znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 865/2014-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa   Mészárosa   a   Ladislava   Orosza   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchadvokátkou Mgr. Evou Bognárovou, Krížna 17, Bratislava, vo veci namietaného porušeniaich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 334/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupomOkresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004 p o r u š e n éb o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné   zadosťučinenie   v   sume   3 000   €(slovom tritisíc eur) a ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom   dvetisíc   eur),   ktoré   im j e   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   zaplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejaj „sťažovateľka   v 1.   rade“),   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejaj „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004 (ďalej aj „napadnutékonanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 334/2004 ústavnýsúd zistil, že ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľka“) 14. septembra 2004 podalaokresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov proti

a jeho rodinným príslušníkom – proti sťažovateľkám − manželke

, dcére ⬛⬛⬛⬛ a zaťovi ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej aj „odporcovia“).

Právnym základom napadnutého konania je kúpna zmluva medzi navrhovateľkoua odporcom   v   1. rade,   ktorej   predmetom   bola   kúpa   obchodného   podielu   obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, s tým, že odporca v 1. rade ako kupujúci neuhradil kúpnu cenuza uvedený obchodný podiel.

Sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na to, že navrhovateľka v priebehu napadnutéhokonania   opakovane   menila   petit   svojho   návrhu.   V   tejto   súvislosti   uvádzajú,   že   dňa„14. 9. 2004 Dohoda o vysporiadaní BSM medzi žalovanými a ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 16. 12. 2002 a Kúpna zmluva medzi

a ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ sú neplatné právne úkony...

12. 3. 2008 Navrhovateľka žiadala o čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcovi

a žiadala o vynesenie rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon

−   Kúpna   zmluva   na   predaj   nehnuteľnosti   −   rodinného   domu   v   prospech ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a pána ⬛⬛⬛⬛ je neplatný...

28. 5. 2010 Navrhovateľka opäť podala návrh na zmenu žalovaného petitu. Právne úkony:

- zrušenie BSM medzi ⬛⬛⬛⬛ a z decembra   2002   v   časti   prikázania   vlastníctva   k   nehnuteľnosti   rod.   dom   zapísanej v prospech

- darovacia   zmluva   na   vyššie   uvedenú   nehnuteľnosť   darkyne

v   prospech   obdarovaných ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, rod.

- vyporiadanie BSM v časti prikázania vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech ⬛⬛⬛⬛, vklad povolený dňa 28. 5. 2009

sú voči navrhovateľke neúčinné.

je povinná uhradiť navrhovateľke 33.193,91 € (100.000,- Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania od 23. 2. 1998 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. je povinná zaplatiť 3.836,22 € (115.570,- Sk) ako trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 28 Cb 25/01-193 navrhovateľom. ⬛⬛⬛⬛ je povinná zaplatiť 5.122,48 € (154.320,- Sk) ako trovy právneho zastúpenia,   ktoré   priznal   KS   Bratislava   rozsudkom   28   Cb 25/01-193 ⬛⬛⬛⬛, advokátke a zároveň jej zaplatí trovy právneho zastúpenia z tohto konania podľa toho, ako budú vyčíslené...

21. 1. 2011 Navrhovateľka podala ďalší návrh na zmenu petitu žaloby. Súd určuje, že právne úkony:

- vyporiadanie BSM medzi manželmi ⬛⬛⬛⬛ a

zo dňa 16. 12. 2002 v časti prevodu nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom na ⬛⬛⬛⬛,

- kúpna   zmluva   na   prevod   nehnuteľnosti   rodinný   dom   s   pozemkom   na a ⬛⬛⬛⬛,

- vyporiadanie BSM po rozvode ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 28. 5. 2009 v časti rodinného domu a pozemku sú   absolútne   neplatné   právne   úkony   a   nehnuteľnosť   rodinný   dom   s   pozemkom   patria do dedičstva po zosnulom ⬛⬛⬛⬛.

18. 2. 2011 Navrhovateľka   podala   opäť   návrh   na   zmenu   petitu   žaloby,   v   ktorom   upresnila niektoré údaje podľa predložených originálov listín stranou odporcov do spisu.

20. 01. 2014 Navrhovateľka podala v opäť návrh na zmenu petitu žaloby, Účastníkmi   konania   na   strane   odporcu   sa   popri   doterajších   odporcoch   2)   rade ⬛⬛⬛⬛, v 3) rade ⬛⬛⬛⬛ sa stávajú v 1. rade ako generálny sukcesor po smrti ⬛⬛⬛⬛ Slovenská republika OÚ Trenčín a v 4) rade Slovenská republika OÚ Bratislava.

Súd určuje, že právne úkony:

1) dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 16. 12. 2002 medzi manželmi

a jeho manželkou, rod., v časti čl. I. ods. 1 − prevod nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov 1/1

- Pozemok parc. č. zastavané plochy a nádvoria o výmere

- Rodinný dom súp. č. na pozemku parc. č.

- Pozemok parc. č. záhrady vo výmere

- Zapísané na LV ⬛⬛⬛⬛, v Katastrálnym úradom, Správa katastra

ďalej len Nehnuteľnosti,

2) Kúpna zmluva uzavretá 31. 12. 2003 na prevod Nehnuteľností medzi ako   predávajúcou   a   manželmi ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   rod. ako kupujúcimi do BSM, v celom rozsahu,

3) Dohoda o vysporiadaní BSM po rozvode z 09. 03. 2009 medzi a ⬛⬛⬛⬛ v časti prevodu Nehnuteľností, čl. III ods. II 1 a 2 sú neplatné právne úkony.“.

