SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 873/2014-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Advokátskakancelária, Černyševského 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2009a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2009 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 99/2009 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume522,79 € (slovom päťstodvadsaťdva eur a sedemdesiatdeväť centov), ktoré j e Okresnýsúd Pezinokp o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka,Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 873/2014-9 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 99/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:«(...) Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Sťažovateľ ako navrhovateľ podal dňa 13.11.2009 na Okresný súd Pezinok „Žalobu o určenie práva užívania nehnuteľnosti, vydania hnuteľného majetku a náhradu škody na majetku, ktorý má v užívaní odporkyňa od roku 1993“ zo dňa 05.11.2009, ktorá bola zapísaná pod sp. zn. 10C 99/2009. (...)»
Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v napadnutom konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, pričom „Uvedený stav právnej neistoty vyhovuje odporkyni, o čom svedčí aj jej konanie a to podanie doručené súdu v deň pojednávania, žiadosť o odročenie pojednávania a v neposlednom rade návrh na prerušenie konania zo dňa 18.04.2013, ktorý súd zamietol uznesením zo dňa 10.09.2013, voči ktorému podala odporkyňa odvolanie dňa
04.10.2013 a súdny spis bol predložený dňa 20.01.2014 KS v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní odporkyne.
Od podania žalobného návrhu uplynulo už niekoľko rokov a súd v zmysle žalobného návrhu nekonal aj napriek tomu, že napäté vzťahy medzi účastníkmi si vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe meritórneho rozhodnutia keďže pobyt navrhovateľa v predmetnej nehnuteľnosti je obmedzovaný zo strany odporkyne, odporkyňa navrhovateľovi bráni vo vstupe do predmetnej nehnuteľnosti pričom mu bráni v užívaní jeho majetku. Nevykonaním potrebných opatrení spôsobil súd prieťahy v uvedenom konaní. V dôsledku pretrvávajúceho stavu právnej neistoty došlo u sťažovateľa k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, sťažovateľ sa navyše dostal do stavu hmotnej núdze, a preto sa sťažovateľ rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR.“.
2.1 Čo sa týka povahy a zložitosti veci, ako aj využitia právnych prostriedkovnápravy, sťažovateľ okrem iného uviedol:
«Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.
Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu niekoľko rokov vôbec nekonal. Teda dôvodom vzniku prieťahov v konaní nebola právna a faktická zložitosť veci, ale práceneschopnosť zákonnej sudkyne, nedostatočné personálne obsadenie súdu aj tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov v konaní.
Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho konania, nemôže Okresný súd Pezinok argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené sťažovateľom ako navrhovateľom, nakoľko sťažovateľ reagoval na výzvy súdu hneď ako mu boli doručené, zúčastňoval sa na pojednávaniach aj napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu, navrhoval dôkazy atď. Sťažovateľ taktiež prejavil navonok svoju nespokojnosť s postupom OS Pezinok a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená „Úradným záznamom“ podpredsedu Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Šamkom zo dňa 10.05.2011 a neskôr aj listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 06.06.2011, v ktorých konštatoval, že v uvedenom konaní skutočne k prieťahom došlo. S odstupom času podal sťažovateľ ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená podpredsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Šamkom listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní Okresného súdu v Pezinku“ zo dňa 11.07.2011, v ktorom sťažovateľa vyrozumel o nemožnosti hodnotiť a zasahovať do zvoleného postupu sudcu, teda do rozhodovacej činnosti súdu. Z dôvodu naďalej pretrvávajúcich prieťahov v konaní podal sťažovateľ tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená tentokrát predsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Rajňakom listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 20.02.2014, v ktorej konštatoval, že zákonný sudca vzhľadom na zaťaženosť jeho súdneho oddelenia koná bez zbytočných prieťahov.
Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovateľ dáva do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Pezinok niekoľko rokov nekonal v zmysle žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil veľkým počtom civilných vecí a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie meritórneho rozhodnutia a dosiahnutie stavu právnej istoty účastníkov konania, čo sa negatívne odrazilo na už vtedy vyhrotených vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi a tiež ekonomickej situácii navrhovateľa a jeho zdravotnom stave. Takýmto postupom súd znemožňuje sťažovateľovi užívanie jeho osobného vlastníctva a naopak podporuje stav právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporkyni. Sťažovateľ sa nachádza v stave hmotnej núdze, a preto je nútený bývať spolu s odporkyňou v predmetnej nehnuteľnosti, pričom odporkyňa mu v jeho užívaní bráni. Vzťahy medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu súdu. Ak by sa súd podrobnejšie venoval skutkovému stavu, prijal by potrebné opatrenia, aby tak k prieťahom nedochádzalo.
