SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 865/2014-53
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchadvokátkou Mgr. Evou Bognárovou, Krížna 17, Bratislava, vo veci namietaného porušeniaich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 334/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004 p o r u š e n éb o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur) a ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejaj „sťažovateľka v 1. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejaj „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004 (ďalej aj „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 334/2004 ústavnýsúd zistil, že ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľka“) 14. septembra 2004 podalaokresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov proti
a jeho rodinným príslušníkom – proti sťažovateľkám − manželke
, dcére ⬛⬛⬛⬛ a zaťovi ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej aj „odporcovia“).
Právnym základom napadnutého konania je kúpna zmluva medzi navrhovateľkoua odporcom v 1. rade, ktorej predmetom bola kúpa obchodného podielu obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, s tým, že odporca v 1. rade ako kupujúci neuhradil kúpnu cenuza uvedený obchodný podiel.
Sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na to, že navrhovateľka v priebehu napadnutéhokonania opakovane menila petit svojho návrhu. V tejto súvislosti uvádzajú, že dňa„14. 9. 2004 Dohoda o vysporiadaní BSM medzi žalovanými a ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 16. 12. 2002 a Kúpna zmluva medzi
a ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ sú neplatné právne úkony...
12. 3. 2008 Navrhovateľka žiadala o čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcovi
a žiadala o vynesenie rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon
− Kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti − rodinného domu v prospech ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a pána ⬛⬛⬛⬛ je neplatný...
28. 5. 2010 Navrhovateľka opäť podala návrh na zmenu žalovaného petitu. Právne úkony:
- zrušenie BSM medzi ⬛⬛⬛⬛ a z decembra 2002 v časti prikázania vlastníctva k nehnuteľnosti rod. dom zapísanej v prospech
- darovacia zmluva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť darkyne
v prospech obdarovaných ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, rod.
- vyporiadanie BSM v časti prikázania vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech ⬛⬛⬛⬛, vklad povolený dňa 28. 5. 2009
sú voči navrhovateľke neúčinné.
je povinná uhradiť navrhovateľke 33.193,91 € (100.000,- Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania od 23. 2. 1998 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. je povinná zaplatiť 3.836,22 € (115.570,- Sk) ako trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 28 Cb 25/01-193 navrhovateľom. ⬛⬛⬛⬛ je povinná zaplatiť 5.122,48 € (154.320,- Sk) ako trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 28 Cb 25/01-193 ⬛⬛⬛⬛, advokátke a zároveň jej zaplatí trovy právneho zastúpenia z tohto konania podľa toho, ako budú vyčíslené...
21. 1. 2011 Navrhovateľka podala ďalší návrh na zmenu petitu žaloby. Súd určuje, že právne úkony:
- vyporiadanie BSM medzi manželmi ⬛⬛⬛⬛ a
zo dňa 16. 12. 2002 v časti prevodu nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom na ⬛⬛⬛⬛,
- kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom na a ⬛⬛⬛⬛,
- vyporiadanie BSM po rozvode ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 28. 5. 2009 v časti rodinného domu a pozemku sú absolútne neplatné právne úkony a nehnuteľnosť rodinný dom s pozemkom patria do dedičstva po zosnulom ⬛⬛⬛⬛.
18. 2. 2011 Navrhovateľka podala opäť návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom upresnila niektoré údaje podľa predložených originálov listín stranou odporcov do spisu.
20. 01. 2014 Navrhovateľka podala v opäť návrh na zmenu petitu žaloby, Účastníkmi konania na strane odporcu sa popri doterajších odporcoch 2) rade ⬛⬛⬛⬛, v 3) rade ⬛⬛⬛⬛ sa stávajú v 1. rade ako generálny sukcesor po smrti ⬛⬛⬛⬛ Slovenská republika OÚ Trenčín a v 4) rade Slovenská republika OÚ Bratislava.
Súd určuje, že právne úkony:
1) dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 16. 12. 2002 medzi manželmi
a jeho manželkou, rod., v časti čl. I. ods. 1 − prevod nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov 1/1
- Pozemok parc. č. zastavané plochy a nádvoria o výmere
- Rodinný dom súp. č. na pozemku parc. č.
- Pozemok parc. č. záhrady vo výmere
- Zapísané na LV ⬛⬛⬛⬛, v Katastrálnym úradom, Správa katastra
ďalej len Nehnuteľnosti,
2) Kúpna zmluva uzavretá 31. 12. 2003 na prevod Nehnuteľností medzi ako predávajúcou a manželmi ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, rod. ako kupujúcimi do BSM, v celom rozsahu,
3) Dohoda o vysporiadaní BSM po rozvode z 09. 03. 2009 medzi a ⬛⬛⬛⬛ v časti prevodu Nehnuteľností, čl. III ods. II 1 a 2 sú neplatné právne úkony.“.
Sťažovateľky následne v sťažnosti poukazujú na celkové trvanie konania, na to,že v prerokúvanej veci sa opakovane menili zákonní sudcovia, a tiež na to, že napadnutékonanie bolo opakovane prerušené.
