znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 88/03-12

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7.   mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. L., bytom B., t. č. Ústav na výkon väzby Bratislava, zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ľ.   H.,   B.,   vo   veci   porušenia   jeho práva   na   spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva vnútra   Slovenskej   republiky,   sekcie   justičnej   polície   Policajného   zboru,   odborom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Bratislave, a Krajskou   prokuratúrou v Bratislave a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. L.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. marca 2003 doručené podanie Ing. I. L. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., t. č. Ústav na výkon väzby v Bratislave, zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., B., ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť proti porušovaniu ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ústavných práv priznaných Ústavou SR podľa čl. 127 Ústavy SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) «Postupom Ministerstva vnútra SR, Sekcie justičnej polície PZ,   Odboru   vyšetrovania   obzvlášť   závažnej   trestnej   činnosti   v Bratislave   a Krajskej prokuratúry v Bratislave... svojimi vyhláseniami a článkami poskytnutými médiam....Dňa   5.   12.   2002   vyšetrovateľ   MV   SR   Sekcie   justičnej   polície   PZ,   odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti uznesením pod sp. zn. ČVS: VKE 5/30-98 zo dňa 5. 12. 2002 podľa § 160 ods. 1/ Tr. por. začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1/ Tr. por. mi vzniesol obvinenie z návodu k trestnému činu vraždy podľa § 10 ods. 1/ písm. a/ k § 219 ods. 1/ ods. 2 písm. b/ písm. f/ v znení zákona č. 175/1990 Zb., za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1/ písm. a/ ods. 2/ písm. c/ v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a za trestný čin ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 ods. 1/ písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

...Minister vnútra SR V. P. inicioval voči mne živelnú mediálnu kampaň tlačovou konferenciou, ktorú zvolal špeciálne k môjmu zadržaniu dňa 5. 12. 2002, ktorá odznela vo všetkých médiách so súčasným vyjadrením sa vyšetrovateľa MV SR kpt. Ing. Š. k môjmu zadržaniu.

...Vyšetrovateľ MV SR, Sekcie justičnej polície PZ kpt. Ing. Š. po mojom výsluchu a zadržaní spolu s dozorujúcim prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave JUDr. M. S. pokračovali v tejto živelnej mediálnej kampani v rozpore s § 2 ods. 2/ Tr. por., § 8a Tr. por. a čl. 50 ods. 2/ Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1, 2/ Dohovoru vo vzťahu k mojej osobe s úmyslom   presvedčiť   verejnosť   o mojej   údajnej   vine   a súčasne   ovplyvňovať   aj   sudcov odvolacieho súdu, ktorí mali o mojej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhodovať. Postup verejných činiteľov – vyšetrovateľa kpt. Ing. J. Š. a dozorujúceho prokurátora JUDr. M. S. bol zjavným porušením práva na spravodlivý proces a práva na prezumpciu neviny.   Totižto   dodržiavanie   zásady   prezumpcie   neviny   je   neoddeliteľnou   súčasťou spravodlivého procesu.

Kpt. Ing. Š. tak urobil rozhovorom pre denník SME, ktorý bol publikovaný dňa 10. 12. 2002 pod názvom „Vyšetrovateľ: L. advokáti boli prekvapení“ a JUDr. S. rozhovorom pre denník SME, ktorý bol publikovaný dňa 14. 12. 2002 s názvom „S.: L. sa správa ako zbabelec“.

...Vyšetrovateľ MV SR kpt. Ing. J. Š., prokurátor KP Bratislava JUDr. M. S. ako verejní činitelia a úradné osoby porušili moje práva zakotvené v čl. 6 ods. 1, 2/ Dohovoru, pretože „zásada prezumpcie neviny nie je iba procesnou garanciou, ale ochraňuje každého pred   zaobchádzaním   zo   strany   verejných   činiteľov   takým   spôsobom,   ako   keby   spáchal trestný čin“ ešte pred odsúdením súdom (sťažnosť č. 10847/84 R. F. a S. F. proti Rakúsku). Vyhlásenia a tvrdenia týchto verejných činiteľov obsahovali také vyjadrenia, ktoré porušujú čl.   6 ods.   1,   2/ pokiaľ ide o prezumpciu neviny vo vzťahu k mojej osobe a to formou   spustenia   živelnej   mediálnej   kampane   s úmyslom   ovplyvniť   negatívne   voči   mne verejnosť, navodzovať na verejnosti moju vinu a takýmto postupom ovplyvniť aj sudcov, ktorí   budú   rozhodovať   o mojej   sťažnosti   proti   uvalenej   väzbe   (viď   sťažnosť   č.   8603/79 Croaciani a ďalší proti Taliansku).

