znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 88/05

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2005 v senáte prerokoval sťažnosť Ing. E. P. a Ing. J. P., obaja bytom Ž., zastúpených advokátom JUDr. I. M., Ž., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 559/97, a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo Ing.   E.   P.   a Ing.   J.   P. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 559/97   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 559/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Ing. J. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Čadca   j e   p o v i n n ý   Ing.   E.   P.   a   Ing.   J.   P.   uhradiť trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. I. M., Ž., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2005 doručená sťažnosť Ing. E. P. a Ing. J. P., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Okresného   súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 559/97.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

Žalobným   návrhom   zo   dňa   08.   09.   1997   sa   navrhovatelia   domáhali   na   vecne a miestne príslušnom súde rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal ich dlžníka k úhrade dlžnej sumy   s prísl.   Okresný   súd   v Čadci   vo   veci   rozhodol   dňa   16.   03.   1999   rozsudkom.   Na podklade   odvolania   žalovaného   Krajský   súd   v Žiline   rozhodnutím   zo   dňa   12.   10.   1999 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Posledné pojednávanie bolo vo veci uskutočnené dňa 15. 12. 2005 a bolo nariadené znalecké dokazovanie. (...) V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou   vo   veci konať   právoplatne rozhodnuté   (viac ako sedem   rokov). Naviac konajúci súd až po uplynutí viac ako siedmich rokov dospel k názoru, že je potrebné vo   veci   nariadiť   znalecké   dokazovanie.   Skutkový   stav   sa   však   v tomto   smere   podstatne nezmenil vo vzťahu k stavu veci v čase podania návrhu. Takto súd nesporne len prispel k oddialeniu rozhodnutia vo veci a vzniku zbytočných prieťahov. Návrh bol sťažovateľmi podaný dňa 08. 09. 1997. Podľa spisového materiálu konajúci súd uskutočnil prvý úkon dňa 20. 10. 1997 (výzva). Prvostupňový súd v období od 28. 04. 1998 (pojednávanie vo veci) do 08. 09. 1998 (pojednávanie vo veci), od 27. 10. 1998 (pojednávanie vo veci) do 19. 02. 1999 (pojednávanie vo veci), od 12. 10. 1999 (odvolacie konanie) do 28. 07. 2000 (pojednávanie vo veci), od 15. 08. 2001 (zaslaný videozáznam súdu) do 18. 01. 2002 (výzva na oznámenie ďalších účastníkov), od 07. 05. 2002 (návrhy na doplnenie dokazovania) do 08. 09. 2003 (výzva na vyjadrenie k rozpočtu) neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty.“

Sťažovatelia okrem vyslovenia porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej sťažnosti požadujú, aby ústavný súd uložil okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie 70 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 559/97 ústavný súd zistil, že sťažovatelia 9. septembra 1997 podali na okresnom súde žalobu o zaplatenie peňažnej sumy z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo.

Okresný súd 13. októbra 1997 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 21. októbra 1997. Okresný súd 9. decembra 1997 zaslal žalovanému žalobu na vyjadrenie, 21. januára 1998 zaslal sťažovateľom vyjadrenie žalovaného k žalobe. Pojednávanie   nariadené   na   28.   apríl   1998   bolo   odročené   na   2.   jún   1998   za   účelom opätovného   predvolania   žalovaného.   V priebehu   roku   1998   sa   vo   veci   ďalej   uskutočnili pojednávania 23. júna 1998, 8. septembra 1998, 13. októbra 1998 a 27. októbra 1998, ktoré boli odročované pre neprítomnosť žalovaného, ktorému sa nepodarilo doručiť predvolanie.Pojednávanie 19. februára 1999 bolo odročené na 16. marec 1999, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe sťažovateľov v plnom rozsahu vyhovel, priznal im náhradu trov konania a protinávrh žalovaného zamietol. Dňa 26. mája 1999 sa žalovaný odvolal proti rozsudku zo 16. marca 1999. Okresný súd 28. júna 1999 zaslal sťažovateľom odvolanie žalovaného a žalovaného vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 12. augusta 1999 bolo odvolanie žalovaného predložené Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom spis bol okresnému súdu vrátený 21. decembra 1999. Zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu   bolo okresným súdom zaslané účastníkom konania 17. februára 2000. Pojednávanie 28. júla 2000 bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu. Pojednávanie 3. novembra 2000 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedka a predložením listinných dôkazov. Dňa 23. januára 2001 okresný súd vyzval účastníkov na oznámenie adresy svedka a predloženie listinných dôkazov. Splnenie výzvy okresný súd urgoval 28. februára 2001 a 21. mája 2001. Sťažovatelia až 23. augusta 2001 odpovedali na výzvu. Dňa 18. januára 2002 okresný súd vyzval účastníkov konania na označenie dôkazov. Sťažovatelia 24. mája 2002 navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedka.   Okresný   súd   9.   júla   2002   vyzval   žalovaného   na   predloženie   listinného   dôkazu a splnenie   výzvy   urgoval   8.   januára   2003.   Žalovaný   reagoval   podaním   doručeným okresnému súdu 25. marca 2003. Dňa 18. júna 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k listinnému dôkazu predloženého žalovaným. Sťažovatelia na výzvu reagovali 10. novembra 2003. Okresný súd 18. novembra 2003 vyzval sťažovateľov na oznámenie adresy svedka, ktorú sťažovatelia oznámili 9. februára 2004. Potom sa vo veci uskutočnili pojednávania 31. marca 2004, 28. apríla 2004, 7. júla 2004, 20. októbra 2004 a 23. novembra 2004.   Okresný   súd   7.   júla   2004   uznesením   uložil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov a žalovanému   poriadkovú   pokutu.   Pojednávanie   15.   decembra   2004   bolo   odročené   za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Okresný súd 10. marca 2005 uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté údaje, ktoré uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej stabilizovanej   judikatúry   skúma   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania (sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a)   Predmetom   konania   na   okresnom   súde   je   nárok   sťažovateľov   na   zaplatenie peňažnej sumy   z titulu   odstúpenia   od   zmluvy   o   dielo   a vzájomný   návrh   žalovaného na zaplatenie   peňažnej   sumy   (konanie   v   časti   o vzájomnom   návrhu   žalovaného   bolo   už právoplatne skončené). Po právnej stránke nemožno vec hodnotiť ako zložitú, čo vyplýva z právnej úpravy zmluvy o dielo a z možnosti od takej zmluvy odstúpiť. Faktickú zložitosť sporu   však   nemožno   vylúčiť,   pretože   v rámci   konania   vyvstala   potreba   posúdenia skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, t. j. znalecké dokazovanie.

