znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 872/2014-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ladislavom   Ščurym,   Advokátska   kancelária,Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.14   C   94/2010   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   885/88)   v období   po   rozhodnutíÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 542/2011-28 zo 14. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 94/2010 v období porozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 542/2011-28 zo 14. februára2012   p o r u š i l   základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jejzáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 €(slovom   päťstoosemnásť   eur   a sedemdesiatšesť   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Čadcap o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, Advokátska kancelária,Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 872/2014-11 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 94/2010 (pôvodne vedenompod sp. zn. 7 C 885/88) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011-28zo 14. februára 2012.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:„Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ⬛⬛⬛⬛ spolu s manželkou podali   proti   mne   ako   odporkyni ⬛⬛⬛⬛ rod. návrh   o   zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pôvodné konanie bolo vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 7C 885/1988, pričom v súčasnej dobe je vedené pod č. k. 14 C 94/2010.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   tohto   súdneho   sporu   som   podala   dňa   14.11.2011 sťažnosť na Ústavný súd SR.

Následne Ústavný súd SR vydal nález č. III. ÚS 542/2011-28 zo dňa 14.2.2012, ktorým rozhodol vo výroku č. I. tak, že základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14C/94/2010   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   885/1988)   v   období   po   nadobudnutí právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   IV.   ÚS   173/05-28 zo 6. septembra 2005 porušené bolo. Vo výroku č. II. priznal ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € a vo výroku č. IV. zaviazal Okresný súd Čadca uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 306,34 €. Nález ÚS SR nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2012 a vykonateľnosť dňa 30.4.2012. (...)

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu počas vyše 1 roku od podania ústavnej sťažnosti som podala i opätovnú sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 20.3.2013, na ktorú mi odpovedala listom zo dňa 9.4.2013. V tomto liste uviedla, že moju sťažnosť považuje za nedôvodnú a prijímať opatrenia na zjednanie nápravy nie je v danom prípade potrebné. Avšak uviedla i tú skutočnosť, že stav sudcov na civilnom úseku   je   dlhodobo   poddimenzovaný,   čiže   z   hľadiska   existencie   subjektívnych   prieťahov v konaní   je   pri   posudzovaní   veci   orgánmi   štátnej   správy   súdov   nutné   rešpektovať   aj objektívny   stav   v   obsadení   súdu   a   z   tohto   vyplývajúci   počet   vecí   prejednávaných a rozhodovaných   konkrétnym   sudcom   a   tiež   existenciu   už   vytýčených   termínov   iných konaniach.   Z   uvedeného   mám   za   to,   že   čiastočne,   i   keď   nepriamo,   potvrdila   prieťahy v konaní. (...)

K sťažnosti si dovolím pripojiť aj zoznam pojednávaní určený na deň 30.1.2013 na č. dverí 55. Prejednávajúca sudkyňa na pojednávanie v tejto veci vytýčila čas len 15 minút, pričom podľa môjho názoru za 15 minút sa na pojednávaní nič nevyrieši a poskytla nám veľmi malý časový priestor na obhajovanie svojich práv, pričom práve z takýchto dôvodov dochádza k nepretržitým prieťahom v konaní. (...)

Vzhľadom   k   tomu,   že   sa   vo   veci   vôbec   nekonalo   ani   ďalší   rok,   teda   rok   2013, opätovne   som   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Na   túto   moju   sťažnosť   mi   bolo odpovedané, že spis OS v Čadci bol zaslaný na Ústavný súd Košice a z tohto dôvodu nie je možné moju sťažnosť prešetriť. Aj napriek tomu, že spis už bol vrátený na OS Čadca, mi nebolo na moju sťažnosť riadne odpovedané a to ani po uplynutí 2 mesiacov od podania sťažnosti. (...)

Nakoľko od podania poslednej ústavnej sťažnosti v roku 2011 do dnešného dňa tento 26-ročný súdny spor nebol právoplatne skončený, mám za to, že konaním Okresného súdu Čadca dochádza neustále k prieťahom v konaní(...)

Nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako účastníci konania sme súdu súčinní. Napriek tomu sa neviem domôcť môjho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania konania (26 rokov...) a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo   právoplatne   skončené,   domáham   sa   aj   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia. Poukazujem na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich práv.

V predmetnom súdnom konaní sa cítim byť úplne bezmocná, nakoľko sa neviem žiadnymi zákonnými prostriedkami domôcť riadneho konania vo veci a z uvedeného dôvodu sa liečim od októbra 2006 na psychiatrii. (...)

Som presvedčená, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany porušovaných základných práv mňa sťažovateľa.

K finančnému zadosťučineniu chcem uviesť, že vzhľadom na dĺžku konania 26 rokov ako i dĺžku konania od predchádzajúceho ústavného nálezu viac ako 2 roky, požadujem finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €.“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, abyústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ (...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/94/2010 (v pôvodnom konaní pod sp. zn. 7 C 885/1988) v období po nadobudnutí právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   III.   ÚS   542/2011-28 zo 14. februára 2012 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva ⬛⬛⬛⬛ (...)   finančné zadosťučinenie   vo   výške   10.000,-   €   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy,   ktoré   je   povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov   právneho   zastúpenia   vo   výške   331,13   €   za   2   úkony   právnej   pomoci   /prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti - jeden úkon á 130,16 € + 7,81 € režijný paušál + 55,19 € (20 % DPH)/ na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Sčuryho(...), do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 9/15 z 13. januára2015   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k vyjadreniu   okresného   súduz 28. januára 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem, že vo veci boli spôsobené zbytočné   prieťahy   zo   strany   súdu.   K   prieťahom   prispela   i   skutočnosť,   že   vo   veci   bolo viackrát navrhované a realizované znalecké dokazovanie. Voči vyhláseným rozhodnutiam účastníci konania podávali odvolanie, spis bol viackrát zaslaný na krajský súd.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčkyokresného súdu uviedol:

„(...)   Vo   vyjadrení   samotný   OS   v   Čadci   konštatuje,   že   vo   veci   boli   spôsobené zbytočné prieťahy v konaní zo strany súdu.

Okresný súd v Čadci ďalej uvádza, že k prieťahom prispela i skutočnosť, že bolo viackrát navrhované a realizované znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti uvádzam, že medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu patrí i zásada navrhovania dôkazov na riadne objasnenie veci, a preto účastníci konania navrhli vo veci v súlade s touto zásadou   znalecké   dokazovanie.   Je   ale   tiež   pravdou,   že   súdom   ustanovený   znalec vypracoval tak zlý znalecký posudok, že aj sám v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 4.11.2014 pripustil viaceré znalecké pochybenia, a preto je prirodzené, že účastníci navrhli kontrolné znalecké dokazovanie.

Čo sa týka konania vo veci samotným OS Čadca, tento(...) nekonal vôbec v čase od 14.5.2012   do   20.8.2012   a   následne   od   20.8.2012   do   30.1.2013,   kedy   vo   veci   bolo pojednávanie. Od tohto pojednávania dňa 30.1.2013 sa vo veci nekonalo do 21.3.2013. Následne   prebehlo   niekoľko   procesných   úkonov   súdu,   avšak   v   čase   od   17.7.2013   do 24.9.2013 súd nekonal. Následne došlo k predloženiu spisu sudkyňou JUDr. Hozákovou k inému konaniu, a preto súd opäť vo veci nekonal. V čase od 14.5.2014 do 23.9.2014 súd opäť nekonal, pričom čakal na znalecký posudok.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že v konaní pred OS v Čadci dochádza   permanentne   k   prieťahom,   pričom   sa   jedná   o   bežnú   vec,   v   rámci   ktorej   sa vysporiadava   podielové   spoluvlastníctvo   účastníkov.   Preto   i   naďalej   trvám   na   podanej sťažnosti a navrhujem Ústavnému súdu SR, aby tejto v plnom rozsahu vyhovel.

