znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 870/2014-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť občianskeho združenia Tanečnýklub   Deep,   o.   z.,   Ulica   gen.   Svobodu   44,   Martin,   právne   zastúpeného   advokátomJUDr. Vladimírom   Kašubom,   Advokátska   kancelária,   Holubyho   51,   Martin,   vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 92/2010 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C 92/2010   p o r u š i lzákladné   právo   občianskeho   združenia   Tanečný   klub   Deep,   o.   z.,   aby   sa   jeho   vecprerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 92/2010   p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3.   Občianskemu   združeniu   Tanečný   klub   Deep,   o.   z.,   p r i z n á v a   finančnézadosťučinenie   v sume   500 €   (slovom   päťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Martinp o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Občianskemu združeniu Tanečný klub Deep, o. z.,   p r i z n á v a   úhradu trovprávneho zastúpenia v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorúj e   Okresný   súd   Martin   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   VladimíraKašubu,   Advokátska   kancelária,   Holubyho   51,   Martin,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 870/2014-6 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť občianskeho združenia Tanečný klub Deep, o.z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu   Martin   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.8 C 92/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „Žalobou   zo   dňa   15.04.2010   bolo   iniciované   konanie   o   vydanie   bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní máme postavenie odporcu (resp. po pripustení vstupu ďalšieho účastníka na strane odporcu, postavenie odporcu v rade 1/). Po sérii pojednávaní vydal Okresný súd Martin dňa 29.11.2011 rozsudok, ktorý navrhovateľka napadla odvolaním. My sme sa po doručení odvolania navrhovateľky a odporcu v rade 2/ k týmto úkonom obratom   vyjadrili.   Očakávali   sme,   že   bude   nasledovať   rozhodnutie   odvolacieho   súdu. Pre zistené chyby bola vec vrátená z odvolacieho súdu bez rozhodnutia a dňa 16.01.2013 vydal   Okresný   súd   Martin   rozsudok   sp.   zn.:   8C/92/2010-233,   ktorým   zamietol   návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie 7,24,- EUR. Ani tým však nebola ukončená séria chýb v postupe Okresného súdu Martin a dňa 26.02.2013 nám bolo doručené opravné uznesenie tohto súdu sp. zn.: 8C/92/2010-238 zo dňa 19.02.2013. Až v tomto okamihu bolo štádium prvostupňového   konania   preklopené   do   štádia   odvolacieho   konania.   Pre   chyby prvostupňového   súdu   márne   uplynul   viac   ako   jeden   rok.   Dňa   22.07.2013   nám   bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 10Co/177/2013-248 zo dňa 28.05.2013, ktorým bol napadnutý rozsudok (v spojení s uvedeným dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením) zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo doručené na prvostupňový súd (podľa pečiatky podateľne) dňa 10.07.2013. Nakoľko sa niekoľko mesiacov nič nedialo, dňa 18.02.2014 sme podali sťažnosť na prieťahy v konaní. Ako následok bol vytýčený termín pojednávania na deň 16.04.2014. Toto pojednávanie bolo však v deň 16.04.2014 ráno odročené pre tvrdené ochorenie právneho zástupcu navrhovateľky. Do dnešného dňa nebol vytýčený nový termín pojednávania. Z odpovede predsedníčky Okresného súdu Martin na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní vyplýva(...), že vytýčením termínu pojednávania zrejme považuje vec za vybavenú. Okrem toho, že Okresný súd Martin musel dopĺňať svoj rozsudok a predĺžil tak lehotu konania o viac ako jeden rok, znova vo veci nekoná a to už po dobu ďalších takmer 10 mesiacov, napriek podanej sťažnosti na prieťahy v konaní. (...)“

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sa   sťažovateľ   domáha   toho,   aby   ústavný   súdnálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/92/2010 porušil základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/92/2010 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR(...), ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08,- EUR(...), ktorú   je   Okresný   súd   Martin   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu(...), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.(...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 10/15 z 15. januára 2015a právny zástupca sťažovateľa prípisom z 3. februára 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdomv danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...)   Pôvodnou   zákonnou   sudkyňou   bola   Mgr.   Magdaléna   Šmidtová,   ktorá k 01.09.2014 bola prezidentom Slovenskej republiky odvolaná z funkcie sudcu z dôvodu odchodu do dôchodku. Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2014 bola vec náhodným výberom   prostredníctvom   elektronickej   podateľne   pridelená   sudkyni   JUDr.   Márii Gazdačkovej.