V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že je neprijateľné, aby rozhodovanie o spore, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu súdu trvalo tak dlho a aby boli účastníci vystavení stavu právnej neistote tak dlhý čas ako v predmetnej veci. Ďalej je potrebné podotknúť, že účastníkov akéhokoľvek súdneho konania vôbec nemusí zaujímať, koľko vecí majú jednotliví sudcovia pridelených a či je súd dostatočne personálne obsadený. Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby mohol konať bez zbytočných prieťahov.
Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený, prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať. Najmä ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný. Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje povinnosti plnili riadne a včas.»
2.2 Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia:„Vzhľadom na to, že sťažovateľovi vznikla v dôsledku prieťahov v uvedenom konaní postupom Okresného súdu Pezinok ujma vo výške 30.000,- €, sťažovateľ žiada zo strany Okresného súdu Pezinok - finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €. Treba zvýrazniť nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu. O tejto skutočnosti prikladáme lekárske správy.“
2.3 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, abyústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 99/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 99/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- € (slovom tridsaťtisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1.146,67 € /za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jindřicha Stoszka, Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3002/2015z 19. januára 2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcuv napadnutom konaní) a právny zástupca sťažovateľa stručným stanoviskom k vyjadreniuokresného súdu z 2. februára 2015.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol čiastočnú chronológiuúkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«(...) po oboznámení sa s tzv. „náhradným obalom“ k spisu a vyjadrením zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti si dovolím uviesť nasledovné:
Uznesením súdu č. k.: 10C 99/2009-195 zo dňa 10.09.2013 súd návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol. Dňa 04.10.2013 podala odporkyňa voči uzneseniu odvolanie. Súdny spis sp. zn. 10C 99/2009 bol dňa 20.01.2014 predložený na Krajský súd v Bratislave. V zmysle vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti zo dňa 11.02.2014 časový odstup medzi rozhodnutím a predložením spisu odvolaciemu súdu bol spôsobený rozhodovaním Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi
-sťažovateľovi a následnému doručovaniu rozhodnutia. Ku dnešnému dňu sa súdny spis sp. zn. 10C 99/2009 z Krajského súdu v Bratislave nevrátil.
Na základe vyššie uvedeného, sa plne pridržiavam odpovedí podpredsedu súdu na sťažnosti navrhovateľa a mojej odpovede na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 20.02.2014, ako aj vyjadrenia zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti(...)
Z dôvodu, že originál súdneho spisu sp. zn. 10C 99/2009 sa t. č. nachádza na Krajskom súde v Bratislave, Vám nie je možné zaslať súdny spis a vyjadrenie k ústavnej sťažnosti zaslať v takom rozsahu, ako ho požadujete.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.»
3.2 Zákonný sudca uviedol tieto relevantné skutočnosti:„K žiadosti Ústavného súdu SR týkajúcej sa konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS/873/2014 sa nie je možné vyjadriť v kontexte tam uvedeného okruhu otázok (skutková a právna zložitosť veci, prehľad procesných úkonov, prekážky postupu a iné), pretože spisový materiál veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/99/2009 sa aktuálne od 20.01.2014 nachádza na Krajskom súde v Bratislave.
Bez prítomnosti spisového materiálu by mohlo byť akékoľvek moje vyjadrenie nepresným, skresľujúcim vo vzťahu k skutkovým okolnostiam ako aj ich hodnoteniu a teda bez vecného významu pre potreby rozhodovania Ústavného súdu SR.
V dôsledku tejto situácie som preto odkázaný pridržať mojich doterajších vyjadrení vypracovaných na základe sťažností sťažovateľa založených v registroch správy Okresného súdu Pezinok.“
3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súduzaujal toto stručné stanovisko:
„V súlade s Vaším pokynom z 28.1.2015 si dovoľujeme oznámiť, že netrváme na konaní verejného ústneho pojednávania.
Pokiaľ ide o stanovisko pána Predsedu OS Pezinok považujeme za potrebné zvýrazniť skutočnosť, že žalovaná podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania dňa 4.10.2013 /na OS PK bolo doručené 8.10.2013/ pričom splnomocnenie navrhovateľa na zastupovanie advokátom ustanoveným Centrom právnej pomoci bolo týmto advokátom JUDr. Jindřichom Stoszkom odosielané neodkladne po rozhodnutí o poskytnutí právnej pomoci priloženým prípisom 28.10.2014. Neobstojí teda argumentácia titulom prieťahov spôsobených rozhodovaním Centra právnej pomoci, keďže ako vyplýva zo stanoviska pána Predsedu OS Pezinok súdny spis bol na odvolacie konanie predložený odvolaciemu súdu 20.1.2014.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10 C 99/2009:
Dňa 13. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti odporkyni. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaná“) žalobný návrh„o určenie práva užívania nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku, ktorý má v užívaní žalovaná od roku 1993“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 99/2009 a bola pridelenána rozhodnutie sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.