Sťažovateľky   následne   v   sťažnosti   poukazujú   na   celkové   trvanie   konania,   na   to,že v prerokúvanej veci sa opakovane menili zákonní sudcovia, a tiež na to, že napadnutékonanie bolo opakovane prerušené.

V sťažnosti ďalej uvádzajú:«Od   podania   žalobného   návrhu   do   októbra   2005   sa   vo   veci   riešilo   Predbežné opatrenie. Na dňa 03. 04. 2006 sa po prvý raz pojednávalo. Súd konanie prerušil z dôvodu vedenia súdneho sporu 28 Cb 25/01 na základe ktorého si ⬛⬛⬛⬛ uplatňovala plnenie   v   predmetnom   súdnom   spore.   Rozhodnutie   vo   veci   28   Cb   25/01   nadobudlo právoplatnosť v novembri 2006.

Vo veci sa následne pojednávalo dňa 23. 04. 2007, 10. 09. 2007 a 14. 09. 2007 − pojednávania boli odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu v 3.-ťom rade i napriek faktu že odporca dával vyjadrenie dňa 27. 03. 2006, že sa zdržiava v Amerike. Dňa 12. 11. 2007 súd odročil pojednávanie na neurčito...

Dňa   26.   08.   2008   súd   prerušil   konanie   z   dôvodu   ukončenia   konania   o   zbavení svojprávnosti ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 21. 09. 2009 bolo vytýčené pojednávanie odročené na dňa 12. 10. 2009, ktoré opäť bolo odročené z dôvodu stáže sudkyne na Krajskom súde Bratislava.

Odo dňa 05. 02. 2010 bola vec pridelená zákonnému sudcovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý vo veci pojednával dňa 19. 04. 2010 a 31. 05. 2010. Vytýčené pojednávanie na dňa 26. 08. 2010 bolo zrušené.

Od 19. 10. 2010 vec pojednávala sudkyňa ⬛⬛⬛⬛. Pojednávania boli dňa 25. 01. 2011, 17. 03. 2011 − na tomto pojednávaní sudkyňa vyjadrila svoj názor, že je pripravená   vo   veci   rozhodnúť.   Súd   vytýčil   nasledujúce   pojednávanie   na   dňa 19. 05. 2011, ale dňa 06. 05. 2011 zrušil pojednávanie z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku.

Vec   bola   opäť   pridelená   zákonnej   sudkyni ⬛⬛⬛⬛.   Konanie   bolo   dňa 12. 12. 2011 prerušené z dôvodu vedenia dedičského konania po zosnulom ⬛⬛⬛⬛. Dňa   16.   01.   2013   bola   vec   pridelená   ďalšiemu   zákonnému   sudcovi a to ⬛⬛⬛⬛, ktorá v predmetnej veci urobila dotaz na notársky úrad z dôvodu zistenia stavu v dedičskom konaní.

Dňa   07.   10.   2013   bola   vec   pridelená   ďalšiemu   zákonnému   sudcovi a to ⬛⬛⬛⬛, ktorá v predmetnej veci zistila, že dedičský spis na nachádza na Krajskom   súde   Bratislava,   ktorý   napadnuté   rozhodnutie   v   dedičskom   konaní   zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na konanie.

Dňa   10.   10.   2013 ⬛⬛⬛⬛ podala   na   súd   sťažnosť   na   súd na prieťahy   v   konaní.   Dňa   08.   11.   2013   súd   zaslal   Oznámenie   o   prešetrení   sťažnosti z ktorého vyplynulo, že sťažnosť na prieťahy v konaní súdu súd hodnotí predsedníčka súdu ako dôvodnú.

Sudkyňa   na   dňa   05.   12.   2013   vytýčila   pojednávanie   v   predmetnej   veci, aby účastníkov   konania   oboznámila   so   stavom   veci   a   uložila ⬛⬛⬛⬛, aby s definitívnou platnosťou definovala žalobný svoj petit...

V predmetnej veci súd viac nekonal, ako konal a vec prerokovával. Rodina ⬛⬛⬛⬛ je už roky, konkrétne desať rokov, vystavená neistote, možnosti zneplatnenia   úkonov,   ktoré   boli   realizované   ešte   pred   podaním   žalobného   návrhu 7 C 334/2004, ale aj po podaní žalobného návrhu aj voči ďalším osobám, ktoré v dobrej viere nadobudli majetok z čerpania úveru a celkovému tlaku na rodinu. Pôvodne žalovaný už dnes nežije. Pre rodinu je smutný fakt, že prišli o blízku osobu. Rodine zostali po ňom dlhy, preto odmietla dedičstvo, tento postoj pozostalých je oprávnený a v súlade s platnou právnou   úpravou.   Nie   je   na   ňom   nič   amorálne   ani   protizákonné.   Rodina   pri   každom pojednávaní,   resp.   písomnom   vyjadrení ⬛⬛⬛⬛ je   vystavovaná   osočovaniu a ohováraniu. Ich zosnulý rodinný príslušník nemá ani po smrti „pokoj“ a s ním aj celá pozostalá rodina.

