8. apríla 2011 sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadalo predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu v dodatočnej 30-dňovej lehote. Dňa   4.   júla   2011   sťažovateľ   prostredníctvom   advokáta   doplnil   návrh   na   začatiekonania a doručil návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania.

Dňa 9. augusta 2011 okresný súd urgoval sťažovateľa na odstránenie nedostatkovnávrhu v lehote 7 dní.

Dňa 17. augusta 2011 sťažovateľ oznámil, že podanie, ktoré súd urguje, bolo súdudoručené 4. júla 2011.

Dňa 18. januára 2013 sťažovateľ požiadal „o zmenu právneho zastúpenia vo veci“. Dňa   13.   februára   2013   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   oznámenie,   či   boloukončené pôvodné právne zastúpenie.

Dňa 28. februára 2013 sťažovateľ oznámil, že jeho pôvodné právne zastúpenie neboloukončené.

Dňa   10.   mája   2013   okresný   súd   uznesením   pripustil,   aby   do   konania   na   straneodporcu pristúpili odporcovia v 2. až 31. rade.

Dňa 4. júla 2013 sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania. Dňa   23.   júla   2013   okresný   súd   lustroval   prostredníctvom   polície,   evidencieobyvateľov a Ústrednej evidencie väzňov pobyt 5 odporcov.

Dňa 26. júla 2013 odporkyňa v 10. rade podala odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu o pristúpení ďalších účastníkov do konania z 10. mája 2013.

Dňa 30. júla 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice (ďalej len „OR PZKošice“) oznámilo adresu pobytu 5 odporcov.

Dňa 31. júla 2013 okresný súd zisťoval prostredníctvom evidencie obyvateľov pobytodporcu v 6. rade.

Dňa   2.   a   8.   augusta   2013   boli   okresnému   súdu   doručené   výsledky   lustráciíz Ústrednej evidencie väzňov a z OR PZ Košice.

Dňa 14. augusta 2013 odporca v 9. rade podal odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu o pristúpení ďalších účastníkov do konania z 10. mája 2013.

Dňa 17. septembra 2013 okresný súd uznesením ustanovil opatrovníka odporcoviv 6. rade.

Dňa   18.   septembra   2013   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil,   či   trvána podanej žalobe voči odporkyni v 14. rade, ktorá zomrela 17. marca 2012 a vo vzťahuku ktorej bolo dedičské konanie právoplatne skončené pre nemajetnosť. Súčasne opätovnelustroval pobyt odporcov v 11. a 20. rade.

Dňa 26. septembra 2013 okresný súd dostal výsledok lustrácií z OR PZ Košicea z Ústrednej evidencie väzňov.

Dňa 27. septembra 2013 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania. Dňa 11. októbra 2013 sťažovateľ doručil návrh na pripustenie zámeny účastníkovkonania z dôvodu zmeny vlastníkov bytov. Súčasne reagoval na výzvu okresného súduz 18. septembra 2013.

Dňa 22. októbra 2013 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania. Dňa 6. decembra 2013 sťažovateľ doručil podanie, ktoré okresný súd posúdil akonový návrh na začatie konania (o zrušenie ďalších uznesení schôdze vlastníkov bytov).Dňa 23. decembra 2013 odporca v 2. rade (mesto Košice) požiadal o doručeniežaloby spolu s prílohami.

Dňa 15. januára 2014 okresný súd vyzval odporcov v 9. a 10. rade, aby doručili svojeodvolanie v potrebnom počte rovnopisov.

Dňa 19. februára 2014 okresný súd doručoval odporcom návrh na začatie konaniaspolu s jeho doplneniami.

Dňa 24. marca 2014 okresný súd zisťoval pobyt odporkyne v 24. rade a spisovúznačku   dedičského   konania   vedeného   po   nebohom   odporcovi   v   19.   rade.   Zároveňprostredníctvom polície doručoval zásielky 3 odporcom.

Dňa 1. apríla 2014 bol okresnému súdu doručený výsledok lustrácií. Dňa   30.   apríla   2014   okresný   súd   opäť   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil,   či   trvána podanej žalobe vo vzťahu k nebohým odporcom v 14. a 19. rade. Okresný súd zároveňpredložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach odporcov v 9. a 10. rade protiuzneseniu okresného súdu z 10. mája 2013.

