SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 871/2014-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Milestones. r. o., Hlavná 760/16, Šamorín, právne zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Sándorom,Advokátska   kancelária,   Mickiewiczova   6,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 155/2012 (pôvodne v konaní vedenom podsp. zn. 30 Rob 171/2011) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 155/2012 (pôvodnev konaní vedenom pod sp. zn. 30 Rob 171/2011)   p o r u š i l   základné právo obchodnejspoločnosti Milestone s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručenév čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Obchodnej spoločnosti Milestone s. r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučineniev sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiťjej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti Milestone s. r. o.,   p r i z n á v a úhradu trov právnehozastúpenia v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov), ktoré j eOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. Štefana Sándora,Advokátska kancelária, Mickiewiczova 6, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 871/2014-11 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Milestone s. r. o.,Hlavná   760/16,   Šamorín   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 155/2012 (pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 30Rob 171/2011).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti: «(...) Dňa 05.10.2011 naša spoločnosť doručila Okresnému súdu Bratislava I návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy vo výške 2.000,- Eur, ktorá suma bola naša odmena za zhotovenie diela pre objednávateľa, spoločnosť Smart Choise, s.r.o.(...) podľa Rámcovej zmluvy o vytvorení diela a o spolupráci zo dňa 07.04.2011. (...)

Platobným   rozkazom   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   28.11.2011,   č. k. 30Rob/171/2011-15 súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy.

Dňa 23.12.2011 podal odporca Odpor voči platobnému rozkazu, pričom po odvolaní odporcu   ohľadne   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   a   vrátení   veci   Krajským   súdom v Bratislave   späť   na   Okresný   súd   Bratislava   I,   bol   spis   preradený   dňa   28.08.2012   do oddelenia obchodných vecí „30Cb“. Vec je na Okresnom súde Bratislava I vedená pod spisovou značkou 30Cb/155/2012.

My sme trpezlivo čakali na termín pojednávania, avšak predvolanie na pojednávanie nechodilo. So stavom, kedy súd s našou vecou nič nerobí a vo veci relevantne nekoná, sme neboli spokojní. Preto sme dňa 19.09.2013 doručili predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Listom zo dňa 17.10.2013 nám JUDr. Marta Barková, podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I oznámila, že šetrením dospela k záveru, že naša sťažnosť je dôvodná, nakoľko vo veci zo strany súdu nebol odo dňa 28.08.2012 urobený žiadny úkon. (...) Ani po tomto oznámení podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I však nedošlo zo strany súdu k zmene konania a zákonná sudkyňa vo veci naďalej nekonala.

Preto sme dňa 03.03.2014, teda po uplynutí ďalších viac ako 4 mesiacoch, doručili predsedníčke   súdu   opakovanú   sťažnosť   na   prieťahy.   JUDr.   Eva   Fulcová,   predsedníčka Okresného súdu Bratislava I, nám na našu sťažnosť odpovedala listom zo dňa 24.03.2014, v ktorom nám opakovane oznámila, že naša sťažnosť je dôvodná, súd vo veci nekoná a preto sú tu objektívne prieťahy v konaní a sú porušené naše práva podľa ust. článku 48 odsek 2 Ústavy SR. Zároveň nám oznámila, že zákonná sudkyňa vo veci určila termín pojednávania na deň 03.09.2014. (...)

Domnievame sa, že konaním a postupom Okresného súdu Bratislava I bolo porušené naše základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenom v čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Do dnešného dňa nám nebolo doručené žiadne upovedomenie o vytýčení termínu pojednávania v našej veci, pričom do dnešného dňa vo veci ešte nebolo vytýčené ani len 1 pojednávanie a vec nebola otvorená, hoci od podania žaloby už uplynulo 31 mesiacov /2 roky aj 7 mesiacov/. (...)