Za   desať   rokov   trvania   súdneho   sporu   nemali   odporcovia   možnosť   oficiálne   − formou   výpovede   a   predloženia   dôkazov   súd   oboznámiť   s   faktami,   skutočnosťami a právnymi   zdôvodneniami   a   názormi   odporcov   vo   vedenom   súdnom   spore,   čím   bola otvorená možnosť protistrane na osočovanie a ohováranie, tak zosnulého ako aj všetkých rodinných príslušníkov.

Súd svojim pomalým postupom a nečinnosťou umožnil, že navrhovateľka v súdnom spore 7 C 334/2004 roky po podaní žalobného návrhu mení žalobný petit, nemá jasné vo veci, čoho sa má domáhať. Za posledné roky, kedy súd vec prejednával, nebolo jasné o akom petite bude súd na pojednávaní konať, čo je chybou súdu.»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľky domáhajú, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„... Sťažnosti navrhovateliek... vyhovel, nakoľko prišlo k ich porušeniu práva, aby sa ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručených   v   č.   48   ods.   2   Ústavou Slovenskej republiky a prikázal Okresnému súdu Bratislava IV. vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 334/2004 konať bez ďalších prieťahov.

... Navrhovateľke ⬛⬛⬛⬛ priznal   primerané   finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 20.000,-- € (dvadsaťtisíc euro) a ⬛⬛⬛⬛... vo výške 15.000, € (pätnásťtisíc euro).“

Po   predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosťsťažovateliek uznesením sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 11. decembra 2014.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňusťažovateliek   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Ústavný   súd   zároveň   vyzval   predsedníčkuokresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   sťažnosti.   Právna   zástupkyňa   sťažovatelieka predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateliek a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3328/2014z 19. júna 2014, v ktorom sa zamerala na doterajší priebeh napadnutého konania s tým,že uviedla prehľad úkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal.

V prípise sp. zn. Spr. 3328/2014 z 13. januára 2015 predsedníčka okresného súdupoukázala na to, že napadnuté konanie je prerušené do právoplatného skončenia konaniao dedičstve   po   poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛.   Až   po   právoplatnom   skončeníkonania o dedičstve bude možné ustáliť okruh účastníkov konania a pokračovať v konaní. „Sťažovatelia,   po   tom   ako   odmietli   dedičstvo   po   zomrelom,   sa   nestali   právnymi nástupcami odporcu pôvodne v 1. rade a okruh týchto k dnešnému dňu nebol ustálený, a preto skutočnosť, že do prerušenia konania súd nevykonal všetky úkony v súlade s O. s. p. (a teda nevypočul všetkých účastníkov konania § 131 O. s. p.) a v merite veci nerozhodol je spôsobené objektívnou skutočnosťou − úmrtím ⬛⬛⬛⬛, čo nie je možné dávať na vinu konajúcemu súdu (ale tento procesný stav v konaní vznikol týmto aj pričinením sťažovateľov   −   teda   nimi   zvoleným   procesným   postupom   v   dedičskom   konaní,   plne si uvedomujúc, že bez ustálenia právnych nástupcov po zomrelom nie je možné, aby súd vo veci ďalej konal, čo vzhľadom na poučenie ktoré im súd dal podľa ust. § 5 O. s. p., je im s určitosťou,   hraniacou   s   istotou,   nesporne   známe   a   sťažovatelia   až   po   tomto   poučení súdom, zvolili cestu ústavnej sťažnosti.

S poukazom na súdom vykonané úkony vo veci a predmet sporu, mám za to, že vec nie je právne a skutkovo zložitá.

Z hľadiska posudzovania zodpovednosti Okresného súdu Bratislava IV za prieťahy v napadnutom konaní je tiež potrebné z celkovej doby jeho trvania odpočítať časový úsek, v ktorom   sa   predmetný   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   za   účelom konania a rozhodovania   o   podanom   opravnom   prostriedku   v   období   od   31.   03. 2005 do 26. 10. 2005.“

Finančné zadosťučinenie, ktoré si sťažovateľky uplatnili, považovala predsedníčkaokresného   súdu   za   neprimerane   vysoké.   Vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   navrhla,aby ústavný súd nálezom rozhodol, že označené práva sťažovateliek postupom okresnéhosúdu v napadnutom konaní porušené neboli.

Sťažovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 31. januára 2015 podalistanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. V uvedenom podaní sa uvádza:«Počas vedeného súdneho sporu:... vec prejednávalo počas desiatich rokov „sedem zákonných sudcov“,... od   2004   do   2014   zákonní   sudcovia   umožnili   5   krát   zmenu   žalobného   petitu a do dnešného dňa nie je rozhodnuté o poslednom návrhu na zmenu žalobného návrhu,... dňa 12. 02. 2010 zomrel,

... od 2004 do 12. 02. 2010 a následne až po dnes súd nevypočul stranu odporcov, ani jedného z označených odporcov, vrátane ⬛⬛⬛⬛.

Navrhovateľky vo svojom podaní: poukazujú na zbytočné prieťahy príslušného súdu, ktorý   vo   veci   konal,   resp.   mal   konať   ale   vec   neprejednával   s   vážnosťou   a   ohľadom na základné ľudské práva. V prípade razantného postupu súdu, by nebolo možné opakovane a zmätočne meniť žalobný petit navrhovateľom, čo spôsobilo, že ani do súčasnosti sa súd nevysporiadal s posledným návrhom zmeny žalobného návrhu.