V sťažnosti ďalej uvádzajú:«Od podania žalobného návrhu do októbra 2005 sa vo veci riešilo Predbežné opatrenie. Na dňa 03. 04. 2006 sa po prvý raz pojednávalo. Súd konanie prerušil z dôvodu vedenia súdneho sporu 28 Cb 25/01 na základe ktorého si ⬛⬛⬛⬛ uplatňovala plnenie v predmetnom súdnom spore. Rozhodnutie vo veci 28 Cb 25/01 nadobudlo právoplatnosť v novembri 2006.
Vo veci sa následne pojednávalo dňa 23. 04. 2007, 10. 09. 2007 a 14. 09. 2007 − pojednávania boli odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu v 3.-ťom rade i napriek faktu že odporca dával vyjadrenie dňa 27. 03. 2006, že sa zdržiava v Amerike. Dňa 12. 11. 2007 súd odročil pojednávanie na neurčito...
Dňa 26. 08. 2008 súd prerušil konanie z dôvodu ukončenia konania o zbavení svojprávnosti ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 21. 09. 2009 bolo vytýčené pojednávanie odročené na dňa 12. 10. 2009, ktoré opäť bolo odročené z dôvodu stáže sudkyne na Krajskom súde Bratislava.
Odo dňa 05. 02. 2010 bola vec pridelená zákonnému sudcovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý vo veci pojednával dňa 19. 04. 2010 a 31. 05. 2010. Vytýčené pojednávanie na dňa 26. 08. 2010 bolo zrušené.
Od 19. 10. 2010 vec pojednávala sudkyňa ⬛⬛⬛⬛. Pojednávania boli dňa 25. 01. 2011, 17. 03. 2011 − na tomto pojednávaní sudkyňa vyjadrila svoj názor, že je pripravená vo veci rozhodnúť. Súd vytýčil nasledujúce pojednávanie na dňa 19. 05. 2011, ale dňa 06. 05. 2011 zrušil pojednávanie z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku.
Vec bola opäť pridelená zákonnej sudkyni ⬛⬛⬛⬛. Konanie bolo dňa 12. 12. 2011 prerušené z dôvodu vedenia dedičského konania po zosnulom ⬛⬛⬛⬛. Dňa 16. 01. 2013 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi a to ⬛⬛⬛⬛, ktorá v predmetnej veci urobila dotaz na notársky úrad z dôvodu zistenia stavu v dedičskom konaní.
Dňa 07. 10. 2013 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi a to ⬛⬛⬛⬛, ktorá v predmetnej veci zistila, že dedičský spis na nachádza na Krajskom súde Bratislava, ktorý napadnuté rozhodnutie v dedičskom konaní zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na konanie.
Dňa 10. 10. 2013 ⬛⬛⬛⬛ podala na súd sťažnosť na súd na prieťahy v konaní. Dňa 08. 11. 2013 súd zaslal Oznámenie o prešetrení sťažnosti z ktorého vyplynulo, že sťažnosť na prieťahy v konaní súdu súd hodnotí predsedníčka súdu ako dôvodnú.
Sudkyňa na dňa 05. 12. 2013 vytýčila pojednávanie v predmetnej veci, aby účastníkov konania oboznámila so stavom veci a uložila ⬛⬛⬛⬛, aby s definitívnou platnosťou definovala žalobný svoj petit...
V predmetnej veci súd viac nekonal, ako konal a vec prerokovával. Rodina ⬛⬛⬛⬛ je už roky, konkrétne desať rokov, vystavená neistote, možnosti zneplatnenia úkonov, ktoré boli realizované ešte pred podaním žalobného návrhu 7 C 334/2004, ale aj po podaní žalobného návrhu aj voči ďalším osobám, ktoré v dobrej viere nadobudli majetok z čerpania úveru a celkovému tlaku na rodinu. Pôvodne žalovaný už dnes nežije. Pre rodinu je smutný fakt, že prišli o blízku osobu. Rodine zostali po ňom dlhy, preto odmietla dedičstvo, tento postoj pozostalých je oprávnený a v súlade s platnou právnou úpravou. Nie je na ňom nič amorálne ani protizákonné. Rodina pri každom pojednávaní, resp. písomnom vyjadrení ⬛⬛⬛⬛ je vystavovaná osočovaniu a ohováraniu. Ich zosnulý rodinný príslušník nemá ani po smrti „pokoj“ a s ním aj celá pozostalá rodina.
Za desať rokov trvania súdneho sporu nemali odporcovia možnosť oficiálne − formou výpovede a predloženia dôkazov súd oboznámiť s faktami, skutočnosťami a právnymi zdôvodneniami a názormi odporcov vo vedenom súdnom spore, čím bola otvorená možnosť protistrane na osočovanie a ohováranie, tak zosnulého ako aj všetkých rodinných príslušníkov.
Súd svojim pomalým postupom a nečinnosťou umožnil, že navrhovateľka v súdnom spore 7 C 334/2004 roky po podaní žalobného návrhu mení žalobný petit, nemá jasné vo veci, čoho sa má domáhať. Za posledné roky, kedy súd vec prejednával, nebolo jasné o akom petite bude súd na pojednávaní konať, čo je chybou súdu.»
