znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 869/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť D. H., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Bednárovou, Advokátska kancelária, Jakobyho 9, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 37 Er 7011/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2014 doručená a 5. júna 2014 doplnená sťažnosť D. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7011/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že: «(...)   1.   Sťažovateľ,   sa   dňa   02.02.2011   osobne   dostavil   do   exekútorského   úradu súdneho   exekútora   JUDr.   Martina   Hermanovského,   Moskovská   18,   811   08   Bratislava v exekučnej veci oprávneného Sberbank a. s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321123 (ďalej tiež len „oprávnený“) zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokát proti   povinnému   v   1.   rade:   NUCLEAR   ENERGY   TECHNOLOGIES   LTD,   spol.   s   r.o., Holičská 8,   851 05 Bratislava, IČO: 34 148 477 (ďalej tiež len „povinný v 1.   rade“) a povinnému v 2. rade: sťažovateľ vedenej pod č. k. EX 1633/2010 o zaplatenie 33.293,40 Eur s prísl. Sťažovateľ vyhlásil, že exekučný titul vznikol podvodom a v dobe vyhlásenia bolo vedené trestné konanie proti osobám, ktoré tento podvod vykonali. Zároveň navrhol zastavenie   exekúcie   z   uvedeného   dôvodu.   Dňa   16.3.2011   opätovne   sťažovateľ   doručil súdnemu exekútorovi aj oprávnenému písomné podanie obsahujúce návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 02.02.2012 podal sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh na povolenie odkladu exekúcie v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. (...)

2.   Okresný   súd   Bratislava   V   vo   veci   rozhodol   svojím   Uznesením   č.   k. 37Er/7011/2010-10 zo dňa 16.08.2012, ktorým návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zo dňa 02.02.2011 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 10.09.2012 odvolanie.   Dňa   18.07.2013   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyni návrh na zastavenie exekúcie EX 1633/10, 37Er/7011/2010 - doplnenie, spolu s návrhom na odklad exekúcie. Dňa 23.08.2013 žiadal sťažovateľ o informáciu o stave konania. Právny zástupca sťažovateľa bol dňa 10.09.2013 nahliadnuť do exekučného spisu. (...)

3.   Okresný   súd   Bratislava   V   vo   veci   rozhodol   svojím   Uznesením   č.   k. 37Er/7011/2010-118 zo dňa 02.10.2013, ktorým návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zo dňa 02.02.2011 zamietol. Okresný súd Bratislava V vo veci rozhodol svojím Uznesením č. k. 37Er/7011/2010-123 zo dňa 02.10.2013, ktorým návrh sťažovateľa na odklad exekúcie zo dňa 02.02.2012 zamietol. Dňa 02.02.2012 podal sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu   návrh   na   povolenie   odkladu   exekúcie   v   súlade   s   ustanovením   §   56   ods.   2 Exekučného poriadku.   Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dňa 22.10.2013. Dňa 20.03.2014 bol právny zástupca sťažovateľa nahliadnuť do exekučného spisu na Okresnom súde Bratislava V a zistil, že odvolanie sťažovateľa nebolo ešte postúpené odvolaciemu súdu. (...)

4. Ako je vyššie uvedené, návrh na zastavenie exekučného konania podal sťažovateľ ešte dňa 02.02.2011 a do dnešného dňa to je po vyše troch rokoch ešte vo veci nie je právoplatne   rozhodnuté,   dokonca   vo   veci   ešte   nerozhodoval   odvolací   súd.   Povinní namietali   prípustnosť   súdnej   exekúcie   s   odôvodnením,   že   exekučný   titul,   ktorým   je Zmenkový platobný rozkaz 1Zm/556/2009-14 zo dňa 13.01.20010 v spojení s uznesením 1CbZm/17/2010-39 zo dňa 04.05.2010 bol vydaný na podklade zmenky, ktorú povinní nikdy nepodpísali. Povinní sa stali obeťou trestného činu a to obeťou organizovanej zločineckej skupiny. Povinní nemohli v čase podania návrhu na súd doložiť dôkaz, a to právoplatné a vykonateľné   súdne   rozhodnutie   -   trestného   konania.   Dňa   19.11.2012   nadobudla právoplatnosť   dohoda   o   vine   a   treste   v   trestnom   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Liptovský Mikuláš pod č. k.: 2T41/2011, ktorej bol prítomný aj oprávnený ako účastník trestného konania na strane poškodeného. Toto rozhodnutie právoplatne preukázalo, že povinní nikdy neprevzali úver od oprávneného a tiež, že nikdy nepodpísali zmenku na jeho zabezpečenie. Povinný v 1. rade a ani sťažovateľ nikdy neuzavreli s oprávneným zmluvu o úvere   č.   443001   6318   na   základe   ktorej   mali   byť   povinnému   v   1.   rade   poskytnuté prostriedky   vo   výške   33.193,-   Eur   a   nikdy   nepodpísali   zmenku   na   zabezpečenie   vyššie uvedenej   pohľadávky.   Sťažovateľ   sa   stal   vo   vyššie   uvedenej   veci   obeťou   organizovanej zločineckej skupiny. Napriek tomu o veci nie je právoplatne rozhodnuté a voči sťažovateľovi je naďalej vedené exekučné konanie, vo veci za vyše 3 roky rozhodoval 2 krát Okresný súd Bratislava   V,   bez   toho   aby   vo   veci   rozhodol   odvolací   súd.   Sťažovateľ   za   uvedený   čas nemôže   disponovať   so   svojím   majetkom.   Sťažovateľ   má   vyživovaciu   povinnosť   voči maloletej dcére, bývanie má zabezpečené iba od svojho zamestnávateľa a nemá možnosť z dôvodu vedenia exekúcie získať pôžičku, úver a pod.»