Príslušný súd vo svojom vyjadrení označil navrhovateľky ako osoby, ktoré sa pričinili o fakt, že nie je možné v súčasnosti pokračovať v konaní, nakoľko odmietli dedičstvo a tým nie je jasný okruh dedičov. V tejto súvislosti navrhovateľky poukazujú na svoje zákonné právo odoprieť dedičstvo. Keby príslušný súd dôkladne sa zaoberal obsahom súdneho spisu, bol by oboznámený že v dedičskom konaní aktíva po poručiteľovi dosiahli 7 tis. € a pasíva viac   ako   200   tis.   €.   Dlhodobo   navrhovateľky   upozorňovali   zákonných   sudcov   na   fakt, že poručiteľ   od   roku   1998,   mal   v   dôsledku   zdravotného   poškodenia   problém.   Nakoľko správanie poručiteľa bolo neracionálne a zo strany blízkej rodiny nebolo možné bez jeho súhlasu realizovať žiadne úkony na zabránenie jeho činnosti. Tak ako to bolo uvedené poručiteľ si bez vedomia rodiny a samotného účelu požičiaval finančné prostriedky, ktoré nevracal. Až v roku 2008 jeho zdravotný stav sa dostal do takého stavu, že manželka dala návrh na zbavenie svojprávnosti. Ani tento krok už nezabránil faktu, že v tomto čase už dlhy poručiteľa boli neskutočne vysoké a nebolo možné zistiť, kde sa „stratili“ požičané peniaze. Rodina na jednej strane bola traumatizovaná zdravotným a duševným stavom blízkej osoby   a   ich   traumu   prehlboval   vedený   súdny   spor.   Z obsahu   súdneho   spisu   je   vidieť, že každé   podanie   navrhovateľky,   každé   pojednávanie   si   navrhovateľka   „neodpustila“ invektívy   na   stranu   pôvodného   žalovaného   a   jeho   rodinných   príslušníkov.   Tento   stav a postup navrhovateľky sa nezmenil ani po smrti ⬛⬛⬛⬛.

Rodina   nemohla   prijať   predĺžené   dedičstvo   (dlh   vo   výške   viac   ako   200   tis.   €) z ktorých ani cent nebol vložený do rodiny a ani samotný poručiteľ za posledné roky nikdy nemal peniaze u seba, lebo by sa dostala do ešte ťažšej situácie.

Navrhovateľky   necítia   spoluzodpovednosť   za   prieťahy   v   konaní,   nakoľko sa vytýčených   pojednávaní   zúčastňovali   a   so   súdom   komunikovali.   Fakt,   že   neprijali predĺžené dedičstvo nemôže zakladať ich spoluzodpovednosť na prieťahoch konania, ktoré do smrti ⬛⬛⬛⬛ bolo vedené cca 6 rokov a ani po následných cca 6 rokov neexistuje prvostupňové rozhodnutie súdu vo veci 7 C 334/2004!

Navrhovateľky sa taktiež necítia zodpovedné, že v konaní nastala skutočnosť, ktorá spôsobila   ďalšie   prieťahy   konania.   Je   však   nepochopiteľné,   ako   sa   môže   súd,   ktorý má vedomosť a   pri   šetrení   sťažnosti sám priznal prieťahy v konaní, uspokojiť   s dĺžkou dedičského konania, v ktorom sú v aktívach zistené dve aktíva za 7 tis. € a na strane pasív dlh viac ako 200 tis. €, cca 5 rokov. Od novembra 2011 príslušný súd konanie prerušil na čas   do   právoplatného   skončenia   dedičského   konania,   rozhodnutie   o   prerušení nadobudlo právoplatnosť v septembri 2012 (1,5 roka po smrti poručiteľa), ale do januára 2015 nie je konanie ukončené a súd príslušný v konaní 7 C 334/2004 stále nekoná − čaká a tým predlžuje stav neistoty navrhovateliek, ich traumatizovania a dáva priestor ďalšiemu osočovaniu navrhovateliek a ⬛⬛⬛⬛.

V závere stanoviska navrhovateľky pokladajú za potrebné vyjadriť svoj osobný názor k   danej   veci.   Ústavnú   sťažnosť   podali   z   dôvodu,   že   súd   dlhé   roky   nekonal   rýchlo, bez prieťahov a so zámerom vec čo v najkratšom čase ukončiť. Nie vlastným pričinením sa navrhovateľky   ocitli   v   situácii   žalovaných,   ale   od   súdu   očakávali   konanie,   ktoré by im zabezpečilo zistenie skutkového stavu veci a ochranu ich základných ľudských práv.»

II.

Ústavný   súd   z   vyžiadaného   súdneho   spisu   okresného   súdu   zistil   tento   priebehnapadnutého konania:

Navrhovateľka 14. septembra 2004 podala okresnému súdu návrh   proti   odporcomna určenie neplatnosti právnych úkonov podľa § 42 písm. a) a b) Občianskeho zákonníkaa na   nariadenie   predbežného   opatrenia   podľa   §   102   Občianskeho   súdneho   poriadku(ďalej len „OSP“).

