SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 875/2014-44
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Bauerom, ktorý konáv mene Advokátskej kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 875/2014-19 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že«Ako vyplýva z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11C/28/2006 sťažovateľ podal návrh na začatie konania „... o vyslovenie neplatnosti zmluvy o vydanie veci...“, v ktorom dochádza k prieťahom v konaní okresnému súdu... (ďalej len „návrh“), pričom podľa zistení advokáta namietané konanie nie je ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu (ďalej len „sťažnosť“) právoplatne skončené, je poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Predmet namietaného konania nie je podľa sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť podľa možností, už na prvom pojednávaní. (...) okresný súd v časovom období od podania návrhu dňa 28. februára 2006 do dňa podania sťažnosti, teda 9. júna 2014 teda v období takmer viac ako 8 rokov v skutkovo a právne jednoduchej veci nielenže meritórne nerozhodol, ale ani neuskutočnil efektívne pojednávanie vo veci. Uvedené nesvedčí o schopnosti okresného súdu konať plynule, bez zbytočných prieťahov za súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa a vo veci rozhodnúť. Navyše v tomto časovom období zjavným pochybením zo strany okresného súdu, a to jeho nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní a zisťovaní a rozhodovaní o pobyte sťažovateľa, ako aj zbytočným ustanovením opatrovníka, ktorý navyše nezistil podstatné pochybenie okresného súdu, ktoré bolo neskôr po odvolaní sťažovateľa naprávané, okresný súd zavinil neprimerané predĺženie namietaného konania čím spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom konaní.»
2.1 Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní dochádza podľa názoru sťažovateľadlhodobo k zbytočným prieťahom v konaní, domáha sa priznania primeranéhozadosťučinenia z týchto dôvodov:
„Nateraz je ťažké vyčísliť celkovú možnú majetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní, no už teraz možno konštatovať, že ani prípadný rozsudok vo veci samej v namietanom súdnom konaní, ktorý by vyhovoval sťažovateľovi, už nemusí splniť svoj účel poskytnutia účinnej právnej ochrany oprávneným záujmom sťažovateľa vo vzťahu k náhrade majetkovej ujmy, aj s ohľadom na časový odstup.
Sťažovateľ žiada, aj s prihliadnutím na predmet namietaného konania, o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.500 EUR z dôvodov uvedených v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil a neustále spôsobuje sťažovateľovi majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia. Je potrebné uviesť, že okresný súd vie v akom postavení sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, no aj napriek tomu odmieta poskytnúť súdnu ochranu jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní a navyše za spôsobovania zbytočných prieťahov v konaní.
Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma spočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu nielen v namietanom konaní, ale už aj v iných konaniach pred okresným súdom a reálneho vynesenia rozsudku o neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer deviatich rokov, pričom sa v namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku k dnešnému dňu právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni v reálnom uplatnení a reálnom vymožení ním uplatnených práv.
Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to s cieľom dovŕšenia ochrany porušených namietaných práv v posudzovanom prípade, pretože má za to, že v namietanom konaní k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Sťažovateľ rovnako žiada aby ústavný súd pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal dôrazne zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.“
2.2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavnýsúd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa Mgr. ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/28/2006 porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/28/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 5.500,- EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Mgr. ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 876,87 Eur(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Richarda Bauera, Štúrova 27, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3010/2015 z 9. januára 2015(ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní) a právnyzástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. marca 2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise uviedla:«(...) Ohľadne skutkovej a právnej zložitosti sporu, procesných úkonov vykonaných v spise, prekážok konania podľa § 107 O.s.p., prieťahov spôsobených sťažovateľom, resp. súdom, a iných okolností majúcich vplyv na dĺžku konania, sa v plnom rozsahu stotožňujem s vyjadrením súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Jeannette Hajdinovej, ktoré Vám v prílohe tohto listu zasielam.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)»
3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Jeanette Hajdinová popísala chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Ústavnú sťažnosť podal „ “, aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. II. ÚS 875/2014-19 zo dňa 11.12.2014 označil sťažovateľa ako „ “, no navrhovateľom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/28/2006 je „ “. Vychádzam z predpokladu, že sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom SR a navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11 C/28/2006 je totožnou osobou a došlo len k chybe v písaní (nie je však zrejmé, v ktorom konaní došlo k chybe v písaní, pretože návrh vo veci sp. zn. 11 C/28/2006 podpísal navrhovateľ osobne a ústavnú sťažnosť podával právny zástupca navrhovateľa). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C/28/2006 je „ “, budem ho v tomto vyjadrení aj tak označovať.