Posledne menovaná sudkyňa sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadrila písomne a jej vyjadrenie je zamerané predovšetkým na uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania doposiaľ. (...)

- Zákonnej sudkyni bol reálne spis predložený 08.07.2014. Vzhľadom na dovolenkové obdobie (čerpanie dovolenky zákonnou sudkyňou od 28.07.2014 do 18.08.2014 a následne týždňovú rehabilitáciu v čase od 08.09.2014 do 14.09.2014) ale aj vzhľadom na vysoký počet nevybavených vecí v senáte 10 C k 30.06.2014 (376 nevybavených vecí k 30.06.2014) bolo   možné   vec   naštudovať   a   referovať   až   15.10.2014,   kedy   nová   zákonná   sudkyňa JUDr. Mária   Gazdačková   dala   pokyn   na   výzvu   právnemu   zástupcovi   žalobcovi,   aby špecifikoval žalobný návrh v intenciách rozhodnutia krajského súdu.

Keďže   táto   výzva   doručená   právnemu   zástupcovi   žalobcu   20.10.2014   nebola akceptovaná a žalujúca strana zostala nečinná, 02.01.2015 bolo vo veci vydané uznesenie sp. zn. 8C/92/2010 podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p., ktorým bola žalobkyňa vyzvaná, aby svoj žalobný   návrh   podaný   na   tunajší   súd   dňa   19.04.2010   doplnila   o   náležitosti   uvedené v odôvodnení uznesenia teda, aby vymedzila konkrétny rozsudočný návrh voči žalovanému v rade 2/, a to v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia. V závislosti od postupu žalujúcej strany bude súd postupovať prípadne aj v zmysle ust. § 43 ods. 2 O. s. p.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ: Ide o spor, ktorý je časovo náročný, účastníci sporného konania využívali svoje procesné   právo   podávaním   návrhov,   podávanie   námietky   zaujatosti   zákonnej   sudkyne, o ktorých   rozhodol   Krajský   súd   v   Žiline,   návrhy   na   pristúpenie   ďalšieho   účastníka   do konania,   nevynímajúc   skutočnosť,   že   už   vytýčené   pojednávania   museli   byť   odročené z dôvodu pracovnej neschopnosti, či už účastníka konania, alebo ich právneho zástupcu (03.11.2010, 15.12.2010, 05.10.2011, 16.04.2014 ), zmena právneho zástupcu žalobkyňou, ktorej   právny   zástupca   nereagoval   na   výzvy   súdu   zo   dňa   07.11.2013,   04.12.2013, 20.01.2014.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: Domnievam sa, že pôvodný zákonný sudca, a to Mgr. Magdaléna Šmidtová vzhľadom na uvedenú chronológiu úkonov konala plynule, s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o náročné dokazovanie súvisiace s preukazovaním výšky mzdových nárokov.

Záver, či zistenie prieťahov považujeme za zbytočné prieťahy: Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu práv sťažovateľa na spravodlivý a rýchly proces, ponechávam na rozhodnutie Ústavného súdu   Slovenskej   republiky,   ktorý   zohľadňuje   tri   zákonné   kritéria,   ktorými   sú   právna a faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania a spôsob, ktorým súd vo veci postupoval.

Iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní, okrem otázky zaťaženosti súdu a organizácie práce.

