SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 888/2014-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného LEGAL ADVISORS SK s. r. o., Panenská 7, Bratislava,za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Branislav Fančovič, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd, volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojenís čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktuo občianskych a politických právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľačl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pasívneho volebnéhopráva podľa čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy v spojení s čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktuo občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) a čl. 2 ods. 3 ústavy rozsudkomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 So 54/2013z 28. mája 2014 a žiada vydať tento nález:
„1. Sťažnosti Sťažovateľa sa vyhovuje.
2. Základné právo Sťažovateľa na občiansku slobodu konania podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR; pasívne volebné právo Sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 3 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý bol vyhlásený pod č. 120/1976 Zb.; základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR; ako aj základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol v Slovenskej republike vyhlásený pod č. 209/1992 Zb., bolo porušené.
3. Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 10So/54/2013 zo dňa 28. 05. 2014, sa podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR (slovom: päťtisíc eur).
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania vo výške 340,90 EUR na účet právneho zástupcu Sťažovateľa...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bolako navrhovateľ účastníkom konania pred Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 44 Sd 35/2011 o sťažovateľom podanom opravnom prostriedku protirozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „odporkyňa“) č. 50012824100z 21. marca 2011.
Odporkyňa rozhodnutím č. 50012824100 z 21. marca 2011 sťažovateľovi zastavilavýplatu predčasného starobného dôchodku v dôsledku toho, že bol v novembri 2010zvolený za poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar. V odôvodnení rozhodnutiauviedla, že ak fyzická osoba, ktorej pred 1. januárom 2011 vznikol právny vzťah zakladajúciprávo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani zpríjmov“), z tohto právneho vzťahu nie je 31. decembra 2010 zamestnancom, je podľa §293bp ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na účely dôchodkového poistenia zamestnancompodľa § 4 ods. 1 alebo 2 zákona o sociálnom poistení, ak tento právny vzťah trvá aj po 31.decembri 2010. Ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu,ktorý mu zakladá právo na pravidelný príjem alebo nepravidelný príjem. Podľa § 5 ods. 1písm. d) zákona o dani z príjmov príjmom zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkciev štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôbalebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o dani zpríjmov. Podľa § 25 ods. 5 a 9 v spojení s § 11 ods. 4 písm. k) zákona Slovenskej národnejrady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010 Z. z. (ďalej len „zákono obecnom zriadení“) poslancovi obecného zastupiteľstva patrí odmena, ak obec prijalazásady odmeňovania poslancov. Pretože sťažovateľ bol v novembri 2010 zvolený zaposlanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar a táto obec prijala zásady odmeňovaniaposlancov, tieto skutočnosti zakladajú sťažovateľovi právo na príjem zo závislej činnosti. Ztohto dôvodu odporkyňa považovala sťažovateľa od 1. januára 2011 za zamestnanca snepravidelným príjmom, v dôsledku čoho mu zanikol nárok na výplatu predčasnéhostarobného dôchodku, a to od 10. marca 2011, a jeho výplata musela byť preto v súlade s §112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení zastavená. O opätovnom vzniku nároku sťažovateľana výplatu predčasného starobného dôchodku sťažovateľovi rozhodne odporkyňa vbudúcnosti na základe jeho žiadosti a po preukázaní, že dôchodkové poistenie sťažovateľaako poistenca zaniklo (resp. sťažovateľovi môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok podovŕšení dôchodkového veku, pričom jeho výplata nie je podmienená zánikomdôchodkového poistenia).
