SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 871/2015-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnostiMARKO GAS s. r. o., Pasienková 7, Bratislava, právne zastúpenej advokátomJUDr. Michalom Mrvom, Nevädzová 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom podsp. zn. 3 Cb 358/2008, za účasti Okresného súdu Skalica, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MARKO GAS s. r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 358/2008 p o r u š e n éb o l o.

2. Okresnému súdu Skalica p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.3 Cb 358/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti MARKO GAS s. r. o.,p r i z n á v a finančnézadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd Skalicap o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Skalica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti MARKOGAS s. r. o., trovy konania v sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy)na účet jej právneho zástupcu JUDr. Michala Mrvu, Nevädzová 5, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MARKO GAS s. r. o., Pasienková 7,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. MichalomMrvom, Nevädzová 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 358/2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:„Dňa 21. 12. 2007 podal sťažovateľ ako navrhovateľ na Okresný súd Skalica návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 1.050.883,00 Sk s prísl. proti odporcovi – obchodnej spoločnosti so sídlom,.

Okresný súd Skalica na základe uvedeného návrhu konal pod sp. zn. 3 Cb/358/2008 nasledovne.

Dňa 26. 6. 2008 vydal súd vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu sťažovateľa vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, pričom súd následne vo veci vykonal viacero pojednávaní (dňa 10. 9. 2008; 20. 1. 2009 /odročené z dôvodu neúčasti odporcu na pojednávaní z dôvodu pracovnej neschopnosti/: 25. 2. 2009; 1. 4. 2009; 5. 5. 2009 /odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania, ktoré však zrejme nebolo vo veci potrebné vykonať, nakoľko ho súd nevykonal ani v inej obdobnej veci týkajúcej sa tej istej stavby akurát iného dodávateľa – konanie bolo vedené pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 3 Cb/396/2008, pričom sťažovateľ na obdobnosť tejto veci s jeho vecou neustále v konaní pred Okresným súdom Skalica poukazuje, avšak márne, nakoľko zákonná sudkyňa túto skutočnosť popiera a neustále vykonáva nepotrebné dôkazy. Paradoxné je, že zákonná sudkyňa je v oboch konaniach tá istá osoba/; 6. 12. 2010 /odročené z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu odporcu/; 16. 2. 2011; 11. 4. 2011; 6. 6. 2011; 15. 8. 2011; 12. 10. 2011 /kde bol vyhlásený rozsudok/. Okresnému súdu Skalica trvalo takmer 4 roky, kým vo veci rozhodol prvý krát, pričom nejde o vec, ktorá by bola komplikovaná alebo mimoriadne zložitá. Rozsudkom zo dňa 12. 10. 2011 Okresný súd skalica v celom rozsahu vyhovel sťažovateľovi a odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 1.050.883,00 Sk s prísl. a k náhrade trov konania. Odporca podal proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Skalica odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29. 6. 2012 vo veci sp. zn. 21 Cob/7/2012 rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 12. 10. 2011 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

Následne na to Okresný súd Skalica vo veci ďalej vytyčoval pojednávania, a to na deň 26. 11. 2012 a na deň 6. 2. 2013, na ktorom vyhlásil Okresný súd Skalica v poradí už rozsudok vo veci samej, ktorým návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v celom rozsahu odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28. 2. 2014 vo veci sp. zn. 21 Cob/119/2013 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Skalica na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