Dňa   9.   mája 2014   sťažovateľ doručil podanie,   ktorým   spresnil   okruh   účastníkovkonania na strane odporcu z dôvodu zmeny vlastníkov bytov, ako aj z dôvodu úmrtiaodporcov.

Dňa 2. septembra 2014 sa odporca v 2. rade vyjadril k návrhu na začatie konania. Dňa 16. septembra 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 446/2014 potvrdiluznesenie okresného súdu z 10. mája 2013.

Dňa 18. septembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   19.   septembra   2014   okresný   súd   doručoval   rozhodnutie   odvolacieho   súduúčastníkom konania.

Dňa 2. februára 2015 okresný súd uznesením vyhovel návrhu sťažovateľa na zmenuokruhu účastníkov konania na strane odporcu.

V období od 29. októbra 2014 do 25. novembra 2014 sa spis nachádzal na ústavnomsúde. Dňa 30. marca 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčitopre účel spresnenia okruhu účastníkov konania na strane odporcu.

Dňa 24. apríla 2015 okresný súd uznesením nepripustil zmenu návrhu na začatiekonania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 dochádza k porušovaniu základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veciv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účelmožno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada ajna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ajv danom prípade.

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetomnamietaného konania je rozhodovanie o určení neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkovbytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Keďže obdobné spory tvoria štandardnúsúčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, ústavný súd nepovažuje posudzovanú vecz právneho hľadiska za zložitú. Napokon okresný súd aj napriek takmer 6 rokov trvajúcemukonaniu   dosiaľ   nepristúpil   k meritórnemu   prerokovaniu   sporu,   vec   zatiaľ   právneneposudzoval a vo veci nebolo vydané jediné meritórne rozhodnutie.

Na druhej strane však možno konštatovať, že posudzované konanie vykazuje istýstupeň skutkovej zložitosti, na ktorú poukázal aj predseda okresného súdu vo vyjadreník sťažnosti, ktorá je daná nielen počtom účastníkov konania na strane odporcu, ale súvisí ajs potrebou ustálenia okruhu účastníkov v súvislosti s úmrtím niektorých z nich, v dôsledkučoho musel okresný súd prihliadať na priebeh dedičských konaní, zisťovať adresy pobytuodporcov, nadviazať komunikáciu   s dedičmi a pod. Aj napriek konštatovanej skutkovejzložitosti veci, ktorá má istý podiel na doterajšej dĺžke namietaného konania, táto samaosebe nemôže byť akceptovaná ako dôvod ospravedlňujúci zdĺhavý priebeh posudzovanéhokonania.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľav preskúmavanom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa čiastočneprispelo k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd.

Ústavný   súd   predovšetkým   pripomína,   že   predpokladom   plynulého   postupuvšeobecného súdu v konaní je predovšetkým podanie perfektného návrhu. Treba poukázaťpredovšetkým   na   to,   a vyplýva   to   i z chronológie   úkonov   vykonaných   v namietanomkonaní, že k predĺženiu   konania prispel samotný sťažovateľ podaním nekvalifikovanéhonávrhu, nedostatky ktorého odstránil až potom, čo mu bol krajským súdom ustanovenýzástupca z radov advokátov.

V tejto   súvislosti   už   ústavný   súd   konštatoval,   že   požiadavka   na   konanie   bezzbytočných prieťahov v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako na prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   mať   svoju   plnúrelevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísanéobsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02).

Ústavný súd v súvislosti so správaním sťažovateľa poukazuje aj na okolnosť (na ktorúpoukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti aj predseda okresného súdu), že priebeh konaniapred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím procesných dispozičnýchoprávnení   sťažovateľa,   ktoré   na   strane   okresného   súdu   vyvolali   povinnosť   reagovaťpredpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Išlo o návrh na oslobodenie od súdnychpoplatkov a na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci; návrhy na zmenu, resp. doplneniežaloby   (z   27.   septembra   2013,   z 22.   októbra   2013,   zo   6.   decembra   2013),   návrhy   napristúpenie ďalších účastníkov do konania (zo 4. júla 2011, z 11. októbra 2013, z 9. mája2014), žiadosť „o zmenu právneho zastúpenia...“.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností   daných   sťažovateľoviprocesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môžesíce   spôsobiť   predĺženie   priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktoráje dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvodna vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľakonal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možnopripísať   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľ   (resp.   jeho   právny   zástupca)   nedodržal   lehotuna odstránenie nedostatkov návrhu, keď na výzvu okresného súdu doručenú mu 31. marca2011 reagoval jeho právny zástupca 8. apríla 2011 žiadosťou o predĺženie lehoty o 30 dní,pričom svoje podanie doručil okresnému súdu až 4. júla 2011.

