znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 88/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2007 predbežne prerokoval návrh JUDr. I. H., PhD., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. V., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/56/06-K zo 7. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Návrh JUDr. I. H., PhD., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. februára 2007   doručený   návrh   JUDr.   I.   H.,   PhD.,   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. P. V., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/56/06-K zo 7. decembra 2006.

V predloženom návrhu navrhovateľ uviedol, že uznesením výboru č. 163 z 20. apríla 2006 bolo voči nemu začaté konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu“), pretože nesplnil povinnosť uloženú mu podľa čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že si je vedomý oneskoreného podania oznámenia funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových   pomerov   (ďalej   len   „oznámenie“)   za predchádzajúci kalendárny rok v lehote do 31. marca 2006; oznámenie podal až 20. apríla 2006. Argumentoval tým, že od 1. apríla 2005 pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky na   K.,   kde   sa   aj   trvalo   zdržiava.   V mieste   vyslania   nedisponuje   dokumentmi,   ktoré   sú k vyplneniu oznámenia potrebné. Taktiež nemá možnosť zistiť, prípadne overiť evidenčné údaje   týkajúce   sa   nehnuteľností   ani   prostredníctvom   internetu   a obdobný   stav   je   aj s elektronickým   bankovníctvom   a elektronickou   poštou.   Nedisponoval   tiež   ročným zúčtovaním   preddavkov   na   daň   z príjmov   na   rok   2005   od   svojho   predchádzajúceho zamestnávateľa,   ktoré   prevzal   až   pri   svojej   plánovanej   ceste   na   Slovensko   na   prelome mesiacov   marec   –   apríl   2006.   Oznámenie   doručil   osobne   do   podateľne   Národnej   rady Slovenskej   republiky   20.   apríla   2006   bezprostredne   po   príchode   na   Slovensko   bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy alebo oznámenia zo strany výboru.

Navrhovateľ   argumentuje   svojím   vlastným   extenzívnym   výkladom   ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, na základe ktorého je toho názoru, že z jeho strany   nedošlo   k opomenutiu   jeho   povinnosti   uloženej   mu   týmto   ústavným   zákonom, a preto navrhuje, aby ústavný súd v rámci preskúmania rozhodnutia výboru v súlade s čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu toto rozhodnutie sp. zn. VP/56/06-K zo 7. decembra 2006 zrušil.

II.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov   ústavného   súdu   na   konanie   vo   veciach   podľa   čl.   9   a nasl.   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o návrhu   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10 tohto ústavného zákona, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   rozhodne   o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a zákon o ústavnom súde.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je   konečné   okrem   rozhodnutia   podľa   čl.   12   ods.   2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Z priloženej dokumentácie ústavný súd zistil, že výbor začal konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov 6. júna 2006, a to na základe uznesenia výboru č. 163 z 20. apríla 2006, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 22. júna 2006.

K uzneseniu výboru č. 163 z 20. apríla 2006 navrhovateľ v podaní z 23. júna 2006 (tak ako v návrhu doručenému ústavnému súdu) uviedol, že oznámenie podal 20. apríla 2006, vedomý si toho, že oznámenie v lehote do 31. marca 2006 nepodal. Svoje omeškanie odôvodnil skutočnosťami uvedenými už v časti I.

Následne   výbor   rozhodnutím   sp.   zn.   VP/56/06-K   zo   16.   októbra   2006   vydaným 7. decembra   2006   konštatoval,   že   tým,   že   mu   navrhovateľ   v určenej   lehote   nepodal oznámenie, porušil povinnosť uloženú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to 42 091 Sk. Výbor navrhovateľa poučil aj o jeho práve podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ústavnému súdu.

Rozhodnutie výboru bolo navrhovateľovi doručené 29. januára 2007 v H.

V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že vyjadrenie navrhovateľa z 23. júna 2006 nemohol zohľadniť, „lebo len vysvetľuje omeškanie, ale nezbavuje sa zodpovednosti za porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného súdu.