Na   záver   svojho   vyjadrenia   chcem   poukázať   na   tú   skutočnosť,   že   navrhovateľka v dôsledku dlhodobých súdnych sporov s ⬛⬛⬛⬛, ktoré trvajú už 27 rokov i psychicky ochorela v dôsledku neustálych prieťahov v konaní, pričom svoje ochorenia i preukázala v žiadosti o oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorá je súčasťou súdneho spisu. V prípade potreby predložím celú zdravotnú dokumentáciu sťažovateľky. Ďalej by som chcel ÚS SR ozrejmiť ešte jednu skutočnosť a to, že navrhovateľka v rodinnom dome súp. č. 1063 (ktorý je predmetom súdneho konania vedeného na OS Čadca) chcela po sobáši so svojim manželom bývať, avšak pre násilné správanie ⬛⬛⬛⬛ to nebolo možné. Následne teda bývala v prenajatom byte od Mesta, hoci bol tento pridelený ⬛⬛⬛⬛. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu v súčasnej dobe býva u svojho syna a to aj napriek tomu, že vlastní 1/2-cu rodinného domu súp. č. 1063 (predmet súdneho konania). Aj napriek tomu, že sa ⬛⬛⬛⬛ už 27 rokov snaží vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu súp. č. 1063, tak pre neustále prieťahy v konaní sa jej to nedarí, čím samozrejme dochádza k amortizácii rodinného domu súp. č. 1063 a k stále nižšej   náhrade,   ktorá   jej   bude   vyplatená   za   jej   spoluvlastnícky   podiel.   Za   poskytnutú náhradu v doteraz súdom stanovenej výške cca 7.000 € si už dnes nedokáže zabezpečiť svoje samostatné bývanie. Protistrane ⬛⬛⬛⬛ zrejme o to išlo v priebehu celého súdneho konania, aby ekonomicky a sociálne odstavil ⬛⬛⬛⬛ a zaplatil jej čo najmenej, pričom jeho vyhlásenia boli i v tom smere, že sa do smrti nedožije toho, že by ju vyplatil.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   žiadam,   aby   Ústavný   súd   SR   túto   krivdu spôsobenú 27-ročným súdnym sporom zohľadnil vo výške priznanej nemajetkovej ujmy. (...) S poukazom na vyššie uvedené chcem požiadať ÚS SR, aby mi priznal trovy konania spojené so zastupovaním pred ÚS SR a aby rozhodol tak, že porušovateľ Okresný súd Čadca je mi povinný zaplatiť náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 518,76 €(...) na účet JUDr. Ladislava Ščuryho(...) do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 C 94/2010 (pôvodne vedenéhopod sp. zn. 7 C 885/88) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011-28zo 14. februára 2012:

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-959 prerušil napadnutékonanie „do právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/106/2010“.

Dňa 21. marca 2012 ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ 1“) podal odvolanieproti uvedenému uzneseniu.

Dňa   26.   marca   2012 ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „navrhovateľka   2“;   spolu   len„navrhovatelia“) návrh na začatie konania voči odporkyni – sťažovateľke zobrala späť.Dňa   27.   marca   2012   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   o prerušeníkonania.

Dňa   30.   marca   2012   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   1   a sťažovateľku,   aby   savyjadrili k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou 2.

Dňa 14. mája 2012 navrhovateľ 1 oznámil súdu, že nesúhlasí so späťvzatím návrhunavrhovateľkou 2.

Dňa 17. mája 2012 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že súhlasí so späťvzatímnávrhu zo strany navrhovateľky 2.

Dňa 25. mája 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“), aby rozhodol o odvolaniach proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 30. mája 2012 krajský súd uznesením č. k. 9 Co 205/2012-1005 napadnutéuznesenie okresného súdu zrušil.

Dňa 2. augusta 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 20. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1008 rozhodol, že„konanie o návrhu navrhovateľky v 2/ rade sa nezastavuje“.

Dňa 27. novembra 2012 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby odstránil„vady svojho ústneho podania“.

Dňa 3. decembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. január 2013.Dňa   17.   januára   2013   právny   zástupca   sťažovateľky   reagoval   na   ostatnú   výzvuokresného súdu.

Dňa 30. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely „podania upraveného návrhu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa v 1/, rade“.

Dňa   21.   marca   2013   právny   zástupca   sťažovateľky   podal   súdu „Vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 30.1.2013 – úprava vzájomného návrhu“.

