znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 87/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. G., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k. 5 CoE 101/06-91 z 31. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. M. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. Š. G.,   ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie   práva   na   účinný   opravný   prostriedok   podľa   čl.   13   dohovoru   uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 CoE 101/06-91 z 31. augusta 2007.

Sťažovateľ   uviedol,   že   je   proti   nemu   vedená   zjavne   nezákonná   exekúcia,   čo preukázal   v exekučnom   konaní   listinnými   dôkazmi.   Z týchto   dôkazov   vyplýva,   že oprávnený nesplnomocnil žiadnu osobu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, a teda advokátka, ktorá návrh podala, nebola na jeho podanie oprávnená,   preto nie sú splnené procesné   podmienky   konania.   Krajský   súd   už   z tohto   dôvodu   uznesením   sp.   zn. 1 CoE 133, 134/06 z 30. marca 2007 vyhovel odvolaniami sťažovateľa proti rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v inom exekučnom konaní vedenom v prospech   toho   istého   oprávneného   tým   istým   súdnym   exekútorom   na   návrh   ten   istej advokátky   ako   splnomocnenej   zástupkyne   oprávneného.   Krajský   súd   napriek   tomu uznesením č. k. 5 CoE 101/06-91 z 31. augusta 2007 potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. mája 2006, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii. Sťažovateľ pritom v exekučnom konaní preukázal, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, a preto mala byť podľa   jeho názoru   exekúcia   zastavená   skôr,   ako okresný   súd   rozhodoval   o námietkach. Krajský súd napriek tomu potvrdil nesprávne a zjavne nespravodlivé rozhodnutie okresného súdu. Preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského súdu č. k. 5 CoE 101/06-91 z 31. augusta 2007 boli porušené jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 a č. 13 dohovoru, aby toto rozhodnutie zrušil a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.  

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prerokovania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. III. ÚS 100/01).

Podstatou   sťažnosti   je nesúhlas sťažovateľa   s uložením   povinnosti   zaplatiť súdny poplatok za námietky proti exekúcii, pretože prvostupňový súd mal zastaviť exekúciu aj bez návrhu, a to skôr ako rozhodol o jeho námietkach. Krajský súd však s touto argumentáciou nesúhlasil   a uviedol,   že   poplatková   povinnosť   vznikla   sťažovateľovi   podľa   §   5   ods.   1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov podaním námietok proti exekúcii, o ktorých okresný   súd   rozhodol,   a preto   je   namieste,   aby   si   splnil   zákonom   uloženú   poplatkovú povinnosť.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   rozhodnutie   krajského   súdu   vecne   správne a v rozsahu   odvolacích   námietok   odôvodnené   v súlade   s   ústavnými   požiadavkami   na zákonné rozhodnutie.

Sťažovateľ nebol v exekučnom konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a preto mu podaním námietok proti exekúcii vznikla poplatková povinnosť. Pretože okresný súd o námietkach rozhodol, správne postupoval, keď vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok. Z tohto   dôvodu   nie   je   možné   považovať   ani   rozhodnutie   krajského   súdu   za   nesprávne a nezákonné,   a preto   ním   krajský   súd   nemohol   zasiahnuť   do   práva   sťažovateľa   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a ani do práva na účinný opravný prostriedok zaručeného v čl. 13 dohovoru. Ako uviedol ústavný súd už v uznesení sp. zn. I. ÚS 19/08 zo 17. januára 2008, ktorým rozhodol o inej sťažnosti sťažovateľa, je vecou rozhodovania o náhrade trov konania, či má byť tento výdavok sťažovateľovi pri skončení exekučného konania uhradený.  

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv sťažovateľa a uznesením krajského súdu, a preto odmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008