znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 87/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012 a sp. zn. Rvp 2548/2012 vo veci namietaného porušenia základných   práv   podľa   čl.   12   ods. 2,   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   a uzneseniami   Okresného   súdu   Galanta   sp.   zn.   15   Er   390/2010 z 30. januára 2012 a sp. zn. 15 Er 1233/2010 z 30. januára 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012 a sp. zn. Rvp 2548/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. marca 2012   doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vedené   pod sp. zn. Rvp 2547/2012   a sp.   zn. Rvp   2548/2012,   ktorými   namietal   porušenie   základných   práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 Er 390/2010 z 30. januára 2012 a sp. zn. 15 Er 1233/2010 z 30. januára 2012 vydanými vyšším súdnym úradníkom okresného súdu.

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“),   a   to   aj   pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd   napadnutými   uzneseniami   rozhodol   o vylúčení   sťažovateľa   ako   súdneho   exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených základných práv. Sťažovateľ ústavnému súdu zároveň navrhol, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom vyslovil porušenie ním označených práv podľa ústavy,   dohovoru   a dodatkového   protokolu   postupom   okresného   súdu   v označených konaniach a jeho napadnutými rozhodnutiami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil, veci   vrátil   tomuto   súdu   na ďalšie   konanie   a   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

3.   V súlade   s poučením   v napadnutých   uzneseniach   o možnosti   podať   opravný prostriedok   sťažovateľ   podal   proti   nim   odvolania,   o ktorých   v čase   predbežného prerokovania sťažností nebolo podľa zistenia ústavného súdu rozhodnuté.

II.

4.   Podľa   § 31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

5.   Podľa   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

6.   V   danom   prípade   sa   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2547/2012 a sp. zn. Rvp 2548/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľ a okresný súd), pričom   navyše   sú   takmer   identické   z hľadiska   právnej   argumentácie   použitej   v   nich sťažovateľom, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.

7. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Predmetom sťažností je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozhodnutiami okresného súdu, ktorými okresný súd zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora voči oprávnenej, čo   je   okolnosť   vylučujúca   sťažovateľa   z vykonávania   exekúcie   podľa   §   30   ods.   1 Exekučného poriadku.

11. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podaných sťažností konať a rozhodnúť.

12.   Ako   to   vyplýva   z citovaného   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

13. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny   úradník   alebo   justičný   čakateľ,   môže   v   celom   rozsahu   vyhovieť   sudca,   ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

13.   S poukazom   na   to   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   mal   v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv, ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom predchádzajúcim ich vydaniu   podľa   jeho   názoru   porušené,   pričom tento   opravný   prostriedok   v danej   veci v zákonnej lehote využil. Oprávnenie sudcu v odvolacom konaní rozhodnúť o namietanom postupe   a napadnutých   uzneseniach   okresného   súdu   vylučuje   v tejto   veci   právomoc ústavného súdu,   ktorý   by ju mohol   uplatniť iba   vtedy,   ak by už sťažovateľ   nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťami sťažovateľa pred rozhodnutím sudcu   o podaných   odvolaniach,   mohol   by   neprípustne   zasiahnuť   do rozhodovania všeobecných   súdov.   V   prípade,   že   by   ústavný   súd   čakal   na   rozhodnutie   o odvolaniach sťažovateľa proti napadnutým uzneseniam, mohlo by to viesť jednak k predĺženiu konania a navádzalo   by   to   potenciálnych   sťažovateľov   k   obdobnému   postupu,   aký   zvolil v okolnostiach   daného   prípadu   sťažovateľ,   t. j.   k   paralelnému   podávaniu   sťažností ústavnému   súdu   zároveň   s   podaním   riadneho   opravného   prostriedku,   čo   vzhľadom na čl. 142 ods. 2 poslednú vetu ústavy a s ním súvisiacu konštantnú judikatúru ústavného súdu, ako aj vzhľadom na dikciu § 374 ods. 4 OSP nie je opodstatnené.

15. K uvedenému je potrebné dodať, že v prípade rozhodovania o vylúčení súdneho exekútora z exekúcie ide o rozhodnutie, proti ktorému by odvolanie nebolo prípustné, ak by ho   vydal   sudca,   t.   j.   v zmysle   ustanovenia   §   374   ods.   4   OSP   dochádza   bez   potreby akéhokoľvek   rozhodnutia   k zrušeniu   rozhodnutia   vyššieho   súdneho   úradníka.   Z tohto pohľadu   by bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti   pre napadnutie zrušeného (právne neexistujúceho) rozhodnutia.

16.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012