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľky domáhajú, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:
„... Sťažnosti navrhovateliek... vyhovel, nakoľko prišlo k ich porušeniu práva, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručených v č. 48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky a prikázal Okresnému súdu Bratislava IV. vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 334/2004 konať bez ďalších prieťahov.
... Navrhovateľke ⬛⬛⬛⬛ priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 20.000,-- € (dvadsaťtisíc euro) a ⬛⬛⬛⬛... vo výške 15.000, € (pätnásťtisíc euro).“
Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosťsťažovateliek uznesením sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 11. decembra 2014.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňusťažovateliek a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčkuokresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovatelieka predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateliek a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3328/2014z 19. júna 2014, v ktorom sa zamerala na doterajší priebeh napadnutého konania s tým,že uviedla prehľad úkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal.
V prípise sp. zn. Spr. 3328/2014 z 13. januára 2015 predsedníčka okresného súdupoukázala na to, že napadnuté konanie je prerušené do právoplatného skončenia konaniao dedičstve po poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛. Až po právoplatnom skončeníkonania o dedičstve bude možné ustáliť okruh účastníkov konania a pokračovať v konaní. „Sťažovatelia, po tom ako odmietli dedičstvo po zomrelom, sa nestali právnymi nástupcami odporcu pôvodne v 1. rade a okruh týchto k dnešnému dňu nebol ustálený, a preto skutočnosť, že do prerušenia konania súd nevykonal všetky úkony v súlade s O. s. p. (a teda nevypočul všetkých účastníkov konania § 131 O. s. p.) a v merite veci nerozhodol je spôsobené objektívnou skutočnosťou − úmrtím ⬛⬛⬛⬛, čo nie je možné dávať na vinu konajúcemu súdu (ale tento procesný stav v konaní vznikol týmto aj pričinením sťažovateľov − teda nimi zvoleným procesným postupom v dedičskom konaní, plne si uvedomujúc, že bez ustálenia právnych nástupcov po zomrelom nie je možné, aby súd vo veci ďalej konal, čo vzhľadom na poučenie ktoré im súd dal podľa ust. § 5 O. s. p., je im s určitosťou, hraniacou s istotou, nesporne známe a sťažovatelia až po tomto poučení súdom, zvolili cestu ústavnej sťažnosti.
S poukazom na súdom vykonané úkony vo veci a predmet sporu, mám za to, že vec nie je právne a skutkovo zložitá.
Z hľadiska posudzovania zodpovednosti Okresného súdu Bratislava IV za prieťahy v napadnutom konaní je tiež potrebné z celkovej doby jeho trvania odpočítať časový úsek, v ktorom sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave za účelom konania a rozhodovania o podanom opravnom prostriedku v období od 31. 03. 2005 do 26. 10. 2005.“
Finančné zadosťučinenie, ktoré si sťažovateľky uplatnili, považovala predsedníčkaokresného súdu za neprimerane vysoké. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhla,aby ústavný súd nálezom rozhodol, že označené práva sťažovateliek postupom okresnéhosúdu v napadnutom konaní porušené neboli.
Sťažovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 31. januára 2015 podalistanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. V uvedenom podaní sa uvádza:«Počas vedeného súdneho sporu:... vec prejednávalo počas desiatich rokov „sedem zákonných sudcov“,... od 2004 do 2014 zákonní sudcovia umožnili 5 krát zmenu žalobného petitu a do dnešného dňa nie je rozhodnuté o poslednom návrhu na zmenu žalobného návrhu,... dňa 12. 02. 2010 zomrel,
... od 2004 do 12. 02. 2010 a následne až po dnes súd nevypočul stranu odporcov, ani jedného z označených odporcov, vrátane ⬛⬛⬛⬛.
Navrhovateľky vo svojom podaní: poukazujú na zbytočné prieťahy príslušného súdu, ktorý vo veci konal, resp. mal konať ale vec neprejednával s vážnosťou a ohľadom na základné ľudské práva. V prípade razantného postupu súdu, by nebolo možné opakovane a zmätočne meniť žalobný petit navrhovateľom, čo spôsobilo, že ani do súčasnosti sa súd nevysporiadal s posledným návrhom zmeny žalobného návrhu.