K dnešnému dňu boli v danej veci vydané teda dva rozsudky Okresného súdu Skalica, ktoré oba boli uzneseniami Krajského súdu v Trnave zrušené. Po druhom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 2. 2014, boli vytýčené zákonnou sudkyňou tri termíny pojednávania, ktoré boli jedno bolo zrušené z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu odporcu (sťažovateľovi zrejmé, že ochorieť môže každý, avšak v prípade konania trvajúceho od roku 2007 mal podľa jeho názoru súd dôsledne aplikovať platnú právnu úpravu a pojednávanie neodročovať. Súd mal teda podľa sťažovateľa striktne postupovať v súlade so zákonom o advokácii v spojení s Občianskym súdnym poriadkom). Po druhom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave mal Okresný súd Skalica v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave jasne vyjadrený právny názor, ako má Okresný súd Skalica v danej veci postupovať. Inštančne nadriadený súd v danej veci teda jasne vyjadril svoj právny názor a prvostupňový súd ho mal v zmysle ust. § 226 OSP aplikovať nakoľko je ním viazaný. Z predmetného zákonného ustanovenia si však Okresný súd Skalica nerobí ťažkú hlavu. Okresný súd Skalica v danej veci ďalej vykonáva dokazovanie, pričom ani jeden z účastníkov nenavrhoval a ani nenavrhuje vykonať vo veci ďalšie dôkazy, čo vyplýva zo zápisníc z pojednávaní, ale aj zo zvukových záznamov z pojednávaní. Za účelom vykonávania ďalších účastníkmi nenavrhnutých dôkazov Okresný súd Skalica vytyčuje stále ďalšie a ďalšie termíny pojednávaní (na deň 26. 11. 204; 25. 3. 2015, ktoré bolo odročené z dôvodu pracovnej neschopnosti právnej zástupkyne odporcu/, 3. 8. 2015 a naposledy na deň 19. 10. 2015). Na zatiaľ ostatnom pojednávaní nekonečnej ságy dokazovania, ktoré je úplne zbytočné a nikam nevedie, ktoré sa konalo dňa 19. 10. 2015 bolo pojednávanie opätovne odročené, a to na neurčito z absolútne neznámych dôvodov. Neexistuje žiadny rozumný (ale dokonca ani nerozumný dôvod), prečo súd pojednávanie v danej veci odročil na neurčito. Nie sú návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, a dokonca ani súd ich na pojednávaní dňa 19. 10. 2015 sám z vlastnej iniciatívy nenavrhol vykonať. Celý postup Okresného súdu Skalica smeruje k vyvolaniu dojmu, že súd vo veci koná, avšak opak je pravdou.

Okresný súd Skalica neustále spôsobuje v danom konaní prieťahy tým, že sám z vlastnej iniciatívy vykonáva dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhujú... Takýto postup Okresného súdu Skalica je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti konania (a to tak časovou ako aj finančnou)...

V danej veci je v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 2. 2014 vo veci sp. zn. 21 Cob/119/2013 je úplne jednoznačné, ako má prvostupňový súd konať a rozhodnúť. Napriek tomu sa tak nedeje...

Okresný súd Skalica už od roku 2007 nie je schopný dospieť k vydaniu preskúmateľného rozhodnutia. Z tohto dôvodu podal sťažovateľ dňa 27. 8. 2015 predsedkyni Okresného súdu Skalica Sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedkyňa... na predmetnú sťažnosť na prieťahy odpovedala listom zo dňa 22. 9. 2015, v ktorom uviedla, že zákonná sudkyňa vo veci koná a že nebolo zistené, že by vo veci boli spôsobené prieťahy... S týmito závermi sa sťažovateľ nestotožňuje.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/358/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Skalica sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/358/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €, pričom Okresný súd Skalica je povinný zaplatiť sumu vo výške 10.000 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Skalica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 296,44 € na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 871/2015-11zo 17. decembra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. januára 2016predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/6/2016 k prijatejsťažnosti z 18. februára 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 24. februára 2016,okrem iného uviedla:

„Konanie v danej veci bolo začaté dňom 21. 12. 2007 podaním návrhu na súd,

- výzvou zo dňa 15. 4. 2008 bol vyzvaný žalobca na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,

- dňa 26. 6. 2008 bol vytýčený termín pojednávania na deň 10. 9. 2008,

- uznesením zoo dňa 6. 8. 2008 bol vyrubený súdny poplatok za odpor,

- dňa 10. 9. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, kde bolo nariadené dokazovanie, pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia listinných dôkazov,