Dňa 17. februára 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby„doplnil a opravil nesprávne a neúplné podanie“.
Dňa 11. marca 2010 sťažovateľ doručil súdu„Doplnenie a oprava podania č. k. 10C 99/2009“.
Dňa 21. októbra 2010 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podanej žalobe.Dňa 10. novembra 2010 sa žalovaná písomne vyjadrila k podanej žalobe.Dňa 3. januára 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovanej nazaujatie stanoviska.
Dňa 21. januára 2011 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcoviJUDr. Romanovi Majerskému.
Dňa 8. marca 2011 sťažovateľ zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej.Dňa 11. marca 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým doplnil svojeostatné podania a požiadal o„urýchlenie konania“.
Dňa 7. júna 2011 súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zaslanie spisu sp. zn.10 C 149/2005.
Dňa 14. júna 2011 bolo okresnému súdu oznámené, že žiadaný spis sa nachádza naMinisterstve spravodlivosti Slovenskej republiky, preto ho nemožno zaslať.
Dňa 11. júla 2011 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku zarozšírený návrh a na oznámenie, či ho ešte v napadnutom konaní zastupuje advokátkaJUDr. Emília Takáčová.
Dňa 26. júla 2011 sťažovateľ oznámil súdu, že vypovedal plnú moc advokátkeJUDr. Emílii Takáčovej, a požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za rozšírený návrh.Dňa 30. júla 2011 bol okresnému súdu zapožičaný spis Okresného súdu Bratislava IIIsp. zn. 10 C 149/2005.
Dňa 2. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-125 sťažovateľovioslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Dňa 28. novembra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.Dňa 28. decembra 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.10 C 99/2009-125.
Dňa 29. decembra 2011 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 498/2011-144 predmetnéodvolanie sťažovateľa odmietol.
Dňa 11. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 14. februára 2012 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku zarozšírený návrh.
Dňa 27. februára 2012 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že svoju žalobuv rozsahu rozšíreného návrhu berie späť.
Dňa 5. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-161 konanie„v časti o náhradu škody vo výške 54 010,11 €“zastavil.
Dňa 16. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. jún 2012.Dňa 20. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na7. december 2012 na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 4. decembra 2012 právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť nanariadenom pojednávaní.
Dňa 7. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 19. apríl 2013.Dňa 14. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-183 pripustil zmenupetitu žalobného návrhu.
Dňa 18. apríla 2013 žalovaná podala návrh na prerušenie napadnutého konania.Dňa 19. apríla 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ sado 15 dní vyjadrí k návrhu na prerušenie konania.
Dňa 7. mája 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu žalovanej naprerušenie konania.
Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-195 návrhžalovanej na prerušenie konania zamietol. V rovnaký deň bolo vo veci nariadenépojednávanie na 27. november 2013.
Dňa 10. októbra 2013 pojednávanie nariadené na 27. november 2013 bolo odročenéna 27. november 2013„z dôvodu odvolania odporkyne voči uzneseniu 10C 99/09-195“.Dňa 4. novembra 2013 bolo do spisu založené splnomocnenie sťažovateľa preadvokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnejpomoci.
Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnomprostriedku žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 99/2009-195.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní„o určenie práva užívania nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku“vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10 C 99/2009 dochádza k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osobyneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenieústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní ažprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstráneniaprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danomprípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnuzložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitnezohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomtokonaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolanásprávaním sťažovateľa. Nezodpovedá skutočnosti stanovisko okresného súdu, že dlhýčasový odstup medzi rozhodnutím o prerušení napadnutého konania (10. septembra 2013)a predložením spisu odvolaciemu súdu (21. januára 2014)„bol spôsobený rozhodovaním Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi“, pretože (ako tovyplýva tiež z chronológie v bode II nálezu) splnomocnenie sťažovateľa pre advokátaJUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej pomoci, bolo dospisu založené 4. novembra 2013.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, žeokresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodovopakovane dlhodobo (od 11. marca 2010 do 21. októbra 2010), ale i krátkodobo (od 7. mája2013 do 10. septembra 2013) nečinný. Okrem toho okresnému súdu trvalo štyri mesiace,kým predložil odvolaciemu súdu spis, aby rozhodol o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiuo prerušení konania. Okresný súd teda minimálne počas poldruha roka vo veci nevykonalžiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobcapočas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručenéhov citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritomnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupusúdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bezzbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo vecibez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €najmä preto, že„nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu“.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanéhov čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súdpreto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovanéhoustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím navšetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa považuje za primeranév sume 1 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnostiz 21. mája 2014 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 2. februára2016). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. trovy právnehozastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 435,66 €, ku ktorej bolo treba pripočítať20 % DPH, teda sumu 87,13 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujúcelkove sumu 522,79 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016