Príslušný súd vo svojom vyjadrení označil navrhovateľky ako osoby, ktoré sa pričinili o fakt, že nie je možné v súčasnosti pokračovať v konaní, nakoľko odmietli dedičstvo a tým nie je jasný okruh dedičov. V tejto súvislosti navrhovateľky poukazujú na svoje zákonné právo odoprieť dedičstvo. Keby príslušný súd dôkladne sa zaoberal obsahom súdneho spisu, bol by oboznámený že v dedičskom konaní aktíva po poručiteľovi dosiahli 7 tis. € a pasíva viac ako 200 tis. €. Dlhodobo navrhovateľky upozorňovali zákonných sudcov na fakt, že poručiteľ od roku 1998, mal v dôsledku zdravotného poškodenia problém. Nakoľko správanie poručiteľa bolo neracionálne a zo strany blízkej rodiny nebolo možné bez jeho súhlasu realizovať žiadne úkony na zabránenie jeho činnosti. Tak ako to bolo uvedené poručiteľ si bez vedomia rodiny a samotného účelu požičiaval finančné prostriedky, ktoré nevracal. Až v roku 2008 jeho zdravotný stav sa dostal do takého stavu, že manželka dala návrh na zbavenie svojprávnosti. Ani tento krok už nezabránil faktu, že v tomto čase už dlhy poručiteľa boli neskutočne vysoké a nebolo možné zistiť, kde sa „stratili“ požičané peniaze. Rodina na jednej strane bola traumatizovaná zdravotným a duševným stavom blízkej osoby a ich traumu prehlboval vedený súdny spor. Z obsahu súdneho spisu je vidieť, že každé podanie navrhovateľky, každé pojednávanie si navrhovateľka „neodpustila“ invektívy na stranu pôvodného žalovaného a jeho rodinných príslušníkov. Tento stav a postup navrhovateľky sa nezmenil ani po smrti ⬛⬛⬛⬛.
Rodina nemohla prijať predĺžené dedičstvo (dlh vo výške viac ako 200 tis. €) z ktorých ani cent nebol vložený do rodiny a ani samotný poručiteľ za posledné roky nikdy nemal peniaze u seba, lebo by sa dostala do ešte ťažšej situácie.
Navrhovateľky necítia spoluzodpovednosť za prieťahy v konaní, nakoľko sa vytýčených pojednávaní zúčastňovali a so súdom komunikovali. Fakt, že neprijali predĺžené dedičstvo nemôže zakladať ich spoluzodpovednosť na prieťahoch konania, ktoré do smrti ⬛⬛⬛⬛ bolo vedené cca 6 rokov a ani po následných cca 6 rokov neexistuje prvostupňové rozhodnutie súdu vo veci 7 C 334/2004!
Navrhovateľky sa taktiež necítia zodpovedné, že v konaní nastala skutočnosť, ktorá spôsobila ďalšie prieťahy konania. Je však nepochopiteľné, ako sa môže súd, ktorý má vedomosť a pri šetrení sťažnosti sám priznal prieťahy v konaní, uspokojiť s dĺžkou dedičského konania, v ktorom sú v aktívach zistené dve aktíva za 7 tis. € a na strane pasív dlh viac ako 200 tis. €, cca 5 rokov. Od novembra 2011 príslušný súd konanie prerušil na čas do právoplatného skončenia dedičského konania, rozhodnutie o prerušení nadobudlo právoplatnosť v septembri 2012 (1,5 roka po smrti poručiteľa), ale do januára 2015 nie je konanie ukončené a súd príslušný v konaní 7 C 334/2004 stále nekoná − čaká a tým predlžuje stav neistoty navrhovateliek, ich traumatizovania a dáva priestor ďalšiemu osočovaniu navrhovateliek a ⬛⬛⬛⬛.
V závere stanoviska navrhovateľky pokladajú za potrebné vyjadriť svoj osobný názor k danej veci. Ústavnú sťažnosť podali z dôvodu, že súd dlhé roky nekonal rýchlo, bez prieťahov a so zámerom vec čo v najkratšom čase ukončiť. Nie vlastným pričinením sa navrhovateľky ocitli v situácii žalovaných, ale od súdu očakávali konanie, ktoré by im zabezpečilo zistenie skutkového stavu veci a ochranu ich základných ľudských práv.»
II.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebehnapadnutého konania:
Navrhovateľka 14. septembra 2004 podala okresnému súdu návrh proti odporcomna určenie neplatnosti právnych úkonov podľa § 42 písm. a) a b) Občianskeho zákonníkaa na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“).
Základom uplatneného nároku navrhovateľky bol rozsudok Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 28 Cb 25/01-193 zo 6. júla 2004, ktorýmbol odporca v 1. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 1 000 000 Sk s príslušenstvom.Právnym základom uvedeného konania bola zmluva medzi navrhovateľkou a odporcomv 1. rade o predaji obchodného podielu s dohodnutou kúpnou cenou v sume 1 000 000 Sk.
Z podaní účastníkov konania vyplýva, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. radeuzavreli 16. decembra 2002 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctvamanželov (ďalej aj „dohoda o vyporiadaní BSM“), na základe ktorej bol predmetný rodinnýdom prevedený do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v 2. radea odporcovia v 3. a 4. rade uzavreli 31. decembra 2003 kúpnu zmluvu, ktorej predmetombol prevod vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu.
Dňa 17. septembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdnehopoplatku za návrh a za nariadenie predbežného opatrenia a zároveň doručil návrh odporcom.
Okresný súd uznesením z 15. novembra 2004 vyzval navrhovateľku na doplnenienávrhu na začatie konania, ktorý následne navrhovateľka doplnila 10. decembra 2004.Navrhovateľka predmetným podaním navrhla aj zmenu petitu.