Výbor   dospel   po   vykonanom   dokazovaní   k záveru,   že   bez   ohľadu   na   vyjadrenie verejného funkcionára je nesporné, že uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto výbor prijal uznesenie, ktorým sa menovanému verejnému funkcionárovi JUDr. I. H., bývalému predsedovi predstavenstva S., a. s. B. ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej   v čl. 7   ods.   1   ústavného   zákona   vo   výške   jednomesačnej   odmeny   verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 16. októbra 2006 schválené uznesením č. 112.“

Preskúmaním   návrhu   navrhovateľa   a priloženej   spisovej   dokumentácie,   ako   aj s prihliadnutím na ďalšie s vecou súvisiace skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu spočíva v podstate navrhovateľových tvrdení,   ktoré   nesmerujú   k obhajobe   vlastného   konania   a jeho   súladu   s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a ktoré by ústavný súd mohol ako relevantné v rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde skúmať.   Navrhovateľove   námietky   sú   jeho   výkladom   ustanovení   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý je odlišný od výkladu a stanoviska výboru. Toto zistenie signalizuje nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi jeho tvrdeniami postavenými do pozície   predmetu   konania o preskúmaní rozhodnutia vo   veci   ochrany verejného záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   a následkami,   aké   by   mohli   tieto   tvrdenia   obsiahnuté v návrhu vyvolať.

Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania, v rámci ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o opravnom   prostriedku   proti rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený na posúdenie konania navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Dôvodom   na   začatie   tohto   konania   je   nesplnenie povinností,   ktoré   vyplývajú   verejnému   funkcionárovi   z ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu. Ďalšou zložkou determinujúcou konanie ústavného súdu   o opravnom prostriedku   je   konkrétne   rozhodnutie   výboru   a v neposlednom   rade   je   ním   návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a čl. 8 tohto ústavného zákona a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné pôžitky,

d)   svoje   príjmy   dosiahnuté   v uplynulom   kalendárnom   roku   z výkonu   funkcie verejného   funkcionára   a z výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,   v ktorých vykonávaní   verejný   funkcionár   pokračuje   aj   po   ujatí   sa   výkonu   funkcie   verejného funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podáva iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ ako verejný funkcionár (bývalý predseda predstavenstva   S., a. s.)   do   23. marca 2005 bol v zmysle vyššie citovaných   ustanovení ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   povinný   predložiť   výboru   písomné oznámenie vždy do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom mal uviesť, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2 citovaného ústavného zákona. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si svoju povinnosť splnil až 20. apríla 2006, z čoho je zrejmé, že oznámenie podal zjavne po zákonom ustanovenej lehote.

Na základe týchto skutočností začal výbor voči navrhovateľovi konanie, výsledkom ktorého bolo jeho rozhodnutie sp. zn. VP/56/06-K zo 16. októbra 2006 vydané 7. decembra 2006. V rozhodnutí výbor konštatoval porušenie čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona a za porušenie tejto povinnosti uložil navrhovateľovi v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) tohto ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.

Následne   navrhovateľ   inicioval   na   ústavnom   súde   začatie   konania   o preskúmaní rozhodnutia výboru zo 16. októbra 2006 vydaného 7. decembra 2006 vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným. V rámci   tohto konania ústavný   súd zistil,   že   rozhodnutie výboru,   ktorým   konštatoval   porušenie   povinnosti   navrhovateľom   a v ktorom   mu   za porušenie   tejto   povinnosti   uložil   pokutu,   bolo   vydané   v súlade   s ústavným   zákonom o ochrane verejného záujmu.

Výklady   navrhovateľa   ustanovení   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v zmysle   ktorého   svoju   oznamovaciu   povinnosť   si   splnil   včas,   možno   podľa   názoru ústavného súdu považovať za ospravedlnenie jeho konania, avšak nie za akceptovateľný výklad   pre   ústavný   súd.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jeho zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože   návrh   navrhovateľa   bol   odmietnutý   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti, ústavný súd už o ďalších otázkach navrhovaných navrhovateľom nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007