znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 88/06-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti G. Š., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 126/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo G. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 126/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   8 C 126/03 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. G. Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000 Sk   (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť G. Š. trovy konania v sume 6 825,40 Sk   (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún   štyridsať   halierov) do dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu   na   účet   jej   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. R. S., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 88/06-11   z   29. marca 2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 126/03.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3261/2006 z 15. mája 2006, v ktorom okrem iného uviedol:

„Dňa 21. 3. 2003 bola na Okresný súd Bratislava II doručená žaloba sťažovateľky o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žaloba bola podaná na nepríslušnom súde. Úkonom zákonnej sudkyne Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. 7. 2003 bola vec odstúpená Okresnému súdu Bratislava III dňom 4. 8. 2003. Vec bola pridelená do oddelenia JUDr. V. M. Úkonom súdu zo dňa 2. 2. 2004 bol vo veci vyrubený poplatok, ktorý bol uhradený súdu dňa 20. 2. 2004.

Skutočnosť, že nebolo možné meritórne vo veci konať do 20. 2. 2004 bola spôsobená jednak   tým,   že   žaloba   bola   podaná   na   nepríslušnom   súde   a následne   i tým,   že   v čase podania návrhu nebol zaplatený súdny poplatok, ktorý je splatný podaním návrhu. Ďalej vo veci nebolo konané v tých súvislostiach, že zákonná sudkyňa JUDr. M. dňom 1. 9. 2004 odišla   na   stáž   na   Ministerstvo   spravodlivosti   SR.   Vec   bola   prerozdelená   do oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. M. Z., ktorá v tom čase mala pridelených nevybavených cca 500 vecí.   Nástupom   novej   sudkyne   JUDr.   O.   bola   vec   pridelená   do   jej   oddelenia   dňom 26. 4. 2006. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne vo veci bude vytýčený termín pojednávania bezprostredne po vrátení spisu z Ústavného súdu SR.“

Rovnaké   skutočnosti,   ktoré   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 126/03.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 126/03 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vychádza   zo   svojej   ustálenej judikatúry   (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v   súlade   s   ktorou   možno   za konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3). Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania na okresnom súde je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Takéto konania nie sú právne a ani skutkovo zložité a všeobecné   súdy   majú   dostatok   skúseností   s rozhodovaním   týchto   vecí.   Z konkrétnych okolností daného prípadu je však zrejmé i to, že okresný súd k vykonávaniu dôkazov dosiaľ vôbec   nepristúpil,   preto   prípadná   právna   a faktická   zložitosť   veci   nemohla   mať   vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Ústavný súd nezistil, že by doterajšia dĺžka konania pred okresným súdom bola výrazne ovplyvnená správaním sťažovateľky, ktorá bola v konaní aktívna a v októbri 2004 podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Je   síce   pravdou,   že   sťažovateľka   podala   žalobu   na   miestne   nepríslušnom   súde a pri podaní žaloby nezaplatila súdny poplatok, ale tieto skutočnosti nemali výrazný vplyv na predĺženie doby tohto konania, lebo žaloba bola odstúpená príslušnému okresnému súdu už   po   4   mesiacoch   od   podania   žaloby   (24.   júla   2003)   a vyrubením   súdneho   poplatku sa okresný súd začal zaoberať až 2. februára 2004, keď vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá tento 20. februára 2004 zaplatila.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v konaní.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z postupu   okresného   súdu   vyplýva,   že   od   4. augusta 2003,   keď   mu   bola   vec doručená   z   Okresného   súdu   Bratislava   II,   až   do   predloženia   spisu   ústavnému   súdu (22. mája 2006) urobil iba jeden jednoduchý úkon, keď vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v poukázaní   na   neprimeranú   zaťaženosť zákonných sudcov a ich časté zmeny (ako dôvody, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní)   ústavný   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 147/02, I. ÚS 100/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase   konania zabezpečiť primeraný počet   sudcov   alebo ďalších   pracovníkov   na súde, ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť dôvodom   na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc   z   doterajšieho   priebehu   konania   okresného   súdu   preto   ústavný   súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 126/03 došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp.   zn.   8 C 126/03   konal   bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označeného práva finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk z dôvodu uvedeného v sťažnosti.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   zistené   zbytočné   prieťahy   v   konaní   okresného   súdu   a   konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   o   úhrade   trov   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. R. S. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania v sume 6 887 Sk.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu   sťažovateľke priznal podľa   § 36   ods. 2 zákona o   ústavnom   súde   za   dva   úkony právnej   služby   uskutočnené   v roku   2006   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   podanie sťažnosti), a to v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za každý úkon v sume 2 730 Sk. Uvedená suma bola podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zvýšená o 19 %   daň   z pridanej   hodnoty,   t. j.   v sume   1037,40 Sk,   a k   tomu   bol   priznaný   režijný paušál v sume 2 x 164 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 6 825,40 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006