Základom   uplatneného   nároku   navrhovateľky   bol   rozsudok   Krajského   súduv Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k.   28   Cb   25/01-193   zo   6.   júla   2004,   ktorýmbol odporca v 1. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 1 000 000 Sk s príslušenstvom.Právnym základom uvedeného konania bola zmluva medzi navrhovateľkou a odporcomv 1. rade o predaji obchodného podielu s dohodnutou kúpnou cenou v sume 1 000 000 Sk.

Z podaní účastníkov konania vyplýva, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. radeuzavreli   16. decembra 2002   dohodu   o   vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctvamanželov (ďalej aj „dohoda o vyporiadaní BSM“), na základe ktorej bol predmetný rodinnýdom   prevedený   do   výlučného   vlastníctva   odporkyne   v   2.   rade.   Odporkyňa   v   2.   radea odporcovia v 3. a 4. rade uzavreli 31. decembra 2003 kúpnu zmluvu, ktorej predmetombol prevod vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu.

Dňa 17. septembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdnehopoplatku za návrh a za nariadenie predbežného opatrenia a zároveň doručil návrh odporcom.

Okresný súd uznesením z 15. novembra 2004 vyzval navrhovateľku na doplnenienávrhu   na   začatie   konania,   ktorý   následne   navrhovateľka   doplnila   10.   decembra   2004.Navrhovateľka predmetným podaním navrhla aj zmenu petitu.

Okresný súd uznesením z 20. januára 2005 nariadil predbežné opatrenie, ktorýmuložil odporcom v 3. a 4. rade, aby sa zdržali akéhokoľvek nakladania s predmetnýmrodinným domom.

Dňa 15. februára 2005 podali odporcovia v 2. až 4. rade a 21. februára 2005 odporcav 1. rade odvolanie proti uzneseniu z 20. januára 2005. Dňa 30. marca 2005 okresný súdpredložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd rozhodol uznesením z 26. októbra 2005 tak, že napadnuté uzneseniezmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 14. novembra 2005 bol spis doručený okresnému súdu.

Okresný súd 23. novembra 2005 nariadil pojednávanie na 3. apríl 2006.

Dňa 27. marca 2005 odporca v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní –zdržiava sa v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť.

Dňa 28. marca 2006 odporkyňa v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávanípre nepriaznivý zdravotný stav.

Na pojednávaní 3. apríla 2006 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že konanievedené na krajskom súde pod sp. zn. 28 Cb 25/2001 nie je právoplatne skončené. Okresnýsúd následne uznesením rozhodol tak, že prerušil napadnuté konanie do právoplatnéhoskončenia konania sp. zn. 28 Cb 25/2001.

Od 6. júna 2006 do 5. decembra 2006 okresný súd nevykonával procesné úkonysmerujúce k prerokovaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu.

Dňa 5. decembra 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 2007.

Dňa   17.   januára   2007   navrhovateľka   doručila   návrh   na   nariadenie   predbežnéhoopatrenia.

Okresný   súd   nariadil   pojednávania   na   23. apríl 2007   a   následnena 14. september 2007.

Dňa 7. septembra 2007 doručil odporca v 1. rade podanie – ospravedlnenie neúčastina pojednávaní 23. apríla 2007 z dôvodu úrazu.

Pojednávanie   14.   septembra   2007   okresný   súd   odročil   na   12.   november   2007aj s prihliadnutím   na   neprítomnosť   odporcu   v   3.   rade   a   na   to,   že   predvolaniena pojednávanie mu nebolo doručené.

V podaní doručenom okresnému súdu 11. októbra 2007 odporca v 3. rade uviedol,že sa dlhodobo zdržuje v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť a vyslovil súhlas,aby okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Dňa 8. novembra 2007 odporca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní12. novembra 2007 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.

Pojednávanie konané 12. novembra 2007 okresný súd odročil na neurčito s tým,že okresný súd vyzve ošetrujúcu lekárku odporcu v 1. rade, aby uviedla, kedy mu jehozdravotný stav umožní účasť na pojednávaní.

Dňa 16. novembra 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdnehopoplatku   za   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   zo   17.   januára   2007.Dňa 18. januára 2008 okresný súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavilpre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   1.   februára   2008   doručila   navrhovateľka   potvrdenie   o   zaplatení   súdnehopoplatku a 5. februára 2008 podala odvolanie proti uzneseniu z 18. januára 2008.

Krajský súd uznesením z 13. februára 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresnéhosúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný   súd   následne   uznesením   z   13.   februára   2008   návrh   na   nariadeniepredbežného opatrenia zamietol.

Dňa 12. marca 2008 navrhovateľka vzala vo vymedzenej časti svoj návrh späť.

Uznesením   zo   17.   apríla   2008   okresný   súd   pripustil   zmenu   návrhu   na   začatiekonania.

Dňa 17. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade a právnu zástupkyňuoznámiť, či súhlasia so späťvzatím návrhu, ako aj oznámiť adresu pobytu odporcu v 3. radev USA a zaslať splnomocenenie na zastupovanie v konaní.

Dňa 6. mája 2008 odporkyňa vo 4. rade podaním reagovala na výzvu okresného súduo odporcovi v 3. rade – o adrese pobytu v USA a o jeho právnom zastúpení.

Dňa 6. júna 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade, aby sa vyjadril, či súhlasíso späťvzatím návrhu proti nemu.