Spis sp. zn. 11C/28/2006 vo veci navrhovateľa: Mgr., narodený, bytom v, ⬛⬛⬛⬛, proti odporcom: 1) Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, 2) Sloboda zvierat (asanačný podnik s vydavateľskou činnosťou), ⬛⬛⬛⬛, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 37, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, so sídlom v Bratislave, ⬛⬛⬛⬛ o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie predbežného opatrenia, som prevzala na základe Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2013 účinného od 6.novembra 2013.
V konaní predo mnou konali sudcovia Okresného súdu Bratislava I: JUDr. Mariana Harvancová a JUDr. Branislav Král. Nedovolím si podať vyjadrenie k časovým úkonom svojich predchodcov v predmetnej právnej veci súvisiacim s mierou ich zaťaženia, prípadnou práceneschopnosťou, súhrnom právne náročných vecí, plnením ďalších pracovných povinností, a podobne.
Z dôvodu prehľadnosti som rozdelila svoje vyjadrenie na dve časti:
1) konanie o návrhu vo veci samej,
2) konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ad 1) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal zrušenia zmluvy uzatvorenej medzi odporcami v prvom a druhom rade na asanáciu zvierat v Bratislave z dôvodov, že je spoločenský záujem na tom, aby bolo meno, identifikačné číslo a práva a povinnosti odporcu v druhom rade určené tak, aby neprichádzalo k porušovaniu práv tretích osôb na ujmu zvierat; zároveň sa domáhal nariadenia odporcom v prvom a druhom rade, aby vydali všetky psy, fenky a šteniatka navrhovateľa, ktorými sú krížence No a Dobermana v 6. stupni príbuzenskej plemenitby v počte 9 kusov (6 tmavopálených s výzorom No, 3 s červeným pálením s výzorom Dobermana), 14 sučiek (2 čierne s výzorom No, 1 s pálením a výzorom No do žlta, 11 sučiek s výzorom No s tmavohnedým pálením), 10 šteniatok (9 tmavopálených s výzorom No, 1 červenopálené s výzorom Dobermana), teda spolu 33 psov, ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na inom neznámom mieste, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol ako adresu svojho bydliska:,.
Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na začatie konania súd uznesením č. k. 11 C/28/2006-16 zo dňa 14.3.2006 vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) na odstránenie vád podania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia tak, že navrhovateľ:
- označí odporcu v druhom rade tak, aby mal právnu subjektivitu a to v súlade s jeho názvom zapísaným v príslušnom registri,
- uvedie špecifikáciu petitu, presné znenie výroku súdu t.j. ako žiada, aby súd rozhodol, tak aby výrok rozhodnutia súdu bol vykonateľný, zosúladí ho s pomenovaním určovacej žaloby podľa záhlavia návrhu,
- uvedie, či znenie žalobného petitu, ktorým sa domáha nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, má súd považovať za návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP,
- z celého obsahu žalobného návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje zmluvu za neplatnú, či je zmluva v rozpore so zákonom a ktorým, či zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, prípadne zákon obchádza, a pod. Z tohto dôvodu riadne zdôvodní, z akého právneho dôvodu má byť zmluva zrušená,
- zdôvodní naliehavý právny záujem na určovacej žalobe,
- predloží listinné doklady, na ktoré sa odvoláva, a to zmluvu z 30.8.2002, ktorej zrušenia sa domáha, doklady zdôvodňujúce, že odňaté psy má vo svojej držbe odporca v druhom rade.
Navrhovateľ bol v citovanom uznesení poučený o následkoch neodstránenia vád. Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006 a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006, v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Okrem toho špecifikoval petit návrhu nasledovne: „návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy“ a uviedol ďalšie skutočnosti.