Aj keď ústavný súd výslovne vylučuje ako inú okolnosť otázku zaťaženosti   súdu, musím   ako   predsedníčka   súdu   poukázať   na   to,   že   (ako   to   už   bolo   vyššie   uvedené), k 01.09.2014   z   dôvodu   odchodu   do   dôchodku   bola   prezidentom   Slovenskej   republiky odvolaná z funkcie sudcu Mgr. Magdaléna Šmidtová a k 01.01.2015 bola z funkcie sudcu prezidentom Slovenskej republiky odvolaná z dôvodu odchodu do dôchodku aj sudkyňa JUDr. Mária Ilgová. Obidve sudkyne vybavovali agendu C a po ich odchode bolo medzi 6,25   sudcov   súdu   prerozdelených   590   nerozhodnutých   C   vecí.   Miesta   po   odvolaných sudkyniach   neboli   ministrom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   obsadené   napriek opakovaným   žiadostiam   adresovaným   ministrovi   spravodlivosti   s   upozornením,   že v súčasnej dobe klesol počet sudcov na Okresnom súde Martin na takú kritickú úroveň, pri ktorej nie je možné vo veciach konať bez zbytočných prieťahov. Zo samotného počtu 18 sudcov pôsobí vo výkone 15 sudcov (1 sudkyňa je na materskej dovolenke s predpokladanou dobou ukončenia v októbri 2016). Zaťaženosť sudcov Okresného súdu Martin je viac ako dvojnásobná v porovnaní so zaťaženosťou mnohých iných súdov (sme druhým najväčším súdom v obvode Krajského súdu v Žiline).

(...) Vyslovene súhlasíme s upustením pojednávania vo veci, nakoľko od ústneho pojednávania neočakávame ďalšie objasnenie veci.“

3.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčkyokresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) netrváme   na   ústnom pojednávaní   vo   veci   prijatej sťažnosti, t.   j.   súhlasíme s upustením od   takejto formy pojednávania.   Všetky   relevantné informácie boli uvedené v písomných   podaniach   a   od   ústneho   pojednávania   teda   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci a bolo by len neúčelným opakovaním písomných podaní.

(...) Vo výpočte úkonov súdu sa dvakrát uvádza odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti našej štatutárnej zástupkyne. Táto práceneschopnosť bola konajúcemu súdu riadne preukázaná a súvisela s ochorením predsedníčky združenia, ktorá na budúci rok dovŕši vek 70 rokov. Z tohto dôvodu vznikla medzera v úkonoch súdu spolu v trvaní cca štyri mesiace (14.07.2010 - 21.09.2010 a 15.12.2010 - 09.02.2011). Následkom podania našej námietky zaujatosti vznikla medzera v trvaní troch mesiacov. Spolu ide teda o obdobie siedmych mesiacov. Z doterajšieho obdobia trvania konania, vyše 57 mesiacov, ide o 1/8 jeho dĺžky.

Tu   však   treba   opakovane   poukázať   na   tú   skutočnosť,   že   práceneschopnosť   bola riadne   preukázaná   ako   existujúci   objektívny   dôvod   odročenia   pojednávania.   Námietka zaujatosti   bola   síce   vyhodnotená   ako   nedôvodná   (zákonná   sudkyňa   nebola   vylúčená), no dovolíme si tvrdiť, že aj vo svetle rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 28.05.2013 (10Co/177/2013),   bola   táto   námietka   dôvodná.   Vtedajšia   zákonná   sudkyňa   rozhodla rozsudkom   zo   dňa   29.11.2011   v   náš   neprospech   napriek   tomu,   že   v   žalobnom   návrhu absentuje konkrétny rozsudočný petit, čo aktuálne podľa záveru vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Martin môže viesť k postupu podľa § 43 ods. 2 OSP. Ak by takýto (správny) postup zvolila zákonná sudkyňa už v roku 2011, je dôvodné uvažovať o tom, že by ani k odvolaciemu konaniu nedošlo. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že sme ako účastník konania nespôsobili prieťahy v konaní. U procesnej protistrany je tomu však naopak. Ostáva však pre nás nepochopiteľnou   tá skutočnosť,   že konajúci súd toleruje   nerešpektovanie svojich   výziev a urgencií a to v časovom období trvajúcom už viac ako 18 mesiacov (prvá výzva na doplnenie žaloby už zo dňa 18.07.2013). Postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 OSP načrtol prvostupňový súd až teraz a to podľa nášho názoru už v súvislosti s ústavnou sťažnosťou.

