znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 87/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2005 v senáte prerokoval   sťažnosť   P.   H.   -   H.,   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   B.,   P.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 105/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. H. - H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 105/04 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 32 Cb 105/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. H. - H.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   P. H. - H. uhradiť trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. B., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

P.   H.   -   H.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v sťažnosti   doručenej   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   9. marca   2005   namietal,   že   postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 32 Cb 105/04 bolo porušené jeho základné právo   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ústavný súd uznesením z 23. marca 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Ako navrhovateľ som dňa 12. 3. 2002 podal na Okresný súd Košice II. (ďalej len „porušovateľ“)   žalobu   o zaplatenie   475.000,-   Sk   s prísl.   Táto   žaloba   bola   Okresným súdom Košice II. založená do spisu vedeného pod číslom 32 Cb 105/2004. (...)

Spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu som požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. O tejto žiadosti súd rozhodol až dňa 23. 9. 2003 (t. j. po 18 mesiacoch). Dňa 29. 10. 2003 súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením z 27. 2. 2004 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.

Dňa 14. 9. 2004 som prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, a zároveň som žiadal o vytýčenie pojednávania vo veci, z dôvodu, že sa v predmetnej veci doposiaľ nepojednávalo.

Predbežné   opatrenie   som   podal   z dôvodu,   že   porušovateľ   svojou   nečinnosťou ohrozuje vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej, a taktiež z dôvodu, že v danej veci je spolu s príslušenstvom k dnešnému dňu žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške cca 1.000.000,- Sk. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol uznesením zo dňa 14. 10. 2004 zamietnutý. Od vydania tohto uznesenia porušovateľ vo veci nekoná. (...)

Domnievam   sa,   že   vyššie   označené   konanie   na   Okresnom   súde   Košice   II.   je v rozpore   s účelom   ústavou   zaručeného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci nielen právoplatne nerozhodol a neodstránil   právnu   neistotu   sťažovateľa,   ale   v spornej   veci   nevytýčil   napriek   mojej žiadosti   pojednávanie.   Naviac   mám   za   to,   že   k všetkým   doterajším   úkonom   som porušovateľa „donútil“ svojimi podaniami. Mám pochybnosť, či by v opačnom prípade súd vo   veci   vôbec   konal.   O alibizme   porušovateľa   svedčí   aj   to,   že   k návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia zo dňa 14. 9. 2004, ktorý som adresoval k spis. zn. 1 Rob 584/2002 priradil novú spisovú zn. 32 Cb 105/2004 a predmetný spor sa tak v súčasnosti vedie pod touto spisovou značkou, čím porušovateľ umelo vytvára dojem, že ide o spor začatý v roku 2004.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vo veci nálezom rozhodol:

1. Slovenská republika v zastúpení Okresným súdom Košice II. postupom v konaní 32 Cb 105/2004 porušila základné ľudské právo pána P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk ktoré je Okresný súd Košice II. povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   z   19.   mája   2005 (Spr. 482/05, doručenom ústavnému súdu 30. mája 2005) okrem iného uviedol:

Dňa   12.   3.   2002   podal   sťažovateľ   P.   H.   -   H.   ako   žalobca   na   Okresnom   súde Košice II žalobu proti žalovanému (...) o zaplatenie 475.000,- Sk s príslušenstvom z titulu neuhradenej   kúpnej   ceny   za   postúpenú   pohľadávku.   V návrhu   na   vydanie   platobného rozkazu žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žaloba bola zapísaná pod sp. zn. 1 Rob 584/02.

Dňa 3. 4. 2002 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Dňa 22. 4. 2002 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalobca žiada o priznanie oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 30. 4. 2002 bol spis predložený predsedovi senátu na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 31. 1. 2003 právny zástupca žalobcu opakovane žiadal súd o posúdenie žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   23.   9.   2003   predseda   senátu   predložil   spis   na   rozhodnutie   vyššej   súdnej úradníčke. V ten istý deň súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 29.   10.   2003 súd vydal platobný rozkaz č.   k.   1 Rob 584/02-21.   Uznesením z 27. 2. 2004 bol platobný rozkaz zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému. Dňa   22.   4.   2004   bola   vec   prevedená   do   registra   Cb a bola   zapísaná   pod sp. zn. 32 Cb   105/04.   Dňa   14.   9.   2004   podal   žalobca   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia,   ktorý   súd   zamietol   uznesením   zo   dňa   14.   10.   2004   č. k. 32 Cb   105/04-32. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 2004.

