znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 87/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2015 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. L., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., v mene ktorej koná advokát   JUDr. Rastislav   Urbáni,   LL.M.,   Skuteckého   17,   Banská   Bystrica,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 T 27/2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť J. L., t. č vo výkone trestu (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 27/2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľ   J.   L.   ml.   podal listom zo dňa 20.08.2014 na Okresný súd Žiar nad Hronom   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   a   jej   nahradenie   dohľadom   probačného a mediačného úradníka...

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 3T/27 /2014 dňa 04.09.2014 v trestnej veci proti obvinenému J. L. ml. a spol. o žiadosti obž. J. L. ml.,... o prepustenie z väzby a nahradenie väzby podľa§ 80 Tr. poriadku rozhodol, že podľa § 72 ods. 1 písm. b) ods. 2 Tr. poriadku, § 79 ods. 2,3 Tr. poriadku žiadosť obž. J. L. ml. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ponúknuté prevzatie záruky J. T. za ďalšie správanie obžalovaného J. L. ml. neprijíma. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal ani písomný sľub obžalovaného J. L. ml. a podľa § 80 ods. 1 písm.   c)   Trestného   poriadku   a   väzbu   nenahrádza   dohľadom   probačného   a mediačného úradníka.

Proti   uvedenému   uzneseniu   podal   obvinený   v   zákonnej   lehote   sťažnosť,   o   ktorej rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. 2Tos/75/2014 zo dňa 25.09.2014 rozhodol, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť obžalovaného J. L. ml. zamieta...

Ústavný   súd   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zaoberal   požiadavkou   neodkladnosti a urýchlenia   rozhodovania   o   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby,   judikoval,   že   aj   keď   sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto   požiadavkám   (napr.   III.   ÚS   7/00,   I.   ÚS   18/03).   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd konštatuje, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 2 a 5 listiny a čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. III. ÚS 126/05)...

V tomto smere poukazujem na skutočnosť, že obvinený podal svoju žiadosť ešte dňa 20.08.2014 avšak konečné rozhodnutie o nej bolo doručené až 16.10.2014 čo v danom prípade predstavuje dobu takmer dva mesiace (!) Rovnako poukazujem na to, že obvinený je vo väzbe už takmer 11 mesiacov.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„... postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 3T/27/2014 ako aj postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   sp.   zn.   2Tos/75/2014   došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby Uznesenie Okresného súdu Žiar   nad   Hronom   sp.   zn.   3T/27/2014   z   04.09.2014   ako   aj   uznesenie   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   2Tos/75/2014   zo   dňa   25.09.2014   zrušil   a   prikázal,   aby   bol sťažovateľ bezodkladne prepustený na slobodu.

Súčasne navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby zaviazal Okresný súd Žiar nad Hronom/Krajský súd v Banskej Bystrici nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia spočívajúce v zastupovaní pred ústavným súdom vo výške 340,90 Eur.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   vo   viazanosti   petitom,   teda   tou   časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej   sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď   je sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II.   ÚS   19/05,   III.   ÚS   2/05, IV. ÚS 287/2011).

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a postupom   krajského   súdu   v   označených   konaniach,   v   ktorých   oba   súdy   rozhodovali o väzbe.

K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd uvádza, že z doterajšej judikatúry ústavného súdu   (m. m. III.   ÚS   7/00, III.   ÚS 255/03, III. ÚS 135/04), ktorá reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci De Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, séria A, č. 12, bod 76), vyplýva, že právo na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní je súčasťou práva na osobnú slobodu, ktoré je obsiahnuté v čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Nie je teda súčasťou ochrany poskytovanej   základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 253/2012).

Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ústavný súd uvádza, že táto sa nevzťahuje na daný prípad.

Zároveň ústavný súd uvádza, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe,   nie   sú   konaniami   o   trestnom   obvinení   samotnom   (konaniami   vo   veci   samej týkajúcimi   sa   viny   obvinenej   osoby)   a   ani   konaniami   o   právach   alebo   záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).Vzhľadom na už uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   sťažnosťou   napadnutým   postupom okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach a v petite sťažnosti uvedenými právami zaručenými v ústave a dohovore týkajúcimi sa predovšetkým trestného konania vo veci samej.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015