znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 87/2021-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s. r. o., Za kasárňou 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Ščury, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 110/2020 z 22. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 110/2020 z 22. júla 2020 p o r u š e n é b o l i.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 110/2020 z 22. júla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 567,28 eur a zaplatiť ich na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie ŠČURY, s. r. o., Za kasárňou 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a vymedzenie napadnutého konania

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. novembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto nálezu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 11. mája 2020 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Co 22/2013 z 22. mája 2018, ktoré mu bolo doručené 7. februára 2020. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa ako oneskorene podané, pretože 2-mesačná lehota na podanie dovolania uplynula 7. apríla 2020. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že najvyšší súd opomenul aplikovať § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy, podľa ktorého odo dňa účinnosti tohto predpisu, t. j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020, lehota na podanie dovolania neplynula v súhrne 35 dní. Zákonom stanovená lehota na podanie dovolania teda neuplynula 7. apríla 2020, ale až 4. júla 2020, preto bolo dovolanie podané 11. mája 2020 včasné. Ak takto podané dovolanie najvyšší súd odmietol ako oneskorené, sťažovateľ to považuje za porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, žiada zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Požaduje aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur a náhradu trov konania.

3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 87/2021 z 25. februára 2021 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

II.

Vyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa

II.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:

4. Podpredsedníčka najvyššieho súdu listom č. k. KP 3/2021-111 z 18. marca 2021 oznámila ústavnému súdu, že ponecháva vec na úvahe ústavného súdu, bez ďalšieho vyjadrenia k námietkam.

II.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:

5. Zúčastnená osoba na výzvu ústavného súdu nevyužila svoje oprávnenie vyjadriť sa k veci v stanovenej lehote.

II.3. Replika sťažovateľov:

6. Sťažovateľ podaním z 1. apríla 2021 zotrval na ústavnej sťažnosti a k veci uviedol, že najvyšší súd svojím vyjadrením nespochybnil ani jednu zo sťažovateľom tvrdených vecných a právnych skutočností, ktoré sú teda medzi stranami nesporné, a preto žiada ústavnej sťažnosti vyhovieť.

7. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) (berúc do úvahy aj predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2020) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či bolo zo strany najvyššieho súdu správne posúdené plynutie lehoty na podanie dovolania sťažovateľa.

9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd celkom zjavne opomenul aplikovať účinnú a pre vec relevantnú právnu normu zákona č. 62/2020 Z. z., ktorej účelom je v dôsledku mimoriadnych opatrení súvisiacich s pandemickou situáciou zabezpečiť účinnú ochranu práv účastníkov konaní prerušením plynutia procesných lehôt v období od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020. V dôsledku tohto opomenutia najvyšší súd nesprávne vyhodnotil včasnosť podania dovolania, čím bez opory v platnom práve odoprel sťažovateľovi prístup k dovolaciemu súdu.

10. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie porušuje označené základné právo sťažovateľa, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie najvyššiemu súdu (bod 2 výroku tohto nálezu). Jeho úlohou v ďalšom konaní bude dôsledne rešpektovať platnú a účinnú právnu úpravu o prerušení plynutia lehôt v súvislosti s pandémiou Covid-19, posúdiť včasnosť podania dovolania v kontexte tejto právnej úpravy a o veci opätovne rozhodnúť.

13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

14. Vzhľadom na to, že nápravu sťažovateľ dosiahol týmto rozhodnutím ústavného súdu, ktoré zabezpečí účinnú ochranu jeho porušených práv navrátením do predošlého stavu, keďže bude pokračovať súdne konanie o jeho dovolaní, kde môže uplatniť všetku svoju relevantnú argumentáciu, je ústavný súd toho názoru, že nie je nevyhnutné priznať mu aj fakultatívne finančné zadosťučinenie. Preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

IV.

Trovy konania

15. Úspešný sťažovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania.

16. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti v roku 2020 a podanie vyjadrenia v roku 2021) a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Takto určená suma predstavuje celkom 567,28 eur.

17. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

18. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2021

Peter Molnár

predseda senátu