Dňa   3.   apríla   2013   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   zapodaný vzájomný návrh.

Dňa   4.   apríla   2013   okresný   súd   zaslal   navrhovateľovi   1 „odvolanie   právneho zástupcu   odporkyne,   ktoré   bolo   Okresnému   súdu   Čadca   doručené   dňa   7.8.2008“,na vyjadrenie. V rovnaký deň súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženielistinného   dôkazu   a vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky   2   oznámiť,   či „nedošlo k rozšíreniu masy patriacej BSM“ formou notárskej zápisnice.

Dňa   9.   apríla   2013   okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   94/2010-1137   vyzval„navrhovateľov v 1, 2 na odstránenie vád podania“.

Dňa 16. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaníproti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 885/88-688 z 3. júla 2008.

Dňa 22. apríla 2013 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 22/2013-1143 napadnutéuznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 24. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   3.   júna   2013   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   právneho   zástupcunavrhovateľky 2 „na výzvy súdu zo dňa 4.4.2013 a 9.4.2013“.

Dňa 17. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1154 nepripustil právnezastúpenie navrhovateľky 2 advokátom, ktorý zastupoval aj sťažovateľku.

Dňa   5.   septembra   2013   súd   vyzval   navrhovateľku   2,   aby   sa   vyjadrila   k   jehouzneseniu č. k. 14 C 94/2010-1137.

Dňa   13.   septembra   2013   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcusťažovateľky k uzneseniu č. k. 14 C 94/2010-1154.

Dňa 20. septembra 2013 navrhovateľka 2 reagovala na výzvu súdu z 5. septembra2013.

Dňa 24. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1161 „konanie o návrhu navrhovateľov1/,2/, o náhradu časti investícií do nehnuteľnosti“ odmietol.Dňa   17.   októbra   2013   navrhovateľ   1   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k.14 C 94/2010-1161. V rovnaký deň bol súdu doručený návrh navrhovateľa 1 „o zaplatenie vložených investícií do nehnuteľnosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle“. Uvedený návrh bol na okresnom súde zaevidovaný pod sp. zn. 6 C 192/2013.Dňa 28. októbra 2013 súd zaslal uvedené odvolanie navrhovateľa 1 na vyjadreniesťažovateľke.  

Dňa   24.   októbra   2013   sa   navrhovateľka   2   vyjadrila   k uzneseniu   súdu   č.   k.14 C 94/2010-1161.

Dňa 31. októbra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnomprostriedku podanom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 14 C 94/2010-1161.

Dňa 11. novembra 2013 súd vyzval navrhovateľa 1, aby uhradil súdny poplatok zapodaný návrh, ktorý tak urobil 28. novembra 2013.

Dňa 29. novembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 527/2013-1171 napadnutéuznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   4.   februára   2014   okresný   súd   poučil   sťažovateľku   o jej „procesných povinnostiach a právach“ a vyzval navrhovateľov na predloženie dôkazov.

Dňa 7. februára 2014 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu.Dňa   13.   februára   2014   právny   zástupca   navrhovateľa   1   podal   súdu „návrh   na vykonanie dôkazov“.

Dňa 26. februára 2014 sa sťažovateľka vyjadrila „k návrhu na začatie konania zo dňa 17.10.2013“.

Dňa 19. marca 2014 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že ichnávrh zo 17. októbra 2013 „bol omylom zapísaný ako nová vec pod sp. zn. 6C/192/2013. Z podaného podnetu je zrejmé, že sa jedná o návrh, ktorý mal byť súčasťou konania vo veci 14C/92/2010“.

Dňa 7. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. V rovnaký deň bol do spisupripojený znalecký posudok ⬛⬛⬛⬛ č. 16/2014.

Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1233 ustanovilvo veci znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorý malv lehote   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   uznesenia   najmä   určiť   hodnotu   spornýchnehnuteľností. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. mája 2014.

Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1241 „zmenu návrhu došlú súdu 21.3.2013(...) nepripúšťa“.