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006 odmietol podanie navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti zmluvy doručené Okresnému súdu Bratislava I podľa § 43 ods. 2 OSP. Dôvodom odmietnutia podania bolo neodstránenie vád podania - navrhovateľ nedoplnil, ani neopravil neúplné podanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konanie; ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.
Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 246,247/2006-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co 246,247/2006-38 zo dňa 28.2.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2007. Od tohto dátumu neprebieha konanie v merite veci (o určenie neplatnosti zmluvy), a preto od 14.5.2007 v ňom nemôže dochádzať ani k prieťahom. Podľa môjho názoru od podania návrhu do právoplatného skončenia veci v jej merite súd nekonal s prieťahmi, ale plynulo, o čom svedčí aj obsah spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C/28/2006.
Ad 2) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia v tomto znení: „odporcom sa ďalej nariaďuje riadna starostlivosť o výživu všetkých vyššie uvedených psov a šteniatok do právoplatného výroku rozhodnutia vo veci samej.“
Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd uznesením č. k. 11C/28/2006-16 zo dňa 14.3.2006 (citovaným aj pod bodom Ad 1), okrem iného, vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 OSP, aby uviedol, či znenie žalobného petitu, ktorým sa domáha nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, má súd považovať za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006 a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006, v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Na Okresnom súde Bratislava I je okrem konania sp. zn. 11C/28/2006 vedené aj konanie sp. zn. 11C/21/2006, v ktorom je navrhovateľom tiež Mgr. a odporcami Hlavné mesto SR Bratislava a Sloboda zvierat. V konaní sp. zn. 11 C/21/2006 sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia v znení „Odporcom sa nariaďuje riadna starostlivosť o výživu psov navrhovateľa DOBERMAN v 6 st. v počte 9 ks do právoplatného výroku rozhodnutia o veci.“
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11 C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 zastavil konanie o predbežnom opatrení navrhovateľa z dôvodu prekážky litispendencie, pretože konaniu o nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 11 C/28/2006 predchádza konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C/21/2006.
Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11 C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 246,247/2006-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd odôvodnil zrušenie prvostupňového uznesenia tým, že v ňom neexistuje prekážka litispendencie a že prvostupňový súd má odstraňovať vady návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Až po odstránení vád bude prvostupňový súd posudzovať dôvodnosť nároku na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava I je názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v tomto uznesení viazaný podľa § 226 OSP. Spis bol prvostupňovému súdu vrátený dňa 3.5.2007 a navrhovateľ prevzal uznesenie krajského súdu dňa 14.5.2007 na adrese: ⬛⬛⬛⬛.
Navrhovateľ požiadal dňa 11.5.2006 o oslobodenie od súdnych poplatkov a dňa 15.5.2006 súdu doručil vyplnené tlačivo na preukázanie jeho pomerov. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11C/28/2006-40 zo dňa 27.6.2007 (po vrátení veci z krajského súdu) nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ prevzal citované uznesenie dňa 9.7.2007 opäť na adrese: ⬛⬛⬛⬛. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co/80/2009-50 zo dňa 30.4.2009 uznesenie prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručované na adresu v ⬛⬛⬛⬛, kde ho aj dňa 9.7.2009 osobne prevzal.
Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa uznesením č. k. 11C/28/2006-52 zo dňa 24.11.2009 na odstránenie vád návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že
- uvedenie, či sa návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia riadnej starostlivosti o psy odporcom, viaže k návrhu na zrušenie zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, resp. k návrhu na vydanie všetkých psov, feniek a šteniatok navrhovateľa,
- presné označenie psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka, tak aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov; mená, na ktoré psy reagujú, a pod.)
- uvedenie, čoho sa navrhovateľ presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna starostlivosť o psy, akou formou sa má poskytovať, atď.),
- opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
- uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
- listinný/é doklad/y, preukazujúci/e skutočnosť, že odňaté psy má vo svojej držbe odporca v druhom rade, nakoľko z listu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 16.8.2005 táto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľ bol poučený o následku neodstránenia vád podania.