- dňa 10. 12. 2008 bol vytýčený termín pojednávania na deň 20. 1. 2009,

- dňa 20. 1. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, pojednávanie bolo odročené na termín 25. 2. 2009 z dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní, ktorý bol PN, o čom predložil súdu dôkaz,

- dňa 25. 2. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, kde sa pokračovalo v dokazovaní, boli vypočutí účastníci konania, pojednávanie bolo odročené na termín 1. 4. 2009 za účelom výsluchu navrhnutých svedkov,

- pojednávanie zo dňa 1. 4. 2009 bolo odročené na termín 5. 5. 2009, pretože sa účastníci na pojednávanie nedostavili,

- dňa 5. 5. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, kde boli vypočutí účastníci a ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania,

- zo strany súdu boli dopytovaní viacerí (štyria) znalci, pričom bolo zistené, že už nie sú zapísaní v zozname znalcov pre dané odvetvie,

- dňa 1. 4. 2010 ustanovil súd znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, znalcovi bola poskytnutá lehota na vypracovanie posudku 90 dní,

- dňa 9. 8. 2010 bol spis zaslaný na vypracovanie znaleckého posudku, znalecký posudok bol súdu doručený dňa 4. 10. 2010, dňa 5. 10. 2010 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom,

- dňa 19. 10. 2010 bol vytýčený termín pojednávania na deň 6. 12. 2010,

- dňa 4. 11. 2010 bolo znalcovi priznané znalečné,

- pojednávanie zo dňa 6. 12 2010 bolo odročené na termín 16. 2. 2011, pojednávanie bolo odročené pre neúčasť účastníkov (PN právneho zástupcu žalovaného),

- pojednávanie zo dňa 16. 2. 2011 bolo odročené na termín 11. 4. 2011 za účelom ďalšieho dokazovania,

- pojednávanie zo dňa 11. 4. 2011 bolo odročené na termín 6. 6. 2011 a to z dôvodu neúčasti účastníkov,

- na pojednávaní uskutočnenom dňa 6. 6. 2011 súd pokračoval v dokazovaní, pojednávanie bolo odročené na termín 15. 8. 2011 za účelom výsluchu svedkyne,

- na pojednávaní uskutočnenom dňa 15. 8. 2011 súd pokračoval v dokazovaní výsluchom svedkyne, pojednávanie bolo odročené na termín 12. 10. 2011 za účelom výsluchu ďalších svedkov,

- na pojednávaní dňa 12. 10. 2011 bol vyhlásený rozsudok, voči rozsudku podal odvolanie žalovaný,

- dňa 16. 12. 2011 bolo odvolanie zaslané žalobcovi na vyjadrenie a súčasne bol žalovanému vyrubený súdny poplatok za odvolanie,

- spis bol dňa 13. 1. 2012 doručený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní,

- dňa 23. 7. 2012 bolo Okresnému súdu Skalica doručené uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,

- dňa 26. 9. 2012 bol vytýčený termín pojednávania na deň 26. 11. 2012,

- na pojednávaní uskutočnenom 26. 11. 2012 súd pokračoval v dokazovaní, pojednávanie bolo odročené na deň 6. 2. 2013 z dôvodu potreby vyhodnotenia vykonaného dokazovania,

- na pojednávaní dňa 6. 2. 2013 bol vyhlásený rozsudok, voči rozsudku podal odvolanie žalobca,

- dňa 22. 4. 2013 bolo odvolanie zaslané žalovanému na vyjadrenie a súčasne bolo žalobcovi vyrubený súdny poplatok za odvolanie,

- spis bol dňa 3. 6. 2013 doručený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní,

- dňa 28. 3. 2014 bolo Okresnému súdu Skalica doručené Uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,

- dňa 18. 7. 2014 bol vytýčený termín pojednávania na deň 26. 11. 2014,

- na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. 11. 2014 súd pokračoval v dokazovaní, pojednávanie bolo odročené na deň 25. 3. 2015 za účelom ďalšieho dokazovania,