Dňa   7.   mája   2014   sa   právny   zástupca   sťažovateľky   vyjadril „k   uzneseniam o ustanovení znalca“ a k „nepripustení zmeny návrhu“.

Dňa   14.   mája 2014   súd   vyzval   právneho zástupcu   sťažovateľky,   aby sa vyjadrilku skutkovým okolnostiam prípadu.

Dňa 21. mája 2014 právny zástupca sťažovateľky reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa   24.   júla   2014   boli   okresnému   súdu   doručené   zmluvy   a ponuky   realitnýchkancelárií.

Dňa   1.   augusta   2014   ustanovený   znalec   požiadal   súd „o predĺženie   termínu   na vypracovanie znaleckého posudku“.

Dňa   13.   augusta   2014   okresný   súd   povolil „predĺženie   lehoty   na   vypracovanie posudku o 1 mesiac“.

Dňa   22.   septembra   2014   bol   súdu   doručený   znalecký   posudok

č. 123/2014.

Dňa   23.   septembra   2014   bol   uvedený   znalecký   posudok   zaslaný   účastníkom   navyjadrenie.

Dňa 24. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1332 priznalznalcovi odmenu.

Dňa 29. septembra 2014 sa navrhovateľ 1 vyjadril k znaleckému posudku.Dňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2011.Dňa 14. októbra 2014 sa navrhovateľka 2 vyjadrila k znaleckému posudku.Dňa 21. októbra 2014 sa aj sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcuvyjadrila k znaleckému posudku, ktorému vytýkala „nedostatky“.

Dňa 22. októbra 2014 súd vyzval znalca, aby písomne zaujal stanovisko k vyjadreniusťažovateľky.

Dňa 5. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito „za účelom predloženia vyjadrenia znalca“. V rovnaký deň bolo súdu doručenépísomné vyjadrenie znalca „k námietkam právneho zástupcu odporcu“.

Dňa 11. novembra 2014 súd zaslal uvedené vyjadrenie znalca účastníkom konania,aby k nemu zaujali písomné stanovisko.

Dňa 28. novembra 2014 právny zástupca sťažovateľky zaujal písomné stanoviskok vyjadreniu znalca z 5. novembra 2014.

Dňa   4.   decembra   2014   aj   sťažovateľka   zaujala   písomné   stanovisko   k vyjadreniuznalca z 5. novembra 2014.

Dňa 10. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010-1360 nariadilvo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 94/2010 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 7 C 885/88)dochádza   opätovne,   t.   j.   aj   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   542/2011-28zo 14. februára 2012, k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotnýmprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatnýmrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,na ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia   právnej   neistoty   ohľadom   svojich   práv(II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