Okresný súd uznesením z 20. januára 2005 nariadil predbežné opatrenie, ktorýmuložil odporcom v 3. a 4. rade, aby sa zdržali akéhokoľvek nakladania s predmetnýmrodinným domom.
Dňa 15. februára 2005 podali odporcovia v 2. až 4. rade a 21. februára 2005 odporcav 1. rade odvolanie proti uzneseniu z 20. januára 2005. Dňa 30. marca 2005 okresný súdpredložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Krajský súd rozhodol uznesením z 26. októbra 2005 tak, že napadnuté uzneseniezmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 14. novembra 2005 bol spis doručený okresnému súdu.
Okresný súd 23. novembra 2005 nariadil pojednávanie na 3. apríl 2006.
Dňa 27. marca 2005 odporca v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní –zdržiava sa v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť.
Dňa 28. marca 2006 odporkyňa v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávanípre nepriaznivý zdravotný stav.
Na pojednávaní 3. apríla 2006 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že konanievedené na krajskom súde pod sp. zn. 28 Cb 25/2001 nie je právoplatne skončené. Okresnýsúd následne uznesením rozhodol tak, že prerušil napadnuté konanie do právoplatnéhoskončenia konania sp. zn. 28 Cb 25/2001.
Od 6. júna 2006 do 5. decembra 2006 okresný súd nevykonával procesné úkonysmerujúce k prerokovaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu.
Dňa 5. decembra 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 2007.
Dňa 17. januára 2007 navrhovateľka doručila návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia.
Okresný súd nariadil pojednávania na 23. apríl 2007 a následnena 14. september 2007.
Dňa 7. septembra 2007 doručil odporca v 1. rade podanie – ospravedlnenie neúčastina pojednávaní 23. apríla 2007 z dôvodu úrazu.
Pojednávanie 14. septembra 2007 okresný súd odročil na 12. november 2007aj s prihliadnutím na neprítomnosť odporcu v 3. rade a na to, že predvolaniena pojednávanie mu nebolo doručené.
V podaní doručenom okresnému súdu 11. októbra 2007 odporca v 3. rade uviedol,že sa dlhodobo zdržuje v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť a vyslovil súhlas,aby okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Dňa 8. novembra 2007 odporca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní12. novembra 2007 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.
Pojednávanie konané 12. novembra 2007 okresný súd odročil na neurčito s tým,že okresný súd vyzve ošetrujúcu lekárku odporcu v 1. rade, aby uviedla, kedy mu jehozdravotný stav umožní účasť na pojednávaní.
Dňa 16. novembra 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdnehopoplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo 17. januára 2007.Dňa 18. januára 2008 okresný súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavilpre nezaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 1. februára 2008 doručila navrhovateľka potvrdenie o zaplatení súdnehopoplatku a 5. februára 2008 podala odvolanie proti uzneseniu z 18. januára 2008.
Krajský súd uznesením z 13. februára 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresnéhosúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd následne uznesením z 13. februára 2008 návrh na nariadeniepredbežného opatrenia zamietol.
Dňa 12. marca 2008 navrhovateľka vzala vo vymedzenej časti svoj návrh späť.
Uznesením zo 17. apríla 2008 okresný súd pripustil zmenu návrhu na začatiekonania.
Dňa 17. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade a právnu zástupkyňuoznámiť, či súhlasia so späťvzatím návrhu, ako aj oznámiť adresu pobytu odporcu v 3. radev USA a zaslať splnomocenenie na zastupovanie v konaní.
Dňa 6. mája 2008 odporkyňa vo 4. rade podaním reagovala na výzvu okresného súduo odporcovi v 3. rade – o adrese pobytu v USA a o jeho právnom zastúpení.
Dňa 6. júna 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade, aby sa vyjadril, či súhlasíso späťvzatím návrhu proti nemu.
Okresný súd tiež predvolal odporkyňu vo 4. rade na informatívny výsluch týkajúcisa právneho zastupovania odporcu v 3. rade. Odporkyňa vo 4. rade 27. júna 2008ospravedlnila svoju neúčasť na informatívnom výsluchu z dôvodu dlhodobo plánovanejdovolenky.
Dňa 9. júla 2008 právna zástupkyňa odporcov oznámila okresnému súdu,že z dôvodu vážneho zdravotného stavu odporcu v 1. rade bol podaný návrh na pozbaveniejeho spôsobilosti na právne úkony. Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdompod sp. zn. 25 Ps 7/2008.
Uznesením z 26. augusta 2008 okresný súd prerušil konanie do právoplatnéhoskončenia konania vedeného pod sp. zn. 25 Ps 7/2008.
Proti uzneseniu z 26. augusta 2008 podala navrhovateľka odvolanie.
Súdny spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní3. novembra 2008.
Prípisom z 28. novembra 2008 krajský súd vrátil vec ako predčasne predloženús tým, že právna zástupkyňa zastupuje len odporkyňu v 2. rade, a nie aj odporcu v 1. rade.Podľa právneho názoru krajského súdu bolo potrebné odporcovi v 1. rade ustanoviťopatrovníka podľa § 29 ods. 2 OSP do doby, kým mu nebude ustanovený opatrovník podľa§ 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,ktorému sa následne doručí výzva, či súhlasí so späťvzatím návrhu.