Aj k určeniu termínu pojednávania na deň 16.04.2014 došlo len v rámci reakcie na sťažnosť na prieťahy v konaní podanú predsedníčke Okresného súdu Martin dňa 18.02.2014 (termín   určený   zákonnou   sudkyňou   dňa   19.02.2014).   Ak   sa   malo   rozhodnúť   v   náš neprospech, súd bol rýchly a efektívny, ak právny názor odvolacieho súdu dáva za pravdu našej   argumentácii,   termín   pojednávania   a   ďalší   postup   súdu   si   už   musíme   vynucovať sťažnosťami.

Nestotožňujeme sa s názorom predsedníčky Okresného súdu Martin, že ide o právne a fakticky zložitú vec („náročné dokazovanie“). Práve naopak, ide o právne jednoduchú vec.   To   platí   aj   v   prípade,   že   by   v   podaní   navrhovateľky   nechýbal   rozsudočný   petit (vo vzťahu k odporcovi v rade 2/). To je však nateraz špekuláciou uvažovať o tom, čo by mohlo byť. Fakt je ten,   že súd predsa aplikuje ustanovenie § 43 OSP automaticky za splnenia   v   ňom   uvedených   podmienok.   Tieto   nastali,   ale   súd   ustanovenie   neaplikoval. My tak musíme počítať s existenciou tohto súdneho sporu aj po uplynutí takmer piatich rokov. Nesúhlasíme ani s tvrdením, že pôvodná zákonná sudkyňa konala plynule. Nekonala ani plynule, ani efektívne. Okrem opomenutia ustanovenia § 43 OSP, vydala rozsudok (zo dňa 29.11.2011), ktorým nerozhodla o celom predmete konania. Toto viedlo odvolací súd k vráteniu spisu bez rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predloženej veci. Spis bol vrátený   dňa   10.10.2012,   termín   pojednávania   bol   určený   na   16.01.2013.   Na   tomto pojednávaní   bol   vyhlásený   rozsudok,   ku   ktorému   muselo   byť   ešte   dňa   19.02.2013 vypracované   opravné   uznesenie.   A   tak   až   dňa   11.04.2013   mohla   byť   vec   opätovne predložená odvolaciemu súdu. Chybné rozhodnutie a chybný postup nemôžu byť predsa označené   ako   plynulé   a   efektívne.   Celé   toto   „hluché“   obdobie   bolo   spôsobené prvostupňovým   súdom.   Ak   by   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   bolo   zákonné   a   vecne správne, odvolací súd ho mohol potvrdiť a konanie by právoplatne skončilo ešte v roku 2012. (...) Faktom je, že vec nie je právoplatne skončená ani po takmer piatich rokoch od podania návrhu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému teda trváme na podanej sťažnosti a oproti pôvodne navrhovanému   výroku   o   náhrade   trov   konania,   tento   meníme   v   súvislosti   s   podaným vyjadrením tak, že navrhujeme priznať nám náhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30,- EUR (...).»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v predmetnej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na Okresnom súde Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 92/2010:Dňa 19. apríla 2010 (ďalej len „žalobkyňa“), podala na okresnom súde proti sťažovateľovi žalobný návrh„o zaplatenie 4.579,92 EUR s príslušenstvom“ z titulu nevyplatenej mzdy za prácu. Vecbola   na   okresnom   súde   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   8   C   92/2010   a bola   pridelená   naprerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. Magdaléne Šmidtovej.

Dňa 22. apríla 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. máj 2010.Dňa 24. mája 2010 sa sťažovateľ písomne vyjadril k žalobe.Dňa 26. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na14. júl 2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa 2. júna 2010 a 1. júla 2010 sťažovateľ podal návrh na doplnenie dokazovania.Dňa 12. júla 2010 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaníz dôvodu práceneschopnosti jeho štatutárneho orgánu.

Dňa 14. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 21. september 2010, pretože sanedostavili účastníci konania.

Dňa 21. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na3. november 2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa   2.   novembra   2010   žalobkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenompojednávaní „z rodinných dôvodov“.

Dňa 3. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 15. december 2010.Dňa   15.   decembra   2010   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenompojednávaní z dôvodu, že jeho „štatutárna zástupkyňa je chorá“, a požiadal „o vytýčenie nového termínu pojednávania“.