Vyšetrovateľ MV SR kpt. Ing. J. Š. napríklad na otázku redaktora: „Ako ste vnímali L., keď ste sa s ním rozprávali?“ odpovedal: „Profesionálne. V živote stretávam množstvo vagabundov, tak som asi profesionálne deformovaný.“ Touto narážkou, ako aj celým textom jeho odpovedí v rozhovore pre denník SME nesporne vyšetrovateľ porušil moje právo na prezumpciu neviny.

...Obdobne   dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry   v Bratislave JUDr.   M.   S. taktiež   svojím   rozhovorom   pre   denník   SME   a jeho   odpoveďami,   ako   aj   informovaním porušil   zásady   prezumpcie   neviny   a v podstate   možno   povedať,   že   svojím   rozhovorom u verejnosti vzbudzoval presvedčenie, že som sa mal trestných činov dopustiť a poukazoval priamo na dôkazy, podotýkam, že z utajeného spisu, ktorý mi nebol daný k nahliadnutiu. Takýmto postupom sa ako verejný činiteľ vyjadroval na moju adresu takým spôsobom, ako keby som spáchal trestný čin.

...Podľa   §   8a   Tr.   por.   je   poskytovanie   informácií   o trestnom   konaní   upravené nasledovne:

1)   „Orgány   činné   v trestnom   konaní   informujú   o svojej   činnosti   verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť   na   trestnom   konaní,   údaje,   ktoré   priamo   nesúvisia   s trestnou   činnosťou,   a aby neporušili zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno na toho,   proti komu sa vedie trestné konanie,   hľadieť ako by bol vinný (§ 2 ods. 2).“

2)   „Z   dôvodov   uvedených   v odseku   1/   orgány   činné   v trestnom   konaní   odoprú poskytnutie informácií.“

Z predložených dôkazov je nesporné, že zo strany príslušných verejných činiteľov došlo k takému zaobchádzaniu voči mne a takým spôsobom, aby sa nabudzoval dojem, že som   spáchal   trestný   čin,   čo   urobili   a čo   robia   sústavne   ešte   pred   rozhodnutím   súdu. Rozhodne   ich   postup   je   v rozpore   s   §   8a   Tr.   por.,   kde   je   priamo   zakotvená   zásada prezumpcie neviny, ale aj s čl. 50 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, 2/ Dohovoru.

Krajský súd v Bratislave o mojej sťažnosti proti uvaleniu väzby rozhodoval dňa 14. 1. 2003, t. j. pred týmito útokmi verejných činiteľov na moju osobu, ktoré boli publikované v médiách tak, ako som uviedol.

...Vyšetrovateľ MV SR, prokurátor KP v Bratislave ako verejní činitelia spustením a zapojením   sa   do   živelnej   a štvavej   mediálnej   kampane   proti   mojej   osobe   konali v rozpore s:

a/ § 2 ods. 2 Tr. por., § 8a Tr. por. b/ čl. 50 ods. 1a/ Ústavy SR c/ čl. 6 ods. 1, 2/ Dohovoru. Teda   tým,   že   sa   o mojej   osobe   a mojom   prípade   vyjadrovali   verejne   pre   médiá a poskytovali rozhovory pre médiá spôsobom, ktorý mal vzbudiť u verejnosti dojem mojej viny a že sa tak vyjadrovali ešte pred rozhodnutím súdu, porušili namietané moje práva na prezumpciu neviny. Tvrdím, že takýmto postupom sledovali to, aby presvedčili verejnosť o mojej vine a aby ovplyvnili odvolací súd, ktorý mal rozhodovať o mojej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby.