Okresný súd tiež predvolal odporkyňu vo 4. rade na informatívny výsluch týkajúcisa právneho   zastupovania   odporcu   v   3.   rade.   Odporkyňa   vo   4.   rade   27.   júna   2008ospravedlnila svoju neúčasť na informatívnom výsluchu z dôvodu dlhodobo plánovanejdovolenky.

Dňa   9.   júla   2008   právna   zástupkyňa   odporcov   oznámila   okresnému   súdu,že z dôvodu vážneho zdravotného stavu odporcu v 1. rade bol podaný návrh na pozbaveniejeho spôsobilosti na právne úkony. Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdompod sp. zn. 25 Ps 7/2008.

Uznesením   z   26.   augusta   2008   okresný   súd   prerušil   konanie   do   právoplatnéhoskončenia konania vedeného pod sp. zn. 25 Ps 7/2008.

Proti uzneseniu z 26. augusta 2008 podala navrhovateľka odvolanie.

Súdny   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní3. novembra 2008.

Prípisom z 28. novembra 2008 krajský súd vrátil vec ako predčasne predloženús tým, že právna zástupkyňa zastupuje len odporkyňu v 2. rade, a nie aj odporcu v 1. rade.Podľa   právneho   názoru   krajského   súdu   bolo   potrebné   odporcovi   v   1.   rade   ustanoviťopatrovníka podľa § 29 ods. 2 OSP do doby, kým mu nebude ustanovený opatrovník podľa§ 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,ktorému sa následne doručí výzva, či súhlasí so späťvzatím návrhu.

Súdny spis bol okresnému súdu doručený 9. januára 2009.

Okresný súd následne zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 25 Ps 7/2008.Podľa úradného záznamu z 30. januára 2009 okresný súd rozsudkom z 3. decembra 2008pozbavil odporcu v 1. rade spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu ustanovilodporkyňu v 2. rade.

Okresný   súd   10.   februára   2009   vyzval   odporkyňu   v   2.   rade,   aby   sa   vyjadrila,či súhlasí so späťvzatím návrhu voči odporcovi v 1. rade.

Dňa 10. marca 2009 okresný súd opäť   vyzval   odporkyňu   v   2.   rade   na   vyjadrenieo späťvzatí návrhu.

Dňa 8. apríla 2009 odporkyňa v 2. rade oznámila, že súhlasí so zastavením konaniaproti odporcovi v 1. rade a že podala návrh na obnovu konania sp. zn. 28 Cb 25/2001.

Dňa 23. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2009.

Dňa 20. augusta 2009 právna zástupkyňa odporcov žiadala o odročenie pojednávaniaz dôvodu kolízie pojednávaní.

Okresný súd 24. augusta 2009 nariadil pojednávanie na 12. október 2009.

Následne 28. septembra 2009 okresný súd opäť zrušil termín pojednávania a odročilho na neurčito z dôvodu stáže zákonnej sudkyne.

Dňa 13. októbra 2009 okresný súd zisťoval, či vo veci sp. zn. 28 Cb 25/2001 bolpodaný návrh na obnovu konania.

Krajský súd 23. októbra 2009 oznámil, že uznesením zo 4. augusta 2009 obnovukonania   povolil.   Proti   tomuto   uzneseniu   podala   navrhovateľka   odvolanie,   o   ktoromrozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 12. marca 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2010.

Uznesením   z   15.   marca   2010   okresný   súd   ustanovil   odporkyňu   vo   4.   radeza opatrovníčku na doručovanie odporcovi v 3. rade z dôvodu, že doručovanie písomnostív cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.

Dňa 15. apríla 2010 právna zástupkyňa odporcov oznámila, že odporca v 1. rade12. februára 2010 zomrel a tiež, že odporca v 3. rade a odporkyňa vo 4. rade sa rozviedlia ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané tak, že predmetný rodinnýdom sa stal výlučným vlastníctvom odporkyne vo 4. rade.

Dňa 19. apríla 2010 okresný súd na pojednávaní uznesením konanie proti odporcoviv 1. rade zastavil. Navrhovateľka žiadala, aby okresný súd pripustil zmenu návrhu. Okresnýsúd odročil pojednávanie na 31. máj 2010.

Dňa 28. mája 2010 právny zástupca navrhovateľky doručil návrh na zmenu petitutak, že navrhol, aby okresný súd určil, že

- zrušenie a vyporiadanie BSM medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. radevo vymedzenej časti,

- darovacia zmluva medzi odporkyňou v 2. rade, odporcom v 3. rade a odporkyňouvo 4. rade a

- dohoda o vyporiadaní BSM medzi odpocom v 3. rade a odporkyňou vo 4. radesú voči navrhovateľke neúčinné.

Na pojednávaní 31. mája 2010 navrhovateľka doplnila návrh na zmenu návrhu tak,že navrhla, aby okresný súd

- zaviazal odporkyňu vo 4. rade zaplatiť jej 33 193,91 € s príslušenstvom,

- zaviazal odporkyňu vo 4. rade nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v konanísp. zn. 28 Cb 25/2001 v sume 3 836,22 € a 5 122,48 €.

Okresný súd na predmetnom pojednávaní uznesením rozhodol tak, že zmenu návrhupripustil a následne odročil pojednávanie na 26. august 2010.

Termín   nariadeného   pojednávania   bol   1.   júla   2010   zrušený   s   tým,   že   vec   budedodatkom k rozvrhu práce pridelená inému zákonnému sudcovi.