Dňa 15. decembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 9. február 2011.Dňa 11. januára 2011 žalobkyňa podala súdu písomné vyjadrenie k veci.Dňa 9. februára 2011 sťažovateľ podal námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.Pojednávanie nariadené na uvedený deň bolo odročené na neurčito.

Dňa   10.   februára   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   92/2010-95   vyzvalsťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti.

Dňa 2. marca 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“), aby rozhodol o námietke sťažovateľa.

Dňa   25.   marca   2011   krajský   súd   uznesením   č.   k.   5   NcC   8/2011-103   sudkyňuMgr. Magdalénu Šmidtovú nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania danej veci.

Dňa 10. mája 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 16. júna 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. september 2011.Dňa 14. júla 2011 sa okresný súd obrátil na Okresný úrad Žilina (ďalej len „okresnýúrad“) so žiadosťou o poskytnutie informácie.

Dňa 6. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na5. október 2011. Na pojednávaní požiadala žalobkyňa okresný súd o pripustenie ďalšiehoúčastníka konania na strane žalovaného.

Dňa 8. septembra 2011 sa sťažovateľ vyjadril k čiastočnému späťvzatiu žalobnéhonávrhu.

Dňa 12. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 8 C 92/2010-131 pripustil dokonania na strane žalovanej

(ďalej len „žalovaná 2“).

Dňa 5. októbra 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu, že má „kolíziu s termínom   pojednávania“,   pričom   štatutárna   zástupkyňa   sťažovateľa „je   chorá“,   pretonavrhuje odročiť pojednávanie na ďalší termín. Pojednávanie bolo uvedeného dňa odročenéna 29. november 2011.

Dňa 29. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súdvyhlásil rozsudok č. k. 8 C 92/2010-174.

Dňa 22. decembra 2011 žalobkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 29. decembra 2011 aj žalovaná 2 podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 5. januára 2012 sa žalovaná 2 písomne vyjadrila k odvolaniu žalobkyne.Dňa 9. januára 2012 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu žalobkyne.Dňa 15. februára 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanýchodvolaniach.

Dňa 10. októbra 2012 krajský súd vrátil spis okresnému súdu „bez rozhodnutia o odvolaní   ako   predčasne   predloženú“,   pretože   podľa   odvolacieho   súdu „nebolo rozhodnuté o celom predmete konania“.

Dňa 7. novembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2013.Dňa 16. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súdvyhlásil rozsudok č. k. 8 C 92/2010-233.

Dňa   19.   februára 2013   okresný   súd opravným   uznesením č. k. 8 C 92/2010-238opravil záhlavie svojho rozsudku č. k. 8 C 92/2010-233.

Dňa 11. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnomprostriedku, „ktorý podala navrhovateľka a odporca v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/92/2010-174 zo dňa 29.11.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/92/2010-233 zo dňa 16.1.2013 a opravným uznesením č. k. 8C/92/2010-238 zo dňa 19.2.2013“.

Dňa 28. mája 2013 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 177/2013-248 napadnutérozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa naďalšie konanie.

Dňa 10. júla 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 18. júla 2013 súd vyzval žalobkyňu, aby svoj návrh do 10 dní od doručeniavýzvy doplnila „v intenciách rozhodnutia“ krajského súdu.

Dňa   5.   septembra   2013   okresný   súd   urgoval   žalobkyňu   na   doplnenie   svojhožalobného návrhu.

Dňa 6. novembra 2013 okresný súd opakovane urgoval   žalobkyňu na doplneniesvojho žalobného návrhu.

Dňa 20. januára 2014 okresný súd opakovane urgoval žalobkyňu na doplnenie svojhožalobného návrhu pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 19. februára 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. apríl 2014.Dňa 16. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie žalobkyne a jejprávneho zástupcu z účasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu ich práceneschopnosti.Pojednávanie bolo odročené na neurčito, pretože sa nedostavili účastníci konania.

Dňa   24.   júna   2014   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudkyniJUDr. Márii Gazdačkovej.