Naša spoločnosť je malou obchodnou spoločnosťou založená fyzickou osobou, ktorá má obmedzené kapitálové zdroje. Zásah odporcu v zmluvnom vzťahu s nami sme utrpeli pre nás významnú ujmu, pričom sme sa spoľahli, že nápravu dosiahneme v konaní na Okresnom súde Bratislava I. K náprave však nedošlo a naopak 31 mesiacov čakáme vôbec na prvé pojednávanie. Po tejto podľa nás neúmernej dobe sa celý spor nachádza stále len na prvom stupni, a neúmerne sa preťahuje.

Spoločnosti   samotnej,   ako   aj   spoločníkom   v   spoločnosti,   ktorí   sme   zároveň   aj v pracovnom vzťahu so spoločnosťou, vznikla najprv konaním odporcu a potom konaním porušovateľa značná ujma. Táto je podľa nášho názoru pre časový rozsah a pretrvávanie následkov zásahu do našich práv úmerná peňažnému vyjadreniu v sume 2.000.- Eur.»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, abyústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd   Bratislava   I   vo   veci   o   zaplatenie   vedenej   na   Okresnom   súde Bratislava I pod spisovou značkou 30Cb/155/2012 porušil právo obchodnej spoločnosti Milestone s.r.o.(...), aby sa jej vec prejednala bez zbytočných prieťahov v konaní, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní o zaplatenie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 30Cb/155/2012 konal.

3.   Spoločnosti   Milestone   s.r.o.(...)   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 2.000,- Eur(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť spoločnosti do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti Milestone s.r.o.(...) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Skalica (zrejme má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) povinný zaplatiť na účet   advokáta   Mgr.   Štefana   Sándora(...),   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3011/2014 z 21. januára2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní)a právny   zástupca   sťažovateľky   stručným   prípisom   k vyjadreniu   okresného   súduz 22. februára 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto skutočnosti:

„(...) Namietaná vec je odo dňa 04.10.2014 právoplatne skončená. Som toho názoru, že už samotné podanie sťažnosti predsedovi súdu viedlo k náprave.

Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, a aby sťažovateľovi ním uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal.

Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania   o   prijatej   sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2   Zákonná   sudkyňa   JUDr.   Emília   Szullová   k prijatej   sťažnosti   uviedla   tietorelevantné skutočnosti:

„(...) Prieťahy, ktoré v priebehu konania 30Cb/l55/2012 vznikli a konštatovala ich aj predsedníčka tunajšieho súdu v Upovedomení o vybavení sťažnosti dňa 03.03.2014 boli spôsobené nadmernou zaťaženosťou sudcu. Na oddelenie 30Cb, 30CbPv a 6Cbi, pre ktoré som ako zákonná sudkyňa pridelená v čase keď konanie prebiehalo, pripadlo okolo 900 spisov.   Pred   vybavením   spisu   30Cb/155/2012   bolo   potrebné   vybaviť   spisy,   ktoré   mu predchádzali. V konaní bol vytýčený termín pojednávania na najbližší možný voľný termín. (...)“

3.3 Právny zástupca sťažovateľky nezaujal stanovisko k vyjadreniam okresného súdu,iba oznámil, že „netrváme na ústnom pojednávaní v horeuvedenej právnej veci.

Zároveň si dovoľujeme oznámiť súdu, že zotrvávame na našich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a ďalšie písomné stanovisko vo veci nebudeme dávať, nakoľko ho považujeme za nadbytočné.“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30 Cb 155/2012 (pôvodne vedeného podsp. zn. 30 Rob 171/2011):

Dňa   5.   októbra   2011   sťažovateľka   podala   na   okresnom   súde   proti   obchodnejspoločnosti Smart Choice, s. r. o., Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), návrh na vydanieplatobného rozkazu na zaplatenie sumy 2 000 €. Vec bola na okresnom súde zaevidovanápod sp. zn. 30 Rob 171/2011.

Dňa 24. októbra 2011 súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu.Dňa 18. novembra 2011 bol okresnému súdu doručený opravený návrh.Dňa 23. novembra 2011 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku zapodaný návrh. Sťažovateľka vyhovela tejto výzve 25. novembra 2011.

Dňa 28. novembra 2011 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 30 Rob 171/2011-15.