Súdny spis bol okresnému súdu doručený 9. januára 2009.
Okresný súd následne zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 25 Ps 7/2008.Podľa úradného záznamu z 30. januára 2009 okresný súd rozsudkom z 3. decembra 2008pozbavil odporcu v 1. rade spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu ustanovilodporkyňu v 2. rade.
Okresný súd 10. februára 2009 vyzval odporkyňu v 2. rade, aby sa vyjadrila,či súhlasí so späťvzatím návrhu voči odporcovi v 1. rade.
Dňa 10. marca 2009 okresný súd opäť vyzval odporkyňu v 2. rade na vyjadrenieo späťvzatí návrhu.
Dňa 8. apríla 2009 odporkyňa v 2. rade oznámila, že súhlasí so zastavením konaniaproti odporcovi v 1. rade a že podala návrh na obnovu konania sp. zn. 28 Cb 25/2001.
Dňa 23. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2009.
Dňa 20. augusta 2009 právna zástupkyňa odporcov žiadala o odročenie pojednávaniaz dôvodu kolízie pojednávaní.
Okresný súd 24. augusta 2009 nariadil pojednávanie na 12. október 2009.
Následne 28. septembra 2009 okresný súd opäť zrušil termín pojednávania a odročilho na neurčito z dôvodu stáže zákonnej sudkyne.
Dňa 13. októbra 2009 okresný súd zisťoval, či vo veci sp. zn. 28 Cb 25/2001 bolpodaný návrh na obnovu konania.
Krajský súd 23. októbra 2009 oznámil, že uznesením zo 4. augusta 2009 obnovukonania povolil. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, o ktoromrozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Dňa 12. marca 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2010.
Uznesením z 15. marca 2010 okresný súd ustanovil odporkyňu vo 4. radeza opatrovníčku na doručovanie odporcovi v 3. rade z dôvodu, že doručovanie písomnostív cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.
Dňa 15. apríla 2010 právna zástupkyňa odporcov oznámila, že odporca v 1. rade12. februára 2010 zomrel a tiež, že odporca v 3. rade a odporkyňa vo 4. rade sa rozviedlia ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané tak, že predmetný rodinnýdom sa stal výlučným vlastníctvom odporkyne vo 4. rade.
Dňa 19. apríla 2010 okresný súd na pojednávaní uznesením konanie proti odporcoviv 1. rade zastavil. Navrhovateľka žiadala, aby okresný súd pripustil zmenu návrhu. Okresnýsúd odročil pojednávanie na 31. máj 2010.
Dňa 28. mája 2010 právny zástupca navrhovateľky doručil návrh na zmenu petitutak, že navrhol, aby okresný súd určil, že
- zrušenie a vyporiadanie BSM medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. radevo vymedzenej časti,
- darovacia zmluva medzi odporkyňou v 2. rade, odporcom v 3. rade a odporkyňouvo 4. rade a
- dohoda o vyporiadaní BSM medzi odpocom v 3. rade a odporkyňou vo 4. radesú voči navrhovateľke neúčinné.
Na pojednávaní 31. mája 2010 navrhovateľka doplnila návrh na zmenu návrhu tak,že navrhla, aby okresný súd
- zaviazal odporkyňu vo 4. rade zaplatiť jej 33 193,91 € s príslušenstvom,
- zaviazal odporkyňu vo 4. rade nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v konanísp. zn. 28 Cb 25/2001 v sume 3 836,22 € a 5 122,48 €.
Okresný súd na predmetnom pojednávaní uznesením rozhodol tak, že zmenu návrhupripustil a následne odročil pojednávanie na 26. august 2010.
Termín nariadeného pojednávania bol 1. júla 2010 zrušený s tým, že vec budedodatkom k rozvrhu práce pridelená inému zákonnému sudcovi.
Dňa 19. augusta 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. október 2010.
Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka 15. októbra 2010 podanímdoručeným mailom ospravedlnila zo zdravotných dôvodov svoju neúčasť na pojednávanía žiadala pojednávanie odročiť.
Okresný súd pojednávanie 19. októbra 2010 odročil na 25. január 2011. Okresný súdtiež vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle rozšíreného návrhu.
Proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala navrhovateľka8. novembra 2010 odvolanie.
Dňa 22. novembra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby predložilapotvrdenie o osobných a majetkových pomeroch na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenieod súdnych poplatkov.
Dňa 21. januára 2011 navrhovateľka navrhla zmenu petitu v tom znení, že žiadala,aby okresný súd určil, že vymedzené právne úkony – dohoda o vyporiadaní BSM medziodporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, kúpna zmluva medzi odporkyňou v 2. rade,odporcom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade a dohoda o vyporiadaní BSM medzi odporcomv 3. rade a odporkyňou vo 4. rade sú absolútne neplatné právne úkony a vymedzenénehnuteľnosti – rodinný dom patria do dedičstva po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.