Dňa 16. októbra 2014 súd vyzval žalobkyňu, aby pod hrozbou poriadkovej pokuty„špecifikovala“ svoj žalobný návrh v intenciách „zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline“.

Dňa 2. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 8 C 92/2010-297 vyzval žalobkyňu,aby „svoj žalobný návrh podaný na tunajšom súde dňa 19.4.2010 doplnila o náležitosti uvedené v odôvodnení tohto uznesenia“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní „o zaplatenie 4.579,92 EUR s príslušenstvom“ postupom Okresného súdu Martin vo veci vedenej podsp. zn. 8 C 92/2010 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovaniev napadnutom konaní nie je po skutkovej stránke zložité, pretože skutkové posúdenie veci sinevyžaduje   ani   úzko   odborné   poznatky   a zrejme   ani   znalecké   dokazovanie.   Početúčastníkov konania je minimálny, ich pobyt (sídlo) je známy a je v obvode okresného súdu.Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcubežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci,   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že,   ako   to   z chronológie   úkonov   vykonanýchv napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k dlhodobému   predĺženiunapadnutého   konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ   najmä   tým,   že   svojou,   aj   keďospravedlnenou, neúčasťou z 9 nariadených pojednávaní oddialil 4 pojednávania (12. júla2010,   15.   decembra   2010,   9.   februára   2011   a 5.   októbra   2011).   Konanie   o uvedenejnámietke sťažovateľa trvalo tri mesiace (od 9. februára 2011 do 10. mája 2011), avšakkrajský   súd   uznesením   č.   k.   5   NcC   8/2011-103   sudkyňu   Mgr.   Magdalénu   Šmidtovúnevylúčil z prerokúvania a rozhodovania danej veci. Podľa ustálenej judikatúry ústavnéhosúdu   využitie   možností   daných   navrhovateľom   procesnými   predpismi   (napr.   podľaObčianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskomsúdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovaťako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy   (napr.   I.   ÚS   31/01).   Nie   všakv prípade, ak vyjde najavo, že navrhovateľ využije procesné možnosti neúspešne, tak ako tobolo   aj   v prípade   uvedenej   námietky   zaujatosti   sťažovateľa.   Na   uvedené   správaniesťažovateľa   ústavný   súd   prihliadol   pri   úvahe   o priznaní   primeraného   finančnéhozadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v napadnutom   konaní   bez   akýchkoľvekzákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný od 16. apríla 2014 do 7. novembra2014 (šesť mesiacov).  

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Okrem uvedenej nečinnosti možno dospieť k záveru, že okresný súd bol v danej veciaj   neefektívne   činný,   najmä   keď   mu   krajský   súd   musel   vrátiť   spis „bez   rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predloženú“ (od 15. februára 2012 do 4. novembra 2012 - deväťmesiacov).   Napokon   postup   okresného   súdu   bol   tiež   neefektívny   od 18.   júla   2013minimálne do 19. februára 2014 (sedem mesiacov), keď okresný súd opakovane vyzývalžalobkyňu na doplnenie svojho žalobného návrhu bez toho, aby využil poriadkové opatreniepodľa   §   53   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   alebo   ustanovenie   §   43   ods.   2Občianskeho súdneho poriadku.

Uvedená   nečinnosť   alebo   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničímospravedlniteľná, pretože počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony,ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej vecipočas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanomčlánku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedenej   nečinnosti,   resp.   k neefektívnejčinnosti,   a teda   k zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   anisprávania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na „zaťaženosť sudcov Okresného súdu Martin“, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súduž   v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS 23/03   a   v   ňom   cit.predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdua nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo lendočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijalivčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   -   a   tedavykonanie   spravodlivosti   -   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacitypríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovanezdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušenéčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pretopri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označovanéako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bezzbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €,pričom poukázal na to, že „vec nie je právoplatne skončená ani po takmer piatich rokoch od podania návrhu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnostizisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci   považuje   zaprimerané vo výške 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že sťažovateľ nebolv každom štádiu konania súčinný s okresným súdom a svojou neodôvodnenou námietkouzaujatosti taktiež prispel k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnostiz 30. apríla 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. februára 2015).Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušáldvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €a režijný   paušál   8,39   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015