- termín pojednávania 25. 3. 2015 bol zrušený z dôvodu PN advokátky žalovaného a bol určený nový termín pojednávania 3. 8. 2015,

- na pojednávaní uskutočnenom dňa 3. 8. 2015 súd pokračoval v dokazovaní, pojednávanie bolo odročené na deň 19. 10. 2015 za účelom opätovného výsluchu svedkyne,

- dňa 19. 10. 2015 sa uskutočnilo pojednávanie..., pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyhodnotenia doterajších dôkazov v súvislosti s výpoveďou svedkyne a znaleckým posudkom znalca ohľadom stanovenia rozsahu práce, ktoré preukázateľne žalobca pre žalovaného vykonal.

Na základe vyššie uvedeného výpisu úkonov súdu v konaní, vyjadrenia zákonnej sudkyne s poukazom na sťažnosť navrhovateľa na prieťahy súdu v konaní môžem konštatovať, že

1. Vo veci zo strany súdu bolo postupované a jednotlivé úkony súdu boli vykonávané plynulo a s ohľadom na zaťaženie súdu v primeraných časových intervaloch,

2. Prejednávanú vec nepovažujem za značne zložitú, či už z právneho alebo faktického hľadiska, ale ide o skutkovo zložitejšiu vec, keď za účelom ustálenia skutkového stavu bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie.

3. Správanie účastníkov konania značne prispelo k dĺžke súdneho konania, nakoľko určité časové medzery medzi pojednávaniami boli spôsobené tým, že sa účastníci nedostavili na vytýčené pojednávanie so žiadosťou o odročenie pojednávania, príp. z dôvodu choroby právnych zástupcov účastníkov, čo mal súd preukázané potvrdením lekára, taktiež ustanovením znalca z daného odboru, zmenou právnych zástupcov... V súvislosti s hodnotením plnenia povinností zákonnej sudkyne podľa ustanovenia § 30 ods. 4 zákona mám právo vyvodzovať opatrenia voči zákonnej sudkyni

.

V období od nápadu veci na súd dňa 21. 2. 2007 vec prejednáva zákonná sudkyňa a úkony sú vykonávané priebežne v súlade so zaťaženosťou sudkyne...

Zákonná sudkyňa rozhodla za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2015 od 251 do 367 vecí ročne. Za obdobie osem rokov predstavuje priemerne počet rozhodnutých vecí u zákonnej sudkyne 292, t. j. mesačne 29 vecí, bez ohľadu na čerpanie dovolenky, účasť na povinnom vzdelávaní, prípade krátkodobej práceneschopnosti...

Pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti som však vzala do úvahy skutočnosť, že vo veci bolo ostatné pojednávanie zo 19. 10. 2015 odročené na neurčito za účelom vyhodnotenia dôkazov v súvislosti s výpoveďou svedkyne a v súvislosti so znaleckým posudkom. Do dnešného dňa, t. j. obdobie takmer štyroch mesiacov nebol vo veci urobený žiaden úkon, napriek tomu, že sa jedná o reštančnú vec. V záujme zistenia, či v konaní u zákonnej sudkyne sa jedná o správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov alebo závažné disciplinárne previnenie spočívajúce v zavinenom konaní sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní som oznámila sudkyni, že s ňou bude vykonaný pohovor v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom prerokovania zistených nedostatkov a to dňa 12. 02. 2016. Prípadné nedostatky neboli prerokované z dôvodu, že zákonná sudkyňa je od 11. 02. 2016 práceneschopná. Po ukončení pracovnej neschopnosti budú zistené nedostatky so sudkyňou prerokované...