3. Sťažovateľ napokon   spresnil,   že v napadnutom   konaní malo dôjsť k porušeniu týchto práv:

„a) porušenie práva na prerokovanie veci súdom bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

b) porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote   nestranným   súdom   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.“

4.   Sťažovateľ   sa   domáha   aj   priznania zadosťučinenia „v   sume   po   9   000   EUR“, pretože:

„V predmetnom konaní dosiaľ nebolo vynesené právoplatné rozhodnutie, preto stav porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neustále trvá. (...) Máme za to,   že   v   tomto   prípade   deklarovanie   porušenia   práva   a   príkaz   konať   bez   zbytočných prieťahov   nemožno   považovať   za   dostatočné.   V   zmysle   uvedených   ustanovení   Ústavy a zákona môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo sa porušilo, aj primerané finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v   peniazoch. Nemajetkovú   ujmu   vidí   sťažovateľ   v   psychickej   ujme,   v   pocitoch   krivdy   a   neistoty spôsobených sťažovateľovi dlhodobou neschopnosťou súdu plynulé pokračovať v konaní a včasné rozhodnúť o jeho návrhu.“

5. K využitiu právnych prostriedkov nápravy sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti uviedol, že:

„V prílohe zasielam sťažnosť na prieťahy v konaní podané predsedovi Okresného súdu Bratislava V dňa 15.04.2014 podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   spolu   s podacím   lístkom   a odpoveď   predsedu   súdu   zo   dňa 14.05.2014, ktorá konštatuje, že od podania odvolania vo veci (22.10.2013) súd postúpil spis až 03.04.2014 na príslušný súd za účelom rozhodnutia o odvolaní.“

6. Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   sa   sťažovateľ   domáha   toho,   aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo D. H.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava V v konaní pod. sp. zn. 37Er/7011/2010 v uvedenom spore porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   pod   sp.   zn. 37Er/7011/2010 v uvedenom spore konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi D. H.(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.000,-€(...), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby advokátovi JUDr. Jane Bednárovej, Jakobyho č.9, Košice vo výške 284,08 €(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7011/2010.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľa   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené najneskôr 3. apríla 2014, keď bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, „z dôvodu   podaného   odvolania   povinného   proti   rozhodnutiu   o zamietnutí   návrhu   na zastavenie   konania“.   Sťažovateľ   sa   napriek   tomu   na   ústavný   súd   obrátil   so   svojou sťažnosťou   až   podaním   zo 14.   apríla   2014,   t.   j.   v čase,   keď   porušenie   označeného základného   práva   na   súde,   ktorý   sťažovateľ   označil   za   účastníka   konania,   už   netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, jeho sťažnosť bolo treba odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či   sú   splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   v spojení   s § 6   zákona č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch sa v zásade považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých   základných   práv,   ktoré   súvisia so základným právom   na súdnu   ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom   konaní   potvrdzuje   aj   znenie   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. júna 2014 vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní pred okresným súdom podal až vtedy, keď sa už vec v dôsledku podania opravných prostriedkov nachádzala na odvolacom súde, a ani netvrdil, že takúto sťažnosť predsedovi okresného súdu nepodal včas z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde),   ústavný   súd,   opierajúc   sa   o svoju   stabilnú   judikatúru   (napr.   IV.   ÚS   44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by včasné využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov neumožnilo účinnú ochranu základného   práva   sťažovateľa   priznaného mu podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014