znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 87/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. Z., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 45 C 305/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. Z. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra 2010   doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 305/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   uviedol,   že   ešte   ako   advokát   prevzal   na   základe   plnej   moci   právne zastupovanie   vo   veci   určenia   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti.   Žaloba   bola   podaná

21. decembra   2005   a „v   priebehu   celého   súdneho   a   procesného   konania   dochádzalo k pochybeniu... napríklad tým, že žalobcovi vznikali zbytočné súdne výdaje v súvislosti so zabezpečovaním   listinných   dôkazov   ako   znalecký   posudok,   geometrický   plán,   duplicitné archívne doklady z pozemkovej knihy a pod.

Vrcholným nekompetentným konaním súdu bola skutočnosť, že súd svojím uznesením konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu som podal včas odvolanie... Keď sa vo veci nič nedialo   a nahliadol   som   do súdneho spisu,   vtedy   som   zistil,   že súdu odvolanie nebolo doručené a preto som podal sťažnosť predsedníčke súdu, ktorá mi uložila cestou pošty preukázať, že som odvolanie skutočne podal. Toto som urobil a až potom odvolanie bolo predložené   KS   Bratislava.   Tento   súd   však   moje   odvolanie   odmietol...   Proti   tomuto uzneseniu som včas podal dovolanie a očakával som, že sa bude vo veci ďalej konať... Opätovne sa vo veci nekonalo, preto som dňa 8. 12. 2010 nahliadol do súdneho spisu už archivovaného. Posledný list spisu je označený č. 99 a za ním sa nachádza moje podané dovolanie bez toho, aby bolo postúpené spolu so spisom dovolaciemu súdu.“.

Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd porušil jeho práva ako právneho zástupcu tým, že „porušoval Obč. súd. poriadok na včasnú a spravodlivú ochranu môjho snaženia v zastupovaní v priebehu procesného konania v súdnom spore a za 5 rokov nerozhodol spravodlivo o podanej žalobe a podané dovolanie nepredložil dovolaciemu súdu...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci zbytočných prieťahov, porušenie ustanovení § 236 a §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku   a vo   veci   rozhodol   tak,   že   okresný   súd „porušil citované ustanovenia Obč. súd. por., jeho rozhodnutia zrušuje a celú žalobu vracia na nové konanie v súlade s ustanovením § 80 písm. c) Obč. súd. por...“ Sťažovateľ zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa treba považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).

Zo   sťažnosti   samotnej,   ako   aj   z jej   príloh   vyplýva,   že   účastníkom   napadnutého konania na strane žalobcu je L. F., ktorý je v tomto konaní právne zastúpený sťažovateľom.

Keďže   sťažovateľ   nemá   v   napadnutom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka   konania   (nie   je   žalobcom   ani   žalovaným,   je   právnym   zástupcom   žalobcu), nemohol   v tomto   konaní   uplatňovať   svoje   procesné   práva   a plniť   procesné   povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   aktívne   vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011