Dňa 10. 2. 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 24. 5. 2005.“

Ústavný súd konštatuje, že obsah súdneho spisu potvrdzuje údaje, ktoré boli uvedené vo vyjadrení okresného súdu. Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 32 Cb 105/2004 ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd na pojednávaní 24. mája 2005 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci   na   všeobecnom   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní a porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   pričom   zohľadňuje   aj   povahu   veci   a   o   čo   ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

a) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 105/04 ide o obchodný spor medzi sťažovateľom a žalovaným o odplatu za postúpenie pohľadávky. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Pri sústredenom postupe okresného súdu ju bolo možné uzavrieť bez zbytočných prieťahov. Na právnu alebo faktickú zložitosť veci nepoukázal ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa.

b) Postup a úkony sťažovateľa v konaní žiadnym spôsobom neprispeli ku vzniku zbytočných prieťahov ani neviedli k spomaleniu postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd zistil obdobia nečinnosti, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania a súčasne boli obdobiami zbytočných prieťahov, ako aj obdobia, ktoré boli neprimerane dlhé so zreteľom na povahu procesného úkonu, ktorý bol okresný súd povinný vykonať.

Obdobím zbytočných prieťahov spôsobeným neprimerane dlhou dobou na vykonanie procesného   úkonu   okresného   súdu   je   obdobie   od   podania   žaloby   12.   marca   2002   do 23. septembra 2003 (rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov). Okresný súd   3. apríla   2002   vyzval   sťažovateľa   na   úhradu   súdneho   poplatku   napriek   tomu,   že sťažovateľ už v žalobe požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, na čo musel upozorniť   právny   zástupca   sťažovateľa.   Rozhodnutie   o takejto   procesnej   otázke   nemôže trvať viac ako rok a pol, čo vyplýva z predpokladov na oslobodenie uvedených v § 138 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 29. októbra 2003 okresný súd síce vydal platobný rozkaz č. k. 1 Rob 584/02-21, ale toto   rozhodnutie   bolo   uznesením   z   27.   februára   2004   zrušené   pre   nemožnosť   jeho doručenia   žalovanému.   Dňa   22.   apríla   2004   bola   vec   prevedená   do   registra   Cb a bola zapísaná pod sp. zn. 32 Cb 105/04. Okresný súd na pojednávaní 24. mája 2005 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Z toho vyplýva, že od zrušenia platobného rozkazu uplynul rok a jeden mesiac bez prejednania veci samej (na tom nemení nič skutočnosť, že okresný súd rozhodoval o návrhu na predbežné opatrenie, pretože rozhodovanie o tomto zabezpečovacom prostriedku zásadne okresnému súdu nebráni konať veci samej).

Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukazuje na nadmernú pracovnú zaťaženosť sudcu,   ústavný   súd   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   nemôže   byť   dôvodom   na porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavuje všeobecný súd zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný   súd   z   týchto   dôvodov   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 32 Cb 105/04 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   požadoval   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk, pričom pri jeho odôvodnení argumentoval tým, že: „Vzniknutá   právna   neistota   negatívne   ovplyvnila   moje   majetkové   a osobné   pomery v dôsledku nezaplatenia tejto sumy som v hmotnej núdzi o čom svedčí aj tá skutočnosť, že som bol oslobodený od súdnych poplatkov.“

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   zmiernenie   ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu v konaní sp. zn. 32 Cb 104/05, berúc do úvahy, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti a povahu prípadu vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešného sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania 5 302 Sk za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným súdom,   spolu   s   režijným paušálom za tieto úkony   (vyhláška Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).