Dňa 19. augusta 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. október 2010.

Prostredníctvom   právneho   zástupcu   navrhovateľka   15.   októbra   2010   podanímdoručeným mailom ospravedlnila zo zdravotných dôvodov svoju neúčasť na pojednávanía žiadala pojednávanie odročiť.

Okresný súd pojednávanie 19. októbra 2010 odročil na 25. január 2011. Okresný súdtiež vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle rozšíreného návrhu.

Proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala navrhovateľka8. novembra 2010 odvolanie.

Dňa   22.   novembra   2010   okresný   súd   vyzval   navrhovateľku,   aby   predložilapotvrdenie o osobných a majetkových pomeroch na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenieod súdnych poplatkov.

Dňa 21. januára 2011 navrhovateľka navrhla zmenu petitu v tom znení, že žiadala,aby okresný súd určil, že vymedzené právne úkony – dohoda o vyporiadaní BSM medziodporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, kúpna zmluva medzi odporkyňou v 2. rade,odporcom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade a dohoda o vyporiadaní BSM medzi odporcomv   3.   rade   a   odporkyňou   vo   4.   rade   sú   absolútne   neplatné   právne   úkony   a vymedzenénehnuteľnosti – rodinný dom patria do dedičstva po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Na pojednávaní 25. januára 2011 okresný   súd   doručil   odporcom   návrh   na   zmenunávrhu   a   navrhovateľke   podanie   odporcov   s   listinnými   dôkazmi,   pojednávanie   odročilna 17. marec 2011.

Na pojednávaní 17. marca 2011 navrhovateľka vzala späť návrh proti odporcoviv 1. rade z dôvodu, že zomrel.

Okresný súd tiež vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila, či trvá na svojom návrhuproti odporkyni vo 4. rade v znení petitu z 21. februára 2011, prípadne či v tejto časti beriesvoj návrh späť.

Okresný súd pojednávanie odročil na 19. máj 2011.

Dňa 13. apríla 2011 navrhovateľka vzala späť návrh v časti, v ktorej smeroval protiodporkyni vo 4. rade.

Dňa   6.   mája   2011   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   z   dôvodu   odchoduzákonnej sudkyne na materskú dovolenku.

Okresný súd 23. augusta 2011 vyzval notárku – súdnu komisárku, aby uviedla okruhdedičov v konaní o dedičstvo po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Dňa 28. septembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2011.

Dňa 4. októbra 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania a nariadil pojednávaniena 12. december 2011.

Dňa   10.   novembra   2011   okresný   súd   doručoval   čiastočného   späťvzatie   návrhuodporcom.

Okresný súd nahliadol do súdneho spisu v konaní o dedičstve sp. zn. 65 D 178/2010a   zistil,   že   dedičia   sa   vzdali   dedičstva   a   prebieha   znalecké   dokazovanie   –   oceňovaniemajetku poručiteľa – odporcu v 1. rade. O týchto zisteniach vyhotovil okresný súd úradnýzáznam z 21. novembra 2011.

Okresný súd uznesením z 30. novembra 2011 prerušil konanie do právoplatnéhoskončenia konania o dedičstve sp. zn. 65 D 178/2010.

Dňa 1. decembra 2011 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 12. december2011 z dôvodu prerušenia konania.

Proti uzneseniu z 30. novembra 2011 podala navrhovateľka odvolanie.

Súdny spis bol predložený krajskému súdu 22. februára 2012.

Krajský súd uznesením z 27. februára 2012 rozhodol tak, že uznesenie okresnéhosúdu potvrdil. Po rozhodnutí bol spis doručený okresnému súdu 27. marca 2012.

V čase od marca 2012 do novembra 2013 okresný súd nevykonával procesné úkonysmerujúce k prerokovaniu veci samej, zisťoval stav konania o dedičstve.

Dňa 4. novembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2013.

Na   pojednávaní   5.   decembra   2013   okresný   súd   oboznámil   účastníkov   konaniaso stavom   konania   o   dedičstvo,   najmä   so   skutočnosťou,   že   dedičia   odmietli   dedičstvoa preto dedičstvo pripadlo štátu, ktorý zastupuje Obvodný úrad Bratislava a Obvodný úradTrenčín.

Navrhovateľka   uviedla,   že   nemala   vedomosť   o   stave   predmetného   konaniao dedičstve.

Dňa   20.   januára   2014   navrhovateľka   navrhla,   aby   okresný   súd   pripustil   zmenunávrhu.   Navrhovateľka   označila   účastníkov   konania,   proti   ktorým   návrh   smeruje   –odporkyňu   v   2.   rade   a   v   3.   rade   (pôvodne   odporkyňa   vo   4.   rade,   pozn.),   a   Obvodnýúrad Bratislava   a   Obvodný   úrad   Trenčín.   Navrhla,   aby   okresný   súd   určil,   že   dohodao vyporiadaní BSM zo 16. decembra 2002, kúpna zmluva z 31. decembra 2003 a dohodao vyporiadaní BSM z 9. marca 2009 sú neplatné právne úkony.

V čase od januára 2014 do júna 2014 okresný súd nevykonával procesné úkony,výlučne zisťoval stav konania o dedičstve.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že navrhovateľka 5. januára 2015 vzala svojnávrh späť.