b)   Zo   skutkových   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   k spomaľovaniu   postupu okresného súdu, a tým aj k prieťahom v konaní prispelo aj správanie sťažovateľov. Konanie   sa   predlžovalo   pre   neúčasť   sťažovateľov   a   ich   právneho   zástupcu   na viacerých pojednávaniach – podstatné boli pojednávania nariadené na 8. september 1998, 31. marec 2004 a 7. júl 2004. Predĺženie konania spôsobila aj skutočnosť, že sťažovatelia napriek   tomu,   že   ide   o sporové   konanie,   neodpovedali   včas   na   výzvy   okresného   súdu (opakované výzvy sťažovateľom z 23. januára 2001, 28. februára 2001 a 21. mája 2001). Ústavný súd v tejto spojitosti uvádza, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný   postup   súdu   v konaní   patrí   procesná   povinnosť   účastníka   konania   prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v konaní.

Na základe analýzy súdneho spisu možno rozdeliť doterajší priebeh konania na dve etapy:

a) obdobie od podania žaloby, t. j. od 9. septembra 1997 do 16. marca 1999 (vyhlásenie rozsudku vo veci samej);

b) obdobie od 17. marca 1999 až po súčasný stav konania.

Ústavný súd zistil, že v prvej etape konania okresný súd posudzujúc jeho procesné úkony konal v zásade plynulo. V tomto období vyniesol 16. marca 1999 rozsudok, ktorý však odvolací súd   zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol: „Po zistení toho, či odstúpenie od zmluvy bolo   dôvodné   alebo   nedôvodné   si   mal   súd   I.   stupňa   ujasniť   nároky,   ktoré   prislúchajú účastníkom   z odstúpenia   od   zmluvy   o dielo.   (...)   Okrem   tohto   nedostatočne   zisteného skutkového   stavu   je   rozhodnutie   súdu   aj   nevykonateľné.   Nie   je   totiž   zrejmé,   ktorému navrhovateľovi má odporca zaplatiť žalovanú sumu, keď títo sú dvaja. Tiež nie je určená lehota na plnenie pohľadávky (§ 160 ods. 1 O. s. p.). Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov treba považovať rozhodnutie súdu o úrokoch z omeškania.

V   druhej etape, t. j. od 16. marca 1999 do rozhodovania o sťažnosti, ústavný súd zistil nesústredený postup alebo neefektívne úkony okresného súdu v období od 23. augusta 2001   (právny   zástupca   sťažovateľov   predložil   listinné   dôkazy)   do   9.   júla   2002   (výzva okresného súdu žalovanému na predloženie listinného dôkazu), resp. od 8. januára 2003 (urgencia okresného súdu právnemu zástupcovi žalovaného) do 18. novembra 2003 (výzva právnemu zástupcovi sťažovateľov na oznámenie adresy svedka). Ústavný súd nepovažuje výzvu okresného súdu z 18. januára 2002 účastníkom konania na označenie dôkazov za úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, keď napokon zadovažovanie dôkazov vyústilo do záveru o nevyhnutnosti nariadiť znalecké dokazovanie.

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd vo veci koná od septembra 1997, pričom vec nie je doteraz právoplatne rozhodnutá a podľa stavu konania (znalecké dokazovanie) nemožno bez sústredeného prístupu okresného súdu očakávať rozhodnutie vo veci samej. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní a k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 4 C 559/97 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   70   000   Sk   pre   oboch   spoločne,   pričom   túto   požiadavku   odôvodnili   ich právnou   neistotou   zvýraznenou   „ich   nemalými   výdajmi   v   súvislosti   s uplatnením   práva (výška   zaplateného   súdneho   poplatku,   trov   právneho   zastúpenia),   samotnou   povahou a cenou   predmetu   konania   a   pretrvávajúcimi   prieťahmi   v   konaní   (nariadené   znalecké dokazovanie)“.

Zistenú   nečinnosť   a   nesústredený   postup   okresného   súdu   napriek   podielu sťažovateľov na prieťahoch   nemožno podľa názoru ústavného súdu úplne ospravedlniť. Preto   ústavný   súd   priznal   každému   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie 10 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vyjadruje dôsledky porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľov uplatnil nárok na úhradu trov konania vo výške 5 302 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v uplatnenej výške, ktorá neprevyšuje sumu, ktorá by sťažovateľom patrila podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich výpočet trov tohto konania.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).