Navrhovateľovi bolo toto uznesenie doručované na adresu v, (inú adresu navrhovateľ súdu doposiaľ neoznámil). Súdu sa dňa 21.12.2009 vrátila zásielka neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“. Z toho dôvodu súd zisťoval adresu trvalého, prechodného alebo obvyklého pobytu navrhovateľa v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a v Ústrednej evidencii väzňov v Bratislave. Na základe týchto dopytov súd zistil, že navrhovateľ nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, že má hlásený trvalý pobyt na adrese: ⬛⬛⬛⬛ - (oznámenie Registra obyvateľov SR zo dňa 25.2.2010, lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.1.2010, lustrácia v evidencii väzňov zo dňa 27.1.2010). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nenahlásil prípadnú zmenu svojho pobytu ani ohlasovni pobytu, ani Sociálnej poisťovni, ani Obchodnému registru Okresného súdu Bratislava I a ešte dňa 27.7.2011 sa v ňom nachádzala adresa bydliska navrhovateľa na ⬛⬛⬛⬛ v ⬛⬛⬛⬛ (č. l. 123,124).
Na základe týchto zistení súd opäť doručoval uznesenie na odstránenie vád navrhovateľovi na poslednú známu adresu: ⬛⬛⬛⬛. Zásielka sa dňa 6.5.2010 znova vrátila súdu nedoručená s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je, neznámy“. Následne súd ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku ⬛⬛⬛⬛, súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III, na doručenie uznesenia č. k. 11C/28/2006-52 zo dňa 24.11.2009 a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné opatrenie (uznesenie č. k. 11C/28/2006-61 zo dňa 26.4.2010). Opatrovníčka uznesenie a výzvu prevzala dňa 28.5.2010. Uznesenie o ustanovení opatrovníčky nepovažujem za zbytočné ani absurdné, ako to namieta navrhovateľ v ústavnej sťažnosti, pretože navrhovateľovi nebolo možné doručiť písomnosti na poslednú známu adresu, ktorú súdu oznámil, a až do 28.4.2011, nemal súd vedomosť o novej adrese bydliska navrhovateľa, na ktorej sa zdržiaval. Občiansky súdny poriadok ani Spravovací poriadok v žiadnom svojom ustanovení súdu neukladajú povinnosť vyhľadávať za navrhovateľa v iných prípadných spisoch vedených na tom istom súde alebo na inom súde zisťovať adresu navrhovateľa, súd teda postupoval v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd v predmetnej veci zisťoval pobyt navrhovateľa zákonným spôsobom v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni aj v Ústrednej evidencii väzňov SR. Všetky dopyty viedli k jednému zisteniu, že navrhovateľ má trvalý pobyt hlásený na adrese ⬛⬛⬛⬛ v. Navyše, sám navrhovateľ bol povinný v zmysle § 79 ods. 1 OSP zmenu svojho bydliska včas súdu oznámiť, a to aj vzhľadom na iné konania, v ktorých navrhovateľ vystupuje ako účastník. Nedodržanie svojej zákonnej povinnosti nemôže navrhovateľ klásť za vinu súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej bolo v záujme samotného navrhovateľa (a zároveň aj jeho zákonnou povinnosťou), aby súdu oznámil adresu svojho pobytu, na ktorej sa zdržiava a preberá zásielky, čím by prispel k rýchlejšiemu konaniu vo veci. Navrhovateľ neoznámením svojho pobytu sťažil postup súdu v konaní sp. zn. 11 C/28/2006 a dlhšie konanie nemožno dávať za vinu súdu.
Následne súd uznesením č.k. 11C/28/2006-62 bez uvedenia dátumu odmietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 28.2.2006. Na prvopise uznesenia sa nachádza okrúhla pečiatka Okresného súdu Bratislava I, je uvedené meno a priezvisko sudcu (JUDr. Branislav Král) a jeho podpis; dátum vydania uznesenia je prečiarknutý a nečitateľný. Nie je známe, kto a kedy dátum vydania uznesenia prečiarkol. Uznesenie č. k. 11C/28/2006-62 bolo zrejme bez uvedenia dátumu (nič nenasvedčuje opaku) doručené opatrovníčke navrhovateľa dňa 12.10.2010.