Dňa   23.   decembra   2011   odporkyňa   podala   odpor   proti   uvedenému   platobnémurozkazu.

Dňa   3.   januára   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   30   Rob   171/2011-59   vyzvalodporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor. V rovnaký deň súd vyzvalsťažovateľku, aby sa písomne vyjadrila k podanému odporu.

Dňa   3.   februára   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľkyk odporu.

Dňa   8.   februára   2012   odporkyňa   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   súdu   č.   k.30 Rob 171/2011-59.  

Dňa 9. februára 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporkyne.

Dňa   30.   apríla   2012   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Cob   58/2012-88   napadnutérozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 29. mája 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 31. mája 2012 bolo uvedené uznesenie krajského súdu expedované účastníkomkonania.

Dňa 16. augusta 2012 odporkyňa uhradila súdny poplatok za podaný odpor.Dňa   28.   augusta   2012   bola   vec   prevedená   do   oddelenia   Obchodné   veci   a bolazaevidovaná pod sp. zn. 30 Cb 155/2012.

Dňa   30.   júla   2013   odporkyňa   oznámila   súdu   zmenu   „v   osobe   splnomocneného zástupcu“.

Dňa   29.   novembra   2013   sťažovateľka   oznámila   súdu   zmenu „v   osobe splnomocneného zástupcu“.

Dňa 3. decembra 2013 súd vyzval pôvodného právneho zástupcu sťažovateľky naoznámenie, či došlo k ukončeniu jej právneho zastupovania.

Dňa   11.   decembra   2013   pôvodný   právny   zástupca   oznámil   súdu,   že   došlok ukončeniu právneho zastupovania sťažovateľky.

Dňa 8. januára 2014 bola okresnému súdu doručená plná moc od nového právnehozástupcu sťažovateľky.

Dňa 11. marca 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. september 2014.Dňa 22. augusta 2014 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu na začatie konaniaz dôvodu mimosúdnej dohody účastníkov.

Dňa 3. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 30 Cb 155/2012-125 napadnutékonanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o zaplatenieceny   za   zhotovenie   diela   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.30 Cb 155/2012   (pôvodne   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   30   Rob   171/2011)   dochádzak porušovaniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   aleboprávnu zložitosť predmetnej veci.

Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   (jej   zástupcu)v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebolavyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia konštatuje,   že   okresný   súd   bol   danej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný,   a tokonkrétne od 28. augusta 2012 do 3. decembra 2013 (pätnásť mesiacov). Uvedená nečinnosťokresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   viac   ako   jedného   rokanevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo jezákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritomnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.Na skutočnosť, že tieto zbytočné prieťahy „boli spôsobené nadmernou zaťaženosťou sudcu“,na ktoré v danej veci   poukázal okresný súd, nebolo   možné prihliadať. Ústavný súd užv podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   cit.predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdua nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo lendočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijalivčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   -   a   tedavykonanie   spravodlivosti   -   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacitypríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovanezdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   boloporušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danúvec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnostioznačované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   3.   septembra   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.30 Cb 155/2012-125 napadnuté konanie zastavil, neprichádzalo do úvahy v okolnostiachdanej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,pretože zásah „odporcu v zmluvnom vzťahu s nami sme utrpeli pre nás významnú ujmu, pričom sme sa spoľahli, že nápravu dosiahneme v konaní na Okresnom súde Bratislava I. K náprave však nedošlo(...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na to, že vec nebola ukončená poskytnutímsúdnej   ochrany   sťažovateľke,   a riadiac   sa   úvahou,   že   účelom   priznania   finančnéhozadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, ústavnýsúd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nieje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnenépriznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnomsúde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zistenéhoporušenia   práv   sťažovateľky,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci   považuje   za   primeranévo výške 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dvaúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 16. apríla 2014 a spísanie ústavnejsťažnosti z 27. apríla 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sumedvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 284,08 €, ku ktorej bolotreba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 56,81 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľkypredstavujú celkove sumu 340,89 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015