Svojím postupom odporcovia porušili aj zásady spravodlivého procesu. Treba uviesť, že   zásada   spravodlivosti   sa   vzťahuje   na   celé   konanie   vrátane   prípravného   konania a nemožno   hovoriť   o spravodlivom   procese   vtedy,   ak   verejní   činitelia,   t.   j.   vyšetrovateľ a dozorujúci   prokurátor   porušujú   zásadu   prezumpcie   neviny,   ktorá   je   súčasťou spravodlivého procesu».

Sťažovateľ žiadal,   aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť   na ďalšie konanie a aby nálezom takto rozhodol:

„Ministerstvo vnútra SR, Sekcia justičnej polície PZ, Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Bratislave a Krajská prokuratúra v Bratislave svojím postupom po obvinení a zadržaní Ing. I. L., nar. v Bratislave, porušila jeho práva na spravodlivý proces a práva prezumcie neviny a to v čl. 6 ods. 1, 2/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 50 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky.

Ministerstvu vnútra SR, Sekcii justičnej polície PZ, Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej   trestnej   činnosti   v Bratislave   a Krajskej   prokuratúre   v Bratislave   sa   zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva na spravodlivý proces a prezumciu neviny Ing. I. L., nar. v Bratislave.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh (aj sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Medzi predpoklady konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj to, či sťažnosť nie je podaná zjavne oneskorene.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd vzal do úvahy, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorými   malo   byť   spôsobené   porušenie základného   práva   sťažovateľa,   pričom   zmeškanie   tejto   lehoty   nemožno   odpustiť.   Jej nedodržanie   predstavuje   zákonom   ustanovený   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej oneskorenosť (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Ústavný súd konštatoval, že vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie justičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti,   začal   5.   decembra   2002   uznesením   č.   k.   ČVS:   VKE   5/30-98   trestné   stíhanie sťažovateľa. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť priamo do zápisnice, pričom písomné dôvody sťažnosti boli podané odvolaciemu súdu 23. decembra 2002 a sťažnosť bola doplnená 7. a 13. januára 2003. Sťažovateľ na jej základe žiadal o prepustenie z väzby.

Postup   označených   orgánov   verejnej   moci,   ktorý   sťažovateľ   namieta   vo   svojej sťažnosti,   je   spätý   s tlačovou   konferenciou   5.   decembra   2002   (Ministerstvo   vnútra Slovenskej republiky) a so súvisiacim článkom uverejneným v denníku SME 6. decembra 2002,   s rozhovorom   vyšetrovateľa   publikovaným   v denníku   SME   10.   decembra   2002 a s rozhovorom   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Bratislave   publikovaným   v denníku SME 14. decembra 2002.

Vychádzajúc   z obsahu   spisu   a z predložených   príloh   k sťažnosti   ústavný   súd konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   o skutočnosti,   ktorá   v   zmysle   obsahu   sťažnosti   zakladá porušenie jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru a základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy vo vzťahu k vyšetrovateľovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a vo vzťahu k prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Bratislave, dozvedel najneskôr 23. decembra 2002. Uvedený   deň   bola   Krajskému   súdu   v Bratislave   podaná   jeho   sťažnosť   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 Nt 214/02 zo 7. decembra 2002 (bez vyznačeného dátumu jej vyhotovenia), pričom na s. 5 a 6 tejto sťažnosti sú uvádzané skutočnosti, ktoré sa týkajú   namietaných   výrokov   ministra   vnútra   Slovenskej   republiky   z 5. decembra   2002 uvedených   na   tlačovej   konferencii   a uverejnených   v denníku   SME   6. decembra   2002, menovaného   vyšetrovateľa   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   publikovaných v denníku SME 10. decembra 2002 a krajského prokurátora publikovaných v denníku SME 14. decembra 2002.

Keďže k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť uvedeným spôsobom   v období   5.,   6.,   10.   a 14.   decembra   2002   a z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že sťažovateľ sa o týchto skutočnostiach dozvedel najneskôr 23. decembra 2002, bola jeho sťažnosť vzhľadom na dátum jej doručenia ústavnému súdu (13. marca 2003) podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2003