Sudca vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 23.3.2011 a navrhovateľa predvolával z adresy: ⬛⬛⬛⬛, ktorá mu bola ako posledná známa; predvolal aj opatrovníčku navrhovateľa. Zásielka sa od navrhovateľa vrátila dňa 1.3.2011 neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“. Súd pojednávanie dňa 23.3.2011 odročil na deň 8.6.2011. Navrhovateľ medzitým dňa 28.4.2011 oznámil súdu zmenu svojej adresy na: ⬛⬛⬛⬛. Súd doručoval predvolanie navrhovateľovi už na novú adresu, na ktorej ho dňa 3.6.2011 prevzal.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.6.2011 uviedol, že psy previedol na spoločnosť Panónia Motion Pictures Corp., Rockefeller Plaza Center, P. O. Box 1161, New York City, New York 10185, USA. Ak psy nie sú identifikovateľné, je to problém Slobody zvierat. Vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Branislavovi Královi. Sudca sa v ten istý deň vyjadril k námietke zaujatosti. Krajský súd v Bratislave prípisom sp. zn. 2NcC 42/2011 zo dňa 12.9.2011 vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pretože sa týka len postupu súdu, čo nie je dôvodom na vylúčenie sudcu.
Navrhovateľ dňa 29.6.2011 súd žiadal, aby uložil odporcovi v druhom rade povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania, ako naložil s jeho psami, tak aby mohol uviesť konečný žalobný petit.
Navrhovateľ bol vyzvaný uznesením na zaplatenie súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti v sume 66,- € (č. k. 11C/28/2006-88 zo dňa 16.6.2011). Navrhovateľ dňa 13.7.2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ho dňa 27.7.2011 vyzval na predloženie jeho majetkových a osobných pomerov, a sám zisťoval na Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave a v Sociálnej poisťovni pomery navrhovateľa. Navrhovateľ dňa 10.5.2011 osobne doručil na súd odvolanie proti uzneseniu č. k. 11C/28/2006-62. Krajský súd v Bratislave vrátil spis okresnému súdu dňa 22.3.2013 s tým, že na uznesení č. k. 11C/28/2006-62 nie je uvedený dátum a je potrebné tento nedostatok odstrániť. Po odstránení nedostatku mal byť spis opäť predložený Krajskému súdu v Bratislave.
Súd uznesením č. k. 11 C/28/2006-144 zo dňa 25.9.2013 zrušil uznesenie č. k. 11C/28/2009-61 zo dňa 26.4.2010 o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník navrhovateľovi ustanovený. Navrhovateľ uznesenie prevzal dňa 19.10.2013.
Okresný súd Bratislava I požiadal Okresný súd Bratislava II o zaslanie kópie návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13C/47/2009 a o informáciu, či konanie bolo zastavené pre litispendenciu (výzva zo dňa 15.11.2013). Okresný súd Bratislava II zaslal dňa 5.12.2013 a 12.2.2014 Okresnému súdu Bratislava I kópiu návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13C/47/2009 a oznámil, že uznesením č.k. 13C/47/2009-97 zo dňa 16.3.2011 súd konanie v časti vydania 33 psov zastavil; rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/316-317/2011-167 zo dňa 29.7.2011.
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11 C/28/2006-175 zo dňa 17.3.2014 zrušil svoje uznesenie, č. k. 11C/28/2006-62 bez uvedenia dátumu v celom rozsahu v rámci autoremedúry. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručené dňa 9.4.2014.
Okresný súd Bratislava I, v obsadení vyššou súdnou úradníčkou, uznesením č. k. 11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania tak, že:
- presne označí psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka tak, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov, mená, na ktoré psy reagujú a pod.),
- uvedie, čoho sa presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna starostlivosť o psy navrhovateľa a ich výživu, akou formou sa má poskytovať, atď.),
- opíše rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia,
- uvedie podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
- vzhľadom k časovému odstupu, odôvodní nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ bol poučený o následkoch neodstránenia vád podania. Uznesenie prevzal dňa 27.10.2014 a podal proti nemu odvolanie.