Sťažovateľ opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu odporkyne doručenýkrajskému súdu odôvodnil tým, že kumulatívne podmienky na zánik jeho nároku na výplatupredčasného starobného dôchodku nie sú splnené, pretože sa listom z 21. februára 2011vzdal ročnej odmeny za výkon funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar(vo výške 32,79 € za jedno zasadnutie obecného zastupiteľstva), obec Zavar zrušilaregistráciu sťažovateľa ako svojho zamestnanca vykonávajúceho zárobkovú činnosťs nepravidelným príjmom spätne k 1. januáru 2011. Odporkyňa vec nesprávne právneposúdila, dotknuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení vykladala v rozpore s ichúčelom, ktorým je zabránenie, resp. predchádzanie neodôvodneného čerpania dôchodkovejdávky v prípade, ak osoba poberá príjem z pracovnej činnosti a zároveň aj predčasnýstarobný dôchodok. Po rozhodnutí odporkyne je sťažovateľ v situácii, že po odpracovaných39 rokov a 43 dní ostal úplne bez príjmu. Rozhodnutím odporkyne je sťažovateľ nepriamofakticky nútený vzdať sa funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar.
Krajský súd rozsudkom č. k. 44 Sd 35/2011-205 z 24. júna 2013 rozhodol tak, žerozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011 zrušil, vec jej vrátil na ďalšiekonanie a sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutieodôvodnil takto:
„Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O. s. p., v spojení s § 2501 ods. 1 a 2 O. s. p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné.
Podľa § 67 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.
Podľa § 293bt ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení... Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
Podľa § 293bp ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení... Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.
Krajský súd dospel k záveru, že i napriek nálezu ústavného súdu je potrebné každý prípad posudzovať citlivo, s použitím zásady zdravého rozumu pri aplikovaní príslušnej, právnej normy. Súd dospel k záveru, že účelom zákonného zákazu súbehu poberania predčasného starobného dôchodku a príjmov zo zárobkovej činnosti je ochrana systému sociálneho zabezpečenia pred jeho zneužívaním, keď poistenec, ktorý dosahuje príjmy zo závislej činnosti poberá súčasne aj predčasný starobný dôchodok. Zákon však nerieši aký príjem zo závislej činnosti je dostatočný na to, aby mohol nahrádzať príjem vyplývajúci z predčasného starobného dôchodku a ktorý by postačoval poistencovi na zabezpečenie jeho životných potrieb.
Vzhľadom na skutočnosť, že žiadny zákon, ani právny poriadok nie je schopný regulovať úplne všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní konkrétnej právnej normy, je potrebné právnu úpravu dotvoriť súdnym výkladom práva, ktorého základom v právnom štáte je vždy zásada zdravého rozumu. Neprípustným je výklad práva, ktorý je v rozpore s touto zásadou.
Na základe preskúmaných skutočností súd dospel k záveru, že odmena navrhovateľa za výkon funkcie poslanca predstavuje nepravidelný príjem, keďže zasadnutia obecného zastupiteľstva sa nekonajú pravidelne, napr. každý mesiac, pričom z tohto príjmu vo výške 32,79 Eur nie je možné, aby navrhovateľ uspokojil všetky svoje životné potreby. Okrem toho je nesporné, že navrhovateľ sa odmeny za výkon funkcie poslanca písomne vzdal a to oznámením zaslaným obecnému zastupiteľstvu obce Zavar dňa 21. 2. 2011. Je logické, že navrhovateľ, ktorý chcel naďalej vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva zvolil takýto postup, čím chcel zabrániť tomu, aby mu súčasne s vyplácaním predčasného starobného dôchodku bola vyplácaná aj iná odmena. Navyše súd považuje za logické aj to, že navrhovateľ uprednostnil poberanie predčasného starobného dôchodku pred odmenou za funkciu poslanca, pretože dôchodková dávka bola nepomerne vyššia ako odmena za výkon funkcie poslanca.
Okrem toho krajský súd dospel k záveru, že odmeny za výkon funkcie poslancov nepredstavujú takú čiastku, ktorá by umožňovala, určitej osobe hradiť si všetky životné potreby a teda, aby bola jediným jeho príjmom. V prípade, že tieto osoby sú poberateľmi sociálnej dávky, jej odobratie by vážnym spôsobom ohrozilo uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby.