Pokiaľ   ide   o   právnu   zložitosť   veci   vedenej   pred   okresným   súdom,   ústavný   súdpoukazuje   na   svoje   predchádzajúce   hodnotenie   tejto   otázky   obsiahnuté   aj   v nálezeústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011-28 zo 14. februára 2012, podľa ktorého ide o sporovékonanie, ktoré nie je právne zložité, pretože v ňom možno využiť stabilizovanú judikatúruvšeobecných   súdov.   Sťažovateľkinu   vec   je   však   nevyhnutné   považovať   za   skutkovozložitejšiu jednak pre nutnosť opakovania znaleckého dokazovania, ako aj pre nevyhnutnosťpreukazovania   investícií   do   spoločnej   veci   vložených   jednotlivými   účastníkmi   konaniav minulosti.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitnezohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnomkonaní   k zbytočným   prieťahom.   Pokiaľ   sťažovateľka   podľa   vyjadrenia   okresného   súdu„navrhovala znalecké dokazovania a podávala odvolania“, ústavný súd pripomína svojuustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   využitie   možností   daných   navrhovateľom   procesnýmipredpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanieich   práva   v občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce   predĺženie   priebehu   konania,nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I.ÚS 31/01).  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 21. októbra 1987 a bezprávoplatného rozhodnutia trvá už takmer dvadsaťosem rokov. Na túto skutočnosť nebolomožné neprihliadnuť, hoci v zmysle svojej ustálenej judikatúry relevantné skutočnosti bolomožné   preskúmať   až   od   15.   februára   1993, v danom   prípade   od   právoplatnosti   nálezuústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011-28 zo 14. februára 2012, ktorým už bolo vyslovenéporušenie základného práva sťažovateľky garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a bolo jej priznané aj finančné zadosťučinenie za porušenie týchtopráv, ako i trovy právneho zastúpenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.februára 2012, a preto prieskum ústavného súdu sa sústredil najmä na obdobie po uvedenomdátume.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania užtakmer 28 rokov je už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veciuž aj po opakovanom vyslovení porušenia označených základných práv ústavným súdom(IV. ÚS 173/2011, III. ÚS 542/2011 a IV. ÚS 93/2012) opäť neefektívne činný, konkrétne,keď 1. marca 2012 bez relevantných dôvodov prerušil napadnuté konanie. Skutočnosť, žev danom prípade neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, vyslovil krajský súdvo svojom uznesení č. k. 9 Co 205/2012-1005, avšak na nápravu tohto „neúspešného“rozhodnutia okresného súdu o prerušení konania bolo treba venovať zbytočne takmer polroka, kedy sa okresný súd nemohol zaoberať posúdením veci samej. Rovnako okresný súd24.   septembra   2013   uznesením „konanie   o návrhu   navrhovateľov1/,2/,   o náhradu   časti investícií   do   nehnuteľnosti“ z procesných   dôvodov   zjavne   neopodstatnene   odmietol,čo výstižne vyplýva zo zrušovacieho uznesenia krajského súdu č. k. 5 Co 527/2013-1171,z ktorého vyplýva, že „podľa názoru odvolacieho súdu odmietnutím podania navrhovateľov 1/   a 2/   rade   po   viac   než   20   rokoch   trvania   súdneho   sporu   a vykonaní   rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, by znamenalo, že prvostupňový súd takýmto postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom“. Znovu trvalo takmer polroka (spolu s vrátením spisu okresnému súdu), kedy sa okresný súd pre vlastné chybnérozhodnutie nemohol venovať rozhodovaniu vo veci samej v napadnutom konaní. Okremuvedeného   okresný   súd   konal   nesústredene,   keď   iba   16.   apríla   2013   predložil   spiskrajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 885/88-688 z 3. júla 2008. Spis s opravným prostriedkom účastníka konania predložil krajskémusúdu   až   takmer   po   5   rokoch,   pričom   už   len   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   sp.   zn.III. ÚS 542/2011   tak   mohol   urobiť   napr.   aj 25.   mája   2012,   keď   bol   spis   predloženýkrajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach proti uzneseniu o prerušení konania. Uvedenáneefektívna činnosť okresného súdu už po štvrťstoročie trvajúcom napadnutom konaní nie jeničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   takmer   jedného   roka   okresný   súd   opakovanenevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelompráva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedenejnečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci anisprávania účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatreniaumožňujúce   prerokovanie   veci   -   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   -   bez   zbytočnýchprieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   dohovoru,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohtorozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 173/05-28zo 6. septembra 2005 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočnýchprieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,pretože „v predmetnom súdnom konaní sa cítim byť úplne bezmocná, nakoľko sa neviem žiadnymi zákonnými prostriedkami domôcť riadneho konania vo veci a z uvedeného dôvodu sa liečim od októbra 2006 na psychiatrii“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučineniepodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti as prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   považuje   zaprimerané   vo   výške   2   500   €.   Ústavný   súd   pritom   prihliadol   aj   na to,   že   vo vzťahu   knapadnutému   konaniu   už   3   x (IV.   ÚS   173/2011,   III.   ÚS   542/2011   a IV. ÚS 93/2012)vyslovil porušenie základného práva (vo vzťahu k sťažovateľke, ale aj ostatným účastníkomkonania)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   prikázal   vo veci   konať   bezprieťahov, sťažovateľke opakovane priznal finančné zadosťučinenie, napriek tomu okresnýsúd nekonal vo veci s osobitnou starostlivosťou.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. februára 2014, spísanie ústavnejsťažnosti z 5. mája 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. januára2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovesumu 518,76 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2015