Uvedené   skutočnosti   nepochybne   mali   dopad   na   celkovú   dĺžku   trvania   konania,na čo ústavný   súd   musel   pri   posudzovaní   veci   prihliadnuť.   Napriek   uvedenýmskutočnostiam v danom prípade podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch podľa názoruústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkovésprávanie sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlok zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní,pričom vychádzal   najmä   z   obsahu   predloženého   spisu   okresného   súdu.   Poukazujúcna chronologický   prehľad   doterajšieho   priebehu   namietaného   konania,   ústavný   súdkonštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   krátkodobo   nečinný   v obdobíod 18. septembra   2009   do   19.   januára   2010   (4   mesiace) a v   období   od   6.   apríla   2010do 23. septembra 2010 (5 a pol mesiaca) a dlhodobo absolútne nečinný v období od 4. júla2011 do 13. februára 2013 (19 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutomkonaní   nečinný   28,5   mesiaca,   teda   takmer   2   a   pol   roka.   Uvedené   obdobia   nečinnostiokresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahyv konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Okrem   uvedenej   nečinnosti   ústavný   súd   zistil   v   postupe   okresného   súdu   ajneefektívnu a nesústredenú činnosť, ktorá tiež môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručenéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) ana   ktorú   poukázal   aj   právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniuokresného   súdu.   Nesústredený   postup   okresného   súdu   spočíval   predovšetkýmv opakovaných výzvach, keď 30. apríla 2014 vyzval sťažovateľa na oznámenie skutočností,ktoré   sťažovateľ   oznámil   11.   októbra   2013   na   základe   výzvy   okresného   súduz 18. septembra   2013.   Obdobne   okresný   súd   9.   augusta   2011   urgoval   sťažovateľana odstránenie nedostatkov návrhu, pričom sťažovateľ tieto nedostatky odstránil podanímdoručeným okresnému súdu 4. júla 2011.

Vzhľadom   na   uvedenú   nečinnosť,   ako   aj   neefektívnu,   resp.   nesústredenú   činnosťokresného súdu ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní došlo k prieťahom, ktoréneboli spôsobené len skutkovou zložitosťou veci, resp. správaním sťažovateľa, ale najmäv dôsledku postupu okresného súdu. Predmetná vec sa aj po takmer 6 rokoch stále nachádzana súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia (aj keď vec bola opakovane ajna krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravných prostriedkoch, čo nemožno pripočítaťna ťarchu okresného súdu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľana   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdupodľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konaťv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   5 000   €,„nakoľko   bola   dôvera   sťažovateľa   v právnu   istotu   závažným   spôsobom   narušená, sťažovateľovi tak vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém a jeho účinnosť“. Sťažovateľ považuje uvedenú sumu „za primeranú vzhľadom na dĺžku prieťahov v konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na dĺžku namietaného konania bez meritórnehorozhodnutia, ale aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci a čiastočný podiel sťažovateľana vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. RichardomKovalčíkom a ktoré si sťažovateľ uplatnil v sume 518,76 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2014   (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 (stanoviskok vyjadreniu okresného súdu z 9. februára 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13aods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   zneníneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patríodmena   v   sume   dvakrát   po   134   €,   teda   268   €,   a   dvakrát   režijný   paušál   (§   16   ods. 3vyhlášky) po 8,04 €, teda 16,08 €, a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena vsume 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, preto odmena advokáta predstavuje sumu 432,30 €.Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľazákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovyprávneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľom požadovanejsume 518,76 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľabodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2015