Na základe vyššie uvedenej skutočnosti krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za také rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože je preukázané, že navrhovateľ svojim konaním nezneužil sociálny systém, pretože jeho úmyslom nebolo poberať za súčasného poberania predčasného starobného dôchodku aj iný príjem, ale jeho úmyslom bolo len podieľať sa účasťou v obecnom zastupiteľstve na správe obce, v ktorej žije a to bez akéhokoľvek nároku na odmenu.
Krajský súd na záver musí skonštatovať, že novým rozhodnutím odporkyne zo dňa 2. 8. 2011 došlo u navrhovateľa k uvoľneniu výplaty predčasného starobného dôchodku od 2. mája 2011.“
Proti rozsudku krajského súdu č. k. 44 Sd 35/2011-205 z 24. júna 2013 podalaodvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenila potvrdil rozhodnutie odporkyne. Pokiaľ krajský súd zrušil jej rozhodnutie z dôvodupoužitia výkladu právnej normy podľa zásady zdravého rozumu, uviedla, že teória právanepozná výklad právnych noriem podľa zdravého rozumu. Podľa jej názoru súd nemáprávomoc stanoviť v „rámci odstránenia tvrdosti zákona“ podľa výkladu právnej normyna základe teórie zdravého rozumu, komu príjem z uvedených činností postačujena uspokojovanie základných životných potrieb a komu nie. Sťažovateľov mandát poslancaobecného zastupiteľstva mu zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, a preto mu akozamestnancovi s nepravidelným príjmom zanikol aj nárok na výplatu predčasnéhostarobného dôchodku.
Sťažovateľ žiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukazovalna to, že odporkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody, s ktorými by sa krajský súdnevysporiadal. Zdôraznil, že u neho nikdy nenastal súbeh poberania predčasného starobnéhodôchodku a nepravidelného príjmu zo zárobkovej činnosti, a teda vždy spĺňal zákonnépodmienky na vyplácanie predčasného starobného dôchodku od odporkyne. Vznikol munárok na nepravidelnú odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva vo výške32,79 € za jedno zasadnutie obecného zastupiteľstva, pričom sťažovateľ sa tejto odmenyvzdal listom z 21. februára 2011. Podľa jeho názoru je neprípustné, aby odporkyňav právnom štáte zo svojej právnej pozície podmieňovala vyplácanie štátnych sociálnychdávok – dávok sociálneho zabezpečenia prijatím akýchkoľvek rozhodnutí orgánmi miestnejsamosprávy, medzi ktoré okrem iného patria aj zásady odmeňovania poslancov Obecnéhozastupiteľstva obce Zavar. Názor odporkyne o nemožnosti vzdania sa odmeny za výkonfunkcie poslanca obecného zastupiteľstva na základe slobodného rozhodnutia poslancaobecného zastupiteľstva je v príkrom rozpore s ústavou, pretože ústavodarca a zákonodarcastanovujú poslancovi obecného zastupiteľstva možnosť poberať odmenu za výkon funkcieposlanca, a nie povinnosť poberať odmenu za výkon funkcie poslanca. Podľa presvedčeniasťažovateľa základom výkladu práva v právnom štáte musí byť vždy zdravý rozum. Navyšeodmena sťažovateľa za výkon funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavarvo výške 32,79 € za jedno zasadnutie obecného zastupiteľstva nemôže finančne pokryťrovnaké potreby navrhovateľa ako vyplácanie predčasného starobného dôchodku vo výške582,80 € mesačne. Tak ako uviedol aj krajský súd, účelom zákonného súbehu poberaniapredčasného starobného dôchodku a príjmov zo zárobkovej činnosti je ochrana systémusociálneho zabezpečenia pred jeho zneužívaním v prípadoch, ak by poistenec, ktorýdosahuje príjmy zo závislej činnosti vo výške, ktoré sú schopné pokryť poistencoveminimálne životné potreby, poberal súčasne aj predčasný starobný dôchodok.
Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 rozsudok krajskéhosúdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011 potvrdila účastníkom konania náhradu trov nepriznal.
Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 nadobudolprávoplatnosť 7. júla 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorou namietal porušenie svojhozákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a 4ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25 písm. b) paktu rozsudkom najvyššieho súdusp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014, odôvodnil porušenie označených základných právtým, že najvyšší súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011napriek tomu, že súbeh príjmov (predčasného starobného dôchodku a nepravidelnéhopríjmu zo zárobkovej činnosti) u neho nikdy nenastal a vždy spĺňal zákonné podmienkyna výplatu predčasného starobného dôchodku. Sťažovateľ sa vzdal odmeny za výkonfunkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar, avšak nevzdal sa poslaneckéhomandátu, a teda túto funkciu vykonáva bez nároku na odmenu. Najvyšší súd takýto postupsťažovateľa považoval za právne nevýznamný, pretože rozhodujúcim podľa jeho právnehonázoru je to, či je výkon poslaneckého mandátu bez nároku na odmenu deklarovanýa schválený v zásadách odmeňovania poslancov schválených obecným zastupiteľstvom.V právnom štáte je ale neprípustné, aby odporkyňa podmieňovala vyplácanie sociálnejdávky prijatím rozhodnutia orgánu územnej samosprávy, ktoré sú samostatné a nezávislé.Právny názor najvyššieho súdu zároveň znamená, že poslanec obecného zastupiteľstva by sanemohol na základe vlastného rozhodnutia vzdať odmeny za výkon tejto funkcie, hocipoberanie odmeny je jeho právom, a nie povinnosťou. Preto rozhodnutie najvyššieho súduodopiera sťažovateľovi možnosť konať, čo nie je zákonom zakázané. Rozsudok najvyššiehosúdu sa prieči zásadám zdravého rozumu a vo vzťahu k sťažovateľovi je nespravodlivý užlen preto, že popiera nevyhnutnosť právne normy vykladať práve v súlade so zdravýmrozumom. Pritom uplatnenie každého právneho inštitútu v právnom štáte prichádzado úvahy iba v súlade s jeho účelom. Účelom zákona o sociálnom poistení je zabezpečiťdostatočný príjem poistencom pre prípad staroby a súčasne zamedziť zneužívanie systému.Ak by obstál výklad najvyššieho súdu, znamenalo by to, že jedinou možnosťoupre sťažovateľa ako poberať predčasný starobný dôchodok by bolo vzdanie sa mandátuposlanca obecného zastupiteľstva. K vzdaniu sa tohto mandátu núti sťažovateľa odporkyňa apred jej postupom sťažovateľovi neposkytol ochranu ani najvyšší súd. Pritom sťažovateľ boldo funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar riadne zvolený, jeho voličiod neho očakávajú riadny výkon funkcie. V konečnom dôsledku tak najvyšší súd svojímrozhodnutím ohrozuje pasívne volebné právo sťažovateľa a z ekonomickej stránky ho nútiako dôchodcu odkázaného na výplatu predčasného starobného dôchodku vzdať saposlaneckého mandátu. Navyše rozsudok najvyššieho súdu je vnútorne nelogický, jeprejavom interpretačnej svojvôle najvyššieho súdu a nedostatočným spôsobom dávaodpoveď na otázku, z akého dôvodu najvyšší súd zmenil rozhodnutie krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, aknamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia aleboprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretožeuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vysloveniaporušenia čl. 46 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru,volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25písm. b) paktu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhotorozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikohonemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva satajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Podľa čl. 25 písm. b) paktu každý občan má právo a možnosť bez akýchkoľvekrozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení... b) voliť a byť volenýv pravidelných voľbách, ktoré sa budú konať na základe všeobecného a rovnéhohlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim slobodu hlasovania...
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho predtakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľnéa neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadnemedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahomzákladného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobnézáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupomustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnúodlišnosť (II. ÚS 27/07).
Najvyšší súd rozsudok sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 odôvodnil takto:„Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. mája 2014.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. marca 2011 č. 500 128 2410 0, ktorým bola navrhovateľovi podľa § 293bt ods. 1 a § 293bp ods. 3 zákona zastavená výplata predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011 z dôvodu, že ako poslanec obce Zavar bol prihlásený na dôchodkové poistenie ako zamestnanec s nepravidelným príjmom od 1. mája 2011.
Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2011 a do 28. februára 2011 nedovŕšil dôchodkový vek. Navrhovateľovi vzniklo od 1. januára 2011 povinné dôchodkové poistenie zamestnanca podľa § 293bp ods. 3 zákona a jeho dôchodkové poistenie trvalo aj po 28. februári 2011, a preto nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 293bt ods. 1 zákona mu zanikol od najbližšieho výplatného termínu predčasného starobného dôchodku splatného po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku navrhovateľovi zanikol od 10. marca 2011.
Podľa § 67 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.
Podľa § 293bt ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
Podľa § 293bp ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.
V uvedenej právnej veci odvolací súd poukazuje tiež na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona, podľa ktorého zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a nepravidelný príjem. Podľa § 293bp zákona zamestnancom od 1. januára 2011 je fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu (podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnancom, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.
Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov príjmom zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 25 ods. 5 a 9 v spojení s § 11 ods. 4 písm. k) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010 Z. z. poslancovi obecného zastupiteľstva patrí odmena, ak obec prijala zásady odmeňovania poslancov.
V zmysle § 293bt ods. 1 zákona navrhovateľovi zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky splatnej po 28. februári 2011 z dôvodu, že mandát poslanca obecného zastupiteľstva Obce Zavar, ktorá prijala zásady odmeňovania poslancov, mu zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a preto je od 1. januára 2011 zamestnancom s nepravidelným príjmom.
Skutočnosť, že odmena nepatrí poslancovi obecného zastupiteľstva, ktorý vyhlási, že svoj mandát bude vykonávať bez odmeny, musí byť na účely posúdenia statusu zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona a na účely posúdenia vzniku jeho povinného dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 20 ods. 1 zákona deklarovaná a schválená v zásadách odmeňovania poslancov, ktoré vydá a schváli obecné zastupiteľstvo.
Navrhovateľ je zamestnancom s nepravidelným príjmom ako poslanec obecného zastupiteľstva Obce Zavar.
Odvolací súd v tejto súvislosti na záver udáva, že teória práva nepozná výklad právnych noriem podľa zdravého rozumu.
Je nepochybné, že navrhovateľovi mandát poslanca obecného zastupiteľstva Obce Zavar, ktorá prijala zásady odmeňovania poslancov, zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Navrhovateľovi v zmysle uvedeného ako zamestnancovi s nepravidelným príjmom zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011.
Rozsudok krajského súdu odvolací súd zmenil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 220 O. s. p. a rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.“
Ústavný súd sa zaoberal najprv sťažovateľom tvrdeným porušením základného právapodľa čl. 46 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, ku ktorému podľa tvrdenísťažovateľa malo dôjsť tým, že rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája2014 je nedostatočne odôvodnený a založený na takom výklade aplikovaných ustanovenízákona o sociálnom zabezpečení a zákona o dani z príjmov, ktorý popiera ich účel a zmysel.
Účelom čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdukaždému, kto tvrdí, že bol na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátenýrozhodnutím orgánu verejnej správy. Právo na prístup k súdu sa však nezaručujekedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva na prístup k súdu savymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Splnenie týchto podmienok trebaposudzovať v kontexte so zmyslom a účelom ochrany práv a právom chránených záujmovv súlade s materiálnou koncepciou demokratického a právneho štátu. Ak fyzická aleboprávnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe umožniť staťsa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoréz takéhoto postavenia vyplývajú (m. m. II. ÚS 230/09).