Na pojednávaní 25. januára 2011 okresný súd doručil odporcom návrh na zmenunávrhu a navrhovateľke podanie odporcov s listinnými dôkazmi, pojednávanie odročilna 17. marec 2011.
Na pojednávaní 17. marca 2011 navrhovateľka vzala späť návrh proti odporcoviv 1. rade z dôvodu, že zomrel.
Okresný súd tiež vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila, či trvá na svojom návrhuproti odporkyni vo 4. rade v znení petitu z 21. februára 2011, prípadne či v tejto časti beriesvoj návrh späť.
Okresný súd pojednávanie odročil na 19. máj 2011.
Dňa 13. apríla 2011 navrhovateľka vzala späť návrh v časti, v ktorej smeroval protiodporkyni vo 4. rade.
Dňa 6. mája 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania z dôvodu odchoduzákonnej sudkyne na materskú dovolenku.
Okresný súd 23. augusta 2011 vyzval notárku – súdnu komisárku, aby uviedla okruhdedičov v konaní o dedičstvo po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.
Dňa 28. septembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2011.
Dňa 4. októbra 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania a nariadil pojednávaniena 12. december 2011.
Dňa 10. novembra 2011 okresný súd doručoval čiastočného späťvzatie návrhuodporcom.
Okresný súd nahliadol do súdneho spisu v konaní o dedičstve sp. zn. 65 D 178/2010a zistil, že dedičia sa vzdali dedičstva a prebieha znalecké dokazovanie – oceňovaniemajetku poručiteľa – odporcu v 1. rade. O týchto zisteniach vyhotovil okresný súd úradnýzáznam z 21. novembra 2011.
Okresný súd uznesením z 30. novembra 2011 prerušil konanie do právoplatnéhoskončenia konania o dedičstve sp. zn. 65 D 178/2010.
Dňa 1. decembra 2011 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 12. december2011 z dôvodu prerušenia konania.
Proti uzneseniu z 30. novembra 2011 podala navrhovateľka odvolanie.
Súdny spis bol predložený krajskému súdu 22. februára 2012.
Krajský súd uznesením z 27. februára 2012 rozhodol tak, že uznesenie okresnéhosúdu potvrdil. Po rozhodnutí bol spis doručený okresnému súdu 27. marca 2012.
V čase od marca 2012 do novembra 2013 okresný súd nevykonával procesné úkonysmerujúce k prerokovaniu veci samej, zisťoval stav konania o dedičstve.
Dňa 4. novembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2013.
Na pojednávaní 5. decembra 2013 okresný súd oboznámil účastníkov konaniaso stavom konania o dedičstvo, najmä so skutočnosťou, že dedičia odmietli dedičstvoa preto dedičstvo pripadlo štátu, ktorý zastupuje Obvodný úrad Bratislava a Obvodný úradTrenčín.
Navrhovateľka uviedla, že nemala vedomosť o stave predmetného konaniao dedičstve.
Dňa 20. januára 2014 navrhovateľka navrhla, aby okresný súd pripustil zmenunávrhu. Navrhovateľka označila účastníkov konania, proti ktorým návrh smeruje –odporkyňu v 2. rade a v 3. rade (pôvodne odporkyňa vo 4. rade, pozn.), a Obvodnýúrad Bratislava a Obvodný úrad Trenčín. Navrhla, aby okresný súd určil, že dohodao vyporiadaní BSM zo 16. decembra 2002, kúpna zmluva z 31. decembra 2003 a dohodao vyporiadaní BSM z 9. marca 2009 sú neplatné právne úkony.
V čase od januára 2014 do júna 2014 okresný súd nevykonával procesné úkony,výlučne zisťoval stav konania o dedičstve.
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že navrhovateľka 5. januára 2015 vzala svojnávrh späť.
Okresný súd uznesením z 24. februára 2015 konanie zastavil. Predmetné uznesenienadobudlo právoplatnosť 27. marca 2015.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konaniezačalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšiavýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanieodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistotytýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ichveci rozhodol.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovanío sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnýsúd konštatuje, že predmet konania nebol v priebehu celého konania ustálený z dôvodu, ženavrhovateľka dispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnýmispäťvzatiami menila predmet konania (celkovo 9-krát, pozn.). V zásade však možnokonštatovať, že predmetom napadnutého konania bolo určenie neplatnosti, resp. neúčinnostiprávnych úkonov – dohôd o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, a tiež návrh na zaplateniepeňažnej sumy, čo signalizuje určitý stupeň faktickej zložitosti veci. Z hľadiska právnejzložitosti veci podľa názoru ústavného súdu predmetnú vec možno považovať za bežnúagendu rozhodovania všeobecných súdov.
Konanie trvá od 14. septembra 2004, t. j. približne 10 rokov a 7 mesiacov.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako účastníčoknapadnutého konania. Za relevantné považoval ústavný súd skutočnosť, že navrhovateľkadispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnými späťvzatiami menilapredmet konania (celkovo 9-krát, pozn.).
Ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca v 1. rade pre svoj nepriaznivýzdravotný stav, resp. úraz viackrát ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach. Okresnýsúd z uvedeného dôvodu zisťoval u ošetrujúceho lekára, či odporca je spôsobilý sa zúčastniťna pojednávaniach.
Rovnako zohľadnil to, že aj postup odporcu v 3. rade prispel k celkovému trvaniukonania. Svojím podaním z 27. marca 2005 oznámil okresnému súdu, že sa zdržiava v USA,nevie sa vyjadriť k predmetu konania a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.Na svoje zastupovanie si však neustanovil ani právneho zástupcu a ani zástupcupre doručovanie písomností, prípadne neuviedol ani adresu na doručovanie písomností.Okresný súd mu preto uznesením z 15. marca 2010 ustanovil opatrovníka – odporkyňuvo 4. rade na doručovanie písomností.
Uvedené okolnosti podľa názoru ústavného súdu prispeli k doterajšej dĺžke trvanianapadnutého konania. Nemožno ich pripočítať na ťarchu okresného súdu. Ústavný súd tútookolnosť zohľadnil pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia.
K námietke predsedníčky okresného súdu, že k celkovej dĺžke konania prispeliaj sťažovateľky tým, že odmietli dedičstvo, poukazuje ústavný súd na svoju judikatúru,v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybnedochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba,ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03,IV. ÚS 218/04). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, k tomu tiež poznamenáva,že procesné návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujúuplatnenie jeho procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súduv merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06). Uvedené závery možnoaplikovať aj na procesné úkony účastníka konania v konaní, ktoré súvisí s konaním,v ktorom sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutomkonaní uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade plynulo,bez výraznejších období nečinnosti. Obdobia bez relevantnej procesnej aktivity boli v čase,keď bolo napadnuté konanie prerušené, preto ich nemožno pripočítať na ťarchu okresnéhosúdu.
Napadnuté konanie bolo prerušené trikrát:
- v čase od apríla 2006 do decembra 2006, t. j. na obdobie 8 mesiacov, z dôvodu,že konanie sp. zn. 28 Cb 25/2001 nebolo právoplatne skončené,
- v čase od 26. augusta 2008 do 30. januára 2009, t. j. na obdobie 5 mesiacov,z dôvodu vedeného konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkonu odporcu v 1. rade,
- v čase od decembra 2011 do novembra 2013, t. j. takmer 2 roky, z dôvoduprebiehajúceho konania o dedičstvo po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.
Celkový čas prerušenia napadnutého konania takto predstavuje približne tri roky.
V napadnutom konaní bol súdny spis predložený celkovo 3-krát krajskému súduna rozhodovanie o odvolaniach účastníkov konania. Prvýkrát v čase od 31. maca 2005do 14. novembra 2005, t. j. sedem a pol mesiaca. Druhýkrát v čase od 23. októbra 2008do 9. januára 2009, t. j. približne dva mesiace. Následne tretíkrát od 22. februára 2012do 27. marca 2012, t. j. približne jeden mesiac. Celkovo ide o obdobie 10,5 mesiaca,keď vo veci konal krajský súd ako odvolací súd, z toho dva mesiace je potrebné pripočítaťna ťarchu okresného súdu, ktorý vec predčasne predložil krajskému súdu.
Celkovo možno konštatovať, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa javíbyť neefektívnym a nesústredeným, neefektívnosť a nesústredenosť sa napr. prejavilabezdôvodným predložením veci krajskému súdu, tým, že v priebehu celého konania nebolustálený predmet konania, a tiež tým, že v konaní s celkovým trvaním 11 rokov okresný súdrelevantne nevykonával dokazovanie a meritórne nerozhodol ani raz. Opakovaná zmenazákonných sudcov, hoci aj z objektívnych dôvodov, tiež prispela k doterajšej dĺžkenapadnutého konania, pretože tieto zmeny vyvolali potrebu opätovného oboznámeniasa konajúcich sudcov s predmetom konania. Konanie v trvaní takmer 11 rokov, z čohotakmer 6 rokov možno pripočítať na ťarchu okresného súdu, bez meritórneho rozhodnutianemožno akceptovať a ani uvádzané okolnosti predmetného prípadu nemôžu ospravedlniťtakúto dĺžku konania.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že predovšetkým neefektívnyma nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.
Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však okresný súd rozhodoluznesením o zastavení konania pre späťvzatie návrhu, preto ústavný súd nevyhovel návrhusťažovateliek, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na neustálený predmet konaniav dôsledku procesnej aktivity navrhovateľky, na opakované prerušenie napadnutéhokonania, na konanie krajského súdu ako odvolacieho súdu v relevantnom čase, na okolnostina strane odporcov v 1. a vo 4. rade, ktoré nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu,ústavný súd priznal sťažovateľke v 1. rade sumu 3 000 € a sťažovateľke v 2. rade sumu 2 000€, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanejveci (bod 2 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľky ani v sťažnosti a ani v podaní z 31. januára 2015 nežiadali úhradu trovkonania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovanímadvokátkou. Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 3 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2015