Okresný súd uznesením z 24. februára 2015 konanie zastavil. Predmetné uznesenienadobudlo právoplatnosť 27. marca 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98,I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konaniezačalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšiavýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanieodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,že nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   a   neefektívna   činnosť   všeobecného   súdu   môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov,   a   to   v   prípade,   ak   jeho   činnosť   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistotytýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ichveci rozhodol.

1. Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovanío sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnýsúd konštatuje, že predmet konania nebol v priebehu celého konania ustálený z dôvodu, ženavrhovateľka   dispozitívnymi   úkonmi   –   návrhmi   na   zmenu   petitu,   resp. čiastočnýmispäťvzatiami   menila   predmet   konania   (celkovo   9-krát,   pozn.).   V   zásade   však   možnokonštatovať, že predmetom napadnutého konania bolo určenie neplatnosti, resp. neúčinnostiprávnych úkonov – dohôd o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, a tiež návrh na zaplateniepeňažnej sumy, čo signalizuje určitý stupeň faktickej zložitosti veci. Z hľadiska právnejzložitosti veci podľa názoru ústavného súdu predmetnú vec možno považovať za bežnúagendu rozhodovania všeobecných súdov.

Konanie trvá od 14. septembra 2004, t. j. približne 10 rokov a 7 mesiacov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako účastníčoknapadnutého konania. Za relevantné považoval ústavný súd skutočnosť, že navrhovateľkadispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnými späťvzatiami menilapredmet konania (celkovo 9-krát, pozn.).

Ústavný   súd   zohľadnil   aj   skutočnosť,   že   odporca   v 1.   rade   pre   svoj   nepriaznivýzdravotný stav, resp. úraz viackrát ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach. Okresnýsúd z uvedeného dôvodu zisťoval u ošetrujúceho lekára, či odporca je spôsobilý sa zúčastniťna pojednávaniach.

Rovnako zohľadnil to, že aj postup odporcu v 3. rade prispel k celkovému trvaniukonania. Svojím podaním z 27. marca 2005 oznámil okresnému súdu, že sa zdržiava v USA,nevie   sa vyjadriť   k   predmetu   konania   a   súhlasil,   aby   súd   konal   v   jeho   neprítomnosti.Na svoje   zastupovanie   si   však   neustanovil   ani   právneho   zástupcu   a   ani   zástupcupre doručovanie   písomností,   prípadne   neuviedol   ani   adresu   na   doručovanie   písomností.Okresný súd mu preto uznesením z 15. marca 2010 ustanovil opatrovníka – odporkyňuvo 4. rade na doručovanie písomností.

Uvedené okolnosti podľa názoru ústavného súdu prispeli k doterajšej dĺžke trvanianapadnutého konania. Nemožno ich pripočítať na ťarchu okresného súdu. Ústavný súd tútookolnosť zohľadnil pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

K   námietke   predsedníčky   okresného   súdu,   že   k   celkovej   dĺžke   konania   prispeliaj sťažovateľky tým, že odmietli dedičstvo, poukazuje ústavný súd na svoju judikatúru,v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybnedochádza   k   predĺženiu   konania,   zodpovednosť   za   tento   stav   neznáša   oprávnená   osoba,ale nemožno   ju   pripísať   ani   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci   (III.   ÚS   242/03,IV. ÚS 218/04). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, k tomu tiež poznamenáva,že procesné   návrhy   sú   legitímnou   procesnou   aktivitou   účastníka   konania   a   predstavujúuplatnenie jeho procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súduv   merite   veci   (podobne   napr.   IV.   ÚS   111/03,   II.   ÚS   52/06).   Uvedené   závery   možnoaplikovať   aj   na   procesné   úkony   účastníka   konania   v   konaní,   ktoré   súvisí   s   konaním,v ktorom sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutomkonaní   uvádza,   že   okresný   súd   v   napadnutom   konaní   postupoval   v   zásade   plynulo,bez výraznejších období nečinnosti. Obdobia bez relevantnej procesnej aktivity boli v čase,keď bolo napadnuté konanie prerušené, preto ich nemožno pripočítať na ťarchu okresnéhosúdu.

Napadnuté konanie bolo prerušené trikrát:

- v čase od apríla 2006 do decembra 2006, t. j. na obdobie 8 mesiacov, z dôvodu,že konanie sp. zn. 28 Cb 25/2001 nebolo právoplatne skončené,

- v čase od 26. augusta 2008 do 30. januára 2009, t. j. na obdobie 5 mesiacov,z dôvodu vedeného konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkonu odporcu v 1. rade,

- v   čase   od   decembra   2011   do   novembra   2013,   t.   j.   takmer   2   roky,   z   dôvoduprebiehajúceho konania o dedičstvo po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Celkový čas prerušenia napadnutého konania takto predstavuje približne tri roky.

V napadnutom konaní bol súdny spis predložený celkovo 3-krát krajskému súduna rozhodovanie o odvolaniach účastníkov konania. Prvýkrát v čase od 31. maca 2005do 14. novembra 2005, t. j. sedem a pol mesiaca. Druhýkrát v čase od 23. októbra 2008do 9. januára 2009, t. j. približne dva mesiace. Následne tretíkrát od 22. februára 2012do 27. marca   2012,   t.   j.   približne   jeden   mesiac.   Celkovo   ide   o   obdobie   10,5   mesiaca,keď vo veci konal krajský