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ústavy je ajprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktoréhov odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako savo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzala akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazya ako právne vec posúdil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právoúčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Vychádzajúc z týchto úvah, ústavný súd dospel k záveru, že rozsudok najvyššiehosúdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 je dostatočne odôvodnený, pretože je v ňomjasne a zrozumiteľne vyložené, z akých dôvodov považoval odvolací súd napadnutérozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011 za zákonné, a naopak, rozsudokkrajského súdu č. k. 44 Sd 35/2011-205 z 24. júna 2013 za taký, ktorý vo svetle prieskumuodvolacím súdom neobstojí. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne uviedol svoj právny názor,podľa ktorého navrhovateľovi mandát poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar, ktoráprijala zásady odmeňovania poslancov, zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a to ajnapriek jeho vyhláseniu o tom, že svoj mandát bude vykonávať bez odmeny. Najvyšší súdpovažoval za rozhodujúci obsah zásad odmeňovania poslancov, ktoré vydá a schváli obecnézastupiteľstvo, a to s poukazom na § 4 ods. 1 a 2 zákona sociálnom poistení, § 25, § 11ods. 4 písm. k) zákona o obecnom zriadení a § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmu.
Podľa § 25 ods. 5 zákona o obecnom zriadení funkcia poslanca sa zásadne vykonávabez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obecposkytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislostis výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platnýchpre zamestnancov v pracovnom pomere.
Podľa § 25 ods. 9 zákona o obecnom zriadení poslancovi možno poskytnúť odmenunajmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovaniaposlancov.
Podľa § 11 ods. 4 písm. k) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvorozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené... k) schvaľovať štatútobce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmu sú príjmami zo závislej činnosti...d)... odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávya v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmenaa) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedenév písmenách a), b) a g).
Ako vyplýva z týchto ustanovení, už samotný výkon poslaneckého mandátusťažovateľovi zakladá právo na príjem zo závislej činnosť v situácii, keď Obecnézastupiteľstvo obce Zavar prijalo zásady odmeňovania poslancov (ich vydanienespochybňuje ani samotný sťažovateľ). Hoci niet pochýb o tom, že účelom zákonao sociálnom poistení je skutočne okrem iného aj ochrana pred zneužívaním sociálnehosystému, na druhej strane rozsah tejto ochrany rovnako nepochybne stanovil sámzákonodarca, a to spôsobom, ktorý vyložil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 10 So 54/2013z 28. mája 2014.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s právnymnázorom najvyššieho súdu týkajúcim sa výkladu citovaných ustanovení. Iba skutočnosť, žesťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveruo zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenieústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosťnemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného práva už ajz toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacichdo právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).
Ústavný súd sa stotožňuje s názorom a výkladom najvyššieho súdu v rozsudkusp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014. Výklad najvyššieho súdu je ústavne konformný,rovnako aj spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal s tvrdeniami sťažovateľa a odporkynevyslovenými v priebehu konania.
Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnilsvoje rozhodnutie vo veci sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,ktoré by bolo založené na takom výklade citovaných ustanovení, ktorý by popieral ich účela zmysel, ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením právsťažovateľa a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní odporkyne o jej odvolaní vo vecisťažovateľa. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadneokolnosti nasvedčujúce tomu, že by sťažovateľovi najvyšší súd neumožnil stať saúčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoréz takéhoto postavenia vyplývajú. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa smerujúcu protirozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 odmietol z dôvoduzjavnej neopodstatnenosti.
Z rovnakého dôvodu považuje ústavný súd za vylúčené, aby napadnutýmrozhodnutím odvolacieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy v spojenís čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25 písm. b) paktu. Vo vzťahu k porušeniu čl. 30 ods. 3 a 4 ústavyv spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25 písm. b) paktu považuje ústavný súd za potrebnéuviesť aj to, že i samotný sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí iba to, že rozsudkomnajvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 malo byť jeho pasívne volebnéprávo obmedzené a ohrozené tým, že tento rozsudok sťažovateľa podľa jeho presvedčenianúti vzdať sa z ekonomických dôvodov poslaneckého mandátu, avšak zo sťažnosti je zrejméi to, že sťažovateľ sa mandátu nevzdal a mandát mu ani nezanikol. Ústavný súd preto ajv tejto jej časti sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietolz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.
K rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2014