Podaním odvolania sa uznesenie Okresného súdu Bratislava I, v obsadení vyššou súdnou úradníčkou, č. k. 11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014, zrušilo ex lege podľa § 374 ods. 4 OSP a vo veci som rozhodla uznesením č. k. 11C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014, ktorého výrok je totožný s uznesením č. k. 11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014. Navrhovateľ bol poučený, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. 1/ OSP; uznesenie prevzal dňa 12.12.2014.
Navrhovateľ sa voči uzneseniu č.k. 11 C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014 odvolal a vzniesol voči mne námietku zaujatosti (podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 16.12.2014), ku ktorej som sa vyjadrila dňa 7.1.2015. Zároveň v ten istý deň som dala pokyn na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č. k. 11 C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014. Spis nebol predložený Krajskému súdu v Bratislave, pretože bol pripojený k spisu sp. zn. Spr 3010/2015. (...) Po vrátení spisu z Ústavného súdu SR bude obratom predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č.k. 11 C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014.
(...) Dovolím si ešte uviesť, že navrhovateľ sťažil postup súdu tým, že mu neoznámil riadne a včas zmenu svojho bydliska (§ 79 ods. 1 OSP), situáciu zneprehľadňuje množstvom návrhov na začatie konania (napríklad na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 11C/21/2006, 11C/28/2006, na Okresnom súde Bratislava; II sp. zn. 13C/47/2009, Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 12C/177/2005), vrátane námietok zaujatostí voči zákonným sudcom, ktoré sú identické alebo veľmi podobné. Po výzvach na odstránenie vád podania vady neodstraňuje. Dovolím si v tejto súvislosti poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní (II. ÚS 41/00, III. ÚS 253/09). Preto dôvody uvedené v ústavnej sťažnosti považujem za nepodložené a nedôvodné. (...)»
3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súduzaujal toto stručné stanovisko:
„(...) Sťažovateľ zastúpený svojou právnou zástupkyňou, týmto v prvom rade oznamuje ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.
Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zastúpený svojou právnou zástupkyňou uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia jeho základných práv, pričom nepovažuje za potrebné zaujímať obsiahlejšie stanovisko k vyjadreniu porušovateľa nakoľko tento ani po takmer desiatich rokoch od začatia konania nepriznáva bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní a má za to, že k porušovaniu práv sťažovateľa nedochádza.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu a účastníkov konaniav napadnutom konaní, ktoré popísala zákonná sudkyňa v danej veci (pozri bod 3.2), možnokonštatovať, že túto chronológiu úkonov ani sťažovateľ prostredníctvom svojho právnehozástupcu nijako nespochybnil, a keďže ústavný súd zo zapožičaného spisu tiež zistil, žepopísané úkony zákonnou sudkyňou plne zodpovedajú priebehu napadnutého konania, priposúdení predmetu napadnutého konania vychádzal z uvedenej chronológie.
6. Čo sa týka mena sťažovateľa (na túto skutočnosť poukázala zákonná sudkyňa),treba uviesť, že je nesporné, že ústavnú sťažnosť podal „“, a nie „“. Zároveňvšak vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo zapožičaného spisu ústavný súd konštatuje,že ide o totožnú osobu, ktorá je navrhovateľom v napadnutom konaní. V konaní predokresným súdom sťažovateľ nemá právneho zástupcu a dôsledne používa meno Mgr. „“(rovnako to vyplýva aj z úradných listín, ktoré sú založené v spise), z čoho je zrejmé,že pri písaní jeho mena v ústavnej sťažnosti došlo k nedopatreniu zo strany jeho advokáta,z toho dôvodu bolo spresnené meno sťažovateľa na Mgr..
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
8. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06, predmetom ktorého je návrh sťažovateľaz 27. februára 2006 proti hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava a Slobodezvierat, asanačnému podniku s vydavateľskou činnosťou, jednak„na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby odporcoviavydali„všetky psy, fenky a šteniatka navrhovateľa, ktorými sú krížence No a Dobermana v 6. stupni príbuzenskej plemenitby v počte 9 kusov (6 tmavopálených s výzorom No, 3 s červeným pálením s výzorom Dobermana), 14 sučiek (2 čierne s výzorom No, 1 s pálením a výzorom No do žlta, 11 sučiek s výzorom No s tmavohnedým pálením), 10 šteniatok (9 tmavopálených s výzorom No, 1 červenopálené s výzorom Dobermana), teda spolu 33 psov, ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na inom neznámom mieste“, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veciv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva eštetrvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 126/02).