Zároveň si dovoľujem požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené dôvody, pre ktoré sa samotná doba trvania konania predĺžila, a aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške, ktoré sťažovateľ navrhuje priznať v sume 10.000,- eur.“

Zákonná sudkyňa vo veci vo vyjadrení k sťažnosti (viac ako 4 strany) okrem inéhouviedla:

„Považujem za potrebné uviesť..., že vo veci boli riešené námietky zaujatosti vznesené žalobcom jeho podaním dňa 3. 3. 2011. Právny zástupca žalobca súdu doručil námietku zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne a žiadal, aby vec bola postúpená na iný okresný súd v pôsobnosti KS v Trnave, s obsahom sa možno oboznámiť na č. l. 161, ktorú vzal dňa 7. 3. 2011 späť z dôvodov uvedených v podaní, ktoré je založené na č. l. 170. Stanovisko sudkyne je založené na č. l. 171 spisu. Dňa 1. 4. 2011 opätovná námietka zaujatosti voči sudkyni a návrh na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, riešená bola úradným záznamom z 10. 4. 2011 a môžu byť v nich uvedené úkony súdu urobené vo veci.

K vecnej stránke prijatej sťažnosti uvádzam, že žalobca od počiatku žaloval podľa jeho dôkazov a tvrdení pohľadávku, ktorá podľa tvrdenia žalovaného bola dávno pred podaním žaloby na súd uhradená...

Nie je pravdou, že 19. 10. 2015 bolo pojednávanie odročené z absolútne neznámych dôvodov. Na pojednávaní, ktoré trvalo vrátane výsluchu svedkyne od 8.40 hodiny do 11.00 hodiny súd zdôvodnil odročenie pojednávania za účelom vyhodnotenia dôkazov v súvislosti s výpoveďou svedkyne a v súvislosti so znaleckým posudkom znalca, ktorý podal vo veci znalecký posudok ohľadom rozsahu stanovenia prác, ktoré preukázateľne žalobca pre žalovaného vykonal. Na 19. 10. 2015 som mala vytýčené ďalšie 4 veci s predvolanými účastníkmi... preto nebolo možné výsledky dokazovania vo veci sťažovateľa vyhodnotiť na pojednávaní.

Pokiaľ sa týka dĺžky konania, prispieva k nej a j skutočnosť, že tak žalobca ako aj žalovaný v priebehu konania niekoľkokrát žiadali o odročenie pojednávania a menili advokátov...

Pokiaľ sa týka tvrdenia sťažovateľa, že dĺžkou dokazovania a tým spôsobenými prieťahmi v konaní súd umožňuje žalovanému zbavovať sa majetku a dáva sa možnosť neuspokojiť pohľadávku žalobcu, v spise je založené uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 K/16/2014, týkajúce sa veriteľa, (bol úspešným žalobcom vo veci 3 Cb/396/2008) zastúpeným JUDr. Mgr. Mrvom, advokátom proti žalovanému, kde podľa uvedeného uznesenia súd konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka – žalovaného zastavuje a na odvolanie Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava potvrdil.“

Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedla, že súhlasís tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 9. marca 2016(doručenom ústavnému súdu 11. marca 2016) okrem iného uviedla:

«„1. Okresný súd Skalica vo svojom vyjadrení uvádza, že dôvodom, pre ktorý vznikli prieťahy v súdnom konaní vedenom pred týmto súdom pod sp. zn. 3 Cb/358/2008, je mimoriadna preťaženosť súdu. Na druhú stranu však súd na (str. 4 v druhom odseku) uvádza, že „Súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie... nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“

S ohľadom na toto konštatovanie Okresného súdu Skalica sťažovateľ dáva Ústavnému súdu do pozornosti skutočnosť, že konanie v jeho veci sa pred týmto súdom začalo podaním návrhu ešte dňa 21. 12. 2007. Akákoľvek vyťaženosť súdu nemôže ospravedlniť fakt, že ešte v marci roku 2016 nebolo konanie ukončené....