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačnevyplynulo, že napadnuté konanie bolo vo vzťahu k návrhu„na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007 uznesenímokresného súdu č. k. 11 C 28/06-26 z 19. apríla 2006 v spojení s uznesením Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 246/06 z 28. februára 2007. Sťažovateľsa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 17. januára2014, t. j. v čase, keď v „základnej časti“ návrhu porušenie označeného základného práva naokresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jehosťažnosti pred ústavným súdom v tejto časti už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorýústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej vecidomáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru) vo vzťahu k návrhu„na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva užnetrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd jeho sťažnosti v tejto častiz uvedených dôvodov nevyhovel.
13. Ústavný súd ďalej posúdil namietané porušenie označených práv vo vzťahuk návrhu sťažovateľa na vydanie uvedeného predbežného opatrenia a v prvom radepoukazuje na to, že jeho judikatúra sa ustálila na tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽPústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jehovýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k faktickejzložitosti napadnutého konania uvádza, že vzhľadom na zjavnú nejasnosť návrhusťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia možno posudzovanú záležitosť považovaťpo vecnej stránke za zložitú, za túto skutočnosť však (ako to bude ďalej uvedené) nemôženiesť zodpovednosť konajúci súd. Po právnej stránke možno danú vec považovať zaštandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľav preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na neprimeranej dĺžke napadnutého konania másvoj podiel najmä sťažovateľ, predovšetkým tým, že podal nejasný návrh na predbežnéopatrenie, a preto ho musel okresný súd opakovane vyzývať na odstránenie jehonedostatkov. Sťažovateľ pritom viac rokov nebol súčinnostný pri odstraňovaní nedostatkovsvojho návrhu, pretože neoznámil súdu, ale ani iným príslušným orgánom (napr. ohlasovnipobytu, Sociálnej poisťovni atď.) zmenu svojho trvalého pobytu, hoci tak bol povinnýučiniť v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu saokresnému súdu od 21. decembra 2009 do 28. novembra 2011 nepodarilo sťažovateľovidoručiť zásielky, keďže nemal vedomosť o novej adrese jeho bydliska, a to bol tiež dôvodna ustanovenie mu opatrovníka súdom. V súvislosti s nejasným, zmätočným návrhomúčastníka konania už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočnýchprieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnúrelevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísanéobsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Okrem uvedenéhosťažovateľ postupne podal vo veci 5 odvolaní, neúspešne namietol predpojatosť zákonnejsudkyne, a tým došlo k neúmernému predĺženiu konania. Samozrejme, využitie možnostídaných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym poriadkom –opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.) na uplatňovanie a presadzovanie jeho právav napadnutom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom súzbytočné prieťahy, avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkonyspôsobujú predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým konštatuje, že posudzované konanie bolo nesporne zdĺhavé (aj keď sa vecasi tri roky nachádzala aj na odvolacom súde, čo nemožno pričítať na vrub okresnémusúdu), avšak napadnuté konanie bolo vo vzťahu k „základnému“ návrhu„na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007.Z prehľadu procesných úkonov pritom vyplýva (bod I/3.2 nálezu), že okresný súd konalvo veci v podstate priebežne s výnimkou asi siedmich mesiacov (konkrétne od 30. apríla2009 do 24. novembra 2009), keď bol vo veci nečinný. Okrem tohto obdobia však okresnýsúd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistotyv danej veci, najmä sa musel zaoberať odstránením nedostatkov zmätočného podaniasťažovateľa.
Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojemautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom nakonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojichpredchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaníniekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacoučinnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súduv napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, už aj preto, lebo požiadavka nakonanie bez zbytočných prieťahov v zmysle uvedeného článku ústavy a dohovoru môžemať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetkyzákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že sťažnostisťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie predmetnejveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaníokresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtonálezu.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2016