2. Na str. 3 v prvom odseku Okresný súd Skalica konštatuje, že: „Správanie účastníkov značne prispelo k dĺžke súdneho konania...“

Na inom mieste svojho vyjadrenia (str. 4, tretí odsek) Okresný súd Skalica konštatuje, že „Napriek uvedenému poukazujem na to, že dĺžka konania spôsobená aj v súvislosti so zaťažením Okresného súdu Skalica, ako správaním účastníkov konania.“ S týmto konštatovaním však sťažovateľ nesúhlasí. Nie sú to účastníci konania, ktorí by spôsobovali prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 3 Cb/358/2008, ale je to súd sám. Od roku 2007 sťažovateľ poskytoval súdu všetku potrebnú súčinnosť.

Druhá procesná strana (obchodná spoločnosť, so sídlom... ), síce určité obštrukcie spôsobila (keď sa ospravedlňovala z dôvodu PN koncipienta pracujúceho u advokáta, ktorý túto procesnú stranu zastupoval a PN konateľa odporcu a pod.), avšak nie také, ktoré by súd nevedel pri rešpektovaní platnej právnej úpravy odstrániť a neprihliadať na ne. Práceneschopnosť advokátskeho koncipienta nie je predsa dôvodom na odročovanie pojednávania a rovnako tak nie je takýmto dôvodom PN konateľa odporcu, ktorý už bol vypočutý a má právneho zástupcu. Podrobnejšie sa k týmto skutočnostiam sťažovateľ vyjadril v sťažnosti zo dňa 11. 11. 2015, a preto nie je účelné tieto argumenty opakovať. Len pre úplnosť sťažovateľ dáva do pozornosti Ústavného súdu SR analýzu odročovania pojednávaní obsiahnutú na str. 4 vyjadrenia zákonnej sudkyne, kde sú dôvody podrobne rozpísané a je zrejmé, že sťažovateľ k prieťahom nijako neprispel, a tiež to, že súd im mohol účinne zabrániť.

3. Pokiaľ ide o žiadosť Okresného súdu Skalica, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia Ústavný súd SR nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške, a teda v sume 10. 000 Eur, k tejto žiadosti sťažovateľ uvádza, že túto sumu považuje za primeranú vzhľadom na celkovú dĺžku konania ako aj vzťahom na skutočnosť, že nárok sťažovateľa zrejme nebude uspokojený ani v prípadnom exekučnom konaní....

4. Sťažovateľ nemôže súhlasiť s tvrdením Okresného súdu Skalica uvedeným na str. 3 v prvom odseku v bode 1, keď súd konštatuje, že „Vo veci zo strany súdu bolo postupované a jednotlivé úkony súdu boli vykonávané plynulo a s ohľadom na zaťaženosť súdu v primeraných časových intervaloch.“

Súd iba vytvára dojem, že v danej veci koná. Vykonávanie a neustále opakovanie dôkazov, ktoré procesné strany nenavrhujú (pričom ide o sporové konanie, v ktorom sa postup podľa § 120, kedy súd môže vo výnimočných prípadoch vykonať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy, neaplikuje, alebo sa aplikuje extrémne zdržanlivo) nie je efektívnym konaním a postupom súdu. Súd nezopakoval len výsluch svedkyne, ale opakovane vyslúchal aj účastníkov konania a za tým účelom odročoval pojednávania. Takýto postup Okresného súdu Skalica je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti konania (a to tak časovou ako aj finančnou)....

5. Rovnako sa sťažovateľ nemôže stotožniť s tvrdením Okresného súdu Skalica uvedeným na str. 3 v prvom odstavci v bode 2, v ktorom súd uvádza, že ide o skutkovo zložitejšiu vec...

Tiež nemožno súhlasiť s vyjadrením zákonnej sudkyne, že jej nie je zrejmé, z čoho vyplýva záver, podľa ktorého je v zmysle posledného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave z 28. 2. 2014 úplne jednoznačné, ako má súd rozhodnúť. Podľa zákonnej sudkyne nie je v tomto uznesení... ani uvedené, k čomu má súd zamerať dokazovanie. Ďalej sudkyňa píše na druhej strane v poslednom odstavci svojho vyjadrenia, že nie je zrejmé, kedy zmluva vznikla, či bol akceptovaný návrh na jej uzatvorenie a pod. Ak by zákonná sudkyňa preskúmala stranu 5 uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 2. 2014 vo veci sp. zn. 21 Cob/119/2013, zrejme by nebolo potrebné tieto otázky ďalej riešiť.»

Sťažovateľka ďalej vyčíslila trovy svojho právneho zastúpenia sumou 448,02 €.

Sťažovateľka súčasne oznámila, že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasís tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, abysa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotnéhosúdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.3 Cb 358/2008 je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie sumy 1 050 883 Sk s príslušenstvom.V označenom konaní okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka. Podľanázoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, ktorá nie je právne zložitá. Vzhľadom na potrebu vykonaniaznaleckého dokazovania ústavný súd považuje vec za skutkovo zložitú.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavnýsúd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako žalobkyne v napadnutom konaní maločiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku konania (žiadosti o odročenie pojednávaní, zmenyprávneho zástupcu, prístup k povinnosti označiť dôkazy, resp. predložiť listinné dôkazyvo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v žalobe).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktorézačalo v roku 2007.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení predsedníčky okresného súdua zákonnej sudkyne (s podrobným prehľadom úkonov okresného súdu počas celého konaniavo veci, ktoré sa zhodujú s obsahom spisu) ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrhna zaplatenie sumy 1 050 883 Sk s príslušenstvom doručený 21. decembra 2007.

Po výzve a zaplatení súdneho poplatku sťažovateľkou okresný súd vydal26. júna 2008 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený podaním odporu zo strany žalovanéhoz 22. júla 2008.

Okresný súd nariadil 11. augusta 2008 pojednávanie vo veci na 10. september 2008,na ktorom bolo nariadené dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené na účely doplnenialistinných dôkazov.

Počas obdobia ďalších troch rokov okresný súd nariadil celkovo desať pojednávaní(20. január 2009, 25. február 2009, 1. apríl 2009, 5. máj 2009, 6. december 2010,16. február 2011, 11. apríl 2011, 6. jún 2011, 15. august 2011 a 12. október 2011).Pre pokračovanie dokazovania a nariadenia znaleckého dokazovania mali meritórnyvýznam pojednávania uskutočnené 25. februára 2009, 5. mája 2009, 6. júna 2011 a 15.augusta 2011, ostatné pojednávania boli odročované na ďalšie termíny z dôvodov neúčastiúčastníkov konania.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 12. októbra 2011 vyhlásil rozsudokč. k. 3 Cb 358/2008-244, proti ktorému podal odvolanie žalovaný. Krajský súd uznesenímč. k. 21 Cob 7/2012-294 z 29. júna 2012 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vecmu vrátil na ďalšie konanie (uznesenie bolo okresnému súdu doručené 23. júla 2012).Krajský súd podľa odôvodnenia zrušil rozsudok prvostupňového súdu pre jeho procesnépochybenie, pretože rozhodol o povinnosti žalovaného platiť z inej zmluvy o dielo ako tej,ku ktorej sa viažu skutkové okolnosti tvrdené žalobcom (t. j. rozhodol o skutkovom stave,ktorý nebol v žalobe obsiahnutý, a nevysvetlil, prečo sa od plnenia, ktoré bolo predmetomžaloby sťažovateľky z 21. decembra 2007, odchýlil a nezaoberal sa ním). Z toho dôvodubolo rozhodnutie okresného súdu podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné.

Okresný súd po vrátení veci nariadil 26. septembra 2012 pojednávaniena 26. november 2012, na ktorom pokračoval v dokazovaní a v jeho vyhodnocovaní.Po vyhodnotení dokazovania okresný súd na pojednávaní nariadenom na 6. február 2013vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Proti rozsudku sa odvolala sťažovateľka.Krajský súd uznesením č. k. 21 Cob 119/2013-401 z 28. februára 2014 napadnutý rozsudokokresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (uznesenie bolo okresnému súdudoručené 28. marca 2014). V zmysle odôvodnenia uznesenia krajského súdu bol rozsudokprvostupňového súdu zrušený pre nesprávny právny názor, keď sa okresný súd jednoznačnenevyrovnal s existenciou objednávky, ktorá bola podkladom pre vznik zmluvy o dielo.

Okresný súd uskutočnil vo veci ďalšie štyri pojednávania (26. november 2014,25. marec 2015, 3. august 2015 a 19. október 2015), na ktorých pokračoval v dokazovanía vo vyhodnocovaní dôkazov.

Od pojednávania 19. októbra 2015 do doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnémusúdu sa vo veci neuskutočnilo (ani nenariadilo) ďalšie pojednávanie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, aleaj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrenípredsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala„na to, že dĺžka konania je spôsobená aj v súvislosti so zaťažením Okresného súdu Skalica, ako správaním účastníkov konania. Okresný súd Skalica patrí dlhodobo k najzaťaženejším súdom v rámci Slovenskej republiky čo sa týka nápadu vecí na jedného sudcu. Situácia bola len čiastočne riešená v roku 2011, keď bol zvýšený počet sudcovských miest na šesť a v roku 2014 na sedem. V súčasnej dobe od 28. 12. 2015 je opäť na Okresnom súde Skalica len šesť sudcov, po odvolaní sudkyne prezidentom Slovenskej republiky.“.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musízabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v časekonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorýoprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom nazmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konanía v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúcezbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako osem rokov, ale aj z priebehu konaniav tomto období, vyhodnotil postup okresného súdu ako neefektívny, keď tento súd dosiaľnedokázal účinne ustáliť a vyhodnotiť právnu situáciu sťažovateľky. Nijaké skutočnostinemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania a rozhodovania okresného súdu (viacako osem rokov) bez meritórneho rozhodnutia v tejto veci, keďže dva vyhlásené rozsudkyokresného súdu (2011 a 2013) krajský súd na základe odvolaní zrušil (2012 a 2014) a vrátilich okresnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, žev namietanom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 Cb 358/2008 bolo porušenézákladné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľkyna prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolopostupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.3 Cb 358/2008 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoréodôvodňuje takto:

„V danom prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Skalica v predmetnej veci tým, že tento riadne nekoná na strane sťažovateľa k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú predbežne vyčísľuje na sumu vo výške 10.000 €. Nemajetková ujma sťažovateľa je vyjadrená uvedenou sumou z dôvodu, že už od roku 2006 nemá uhradenú žalovanú sumu a z dôvodu neefektívneho konania prvostupňového súdu túto už zrejme ani nevymôže, nakoľko odporca toho času už nemá žiadny majetok. Predmetnú sumu tak považuje za primeranú, a to najmä vo vzťahu k žalovanej istine, ktorá je v konaní vedenom pred Okresným súdom Skalica vyčíslená od roku 2007 na 34.882,92 Eur, pričom s príslušenstvom ide o sumu presahujúcu dvojnásobok takto uplatňovanej istiny. Ak by Okresný súd Skalica vo veci riadne konal, mohol byť nárok sťažovateľa už dávno uspokojený...“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporučovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.3 Cb 358/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatneskončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € sťažovateľke za primeranéfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoréjej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátomJUDr. Michalom Mrvom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka vyčíslila trovy konania sumou 448,02 € za tri úkony právnej službyurobené právnym zástupcom sťažovateľky.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2015 (prevzatiea príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“), za každý úkon po 139,83 €, spolu s režijným paušálom2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €. Ďalej priznal sťažovateľkeúhradu za jeden úkon vykonaný v roku 2016 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu)v sume 143 €, ktorý spolu s režijným paušálom za tento úkon 8,58 € predstavuje 151,58 €.Ústavný súd priznal sťažovateľke celkovú úhradu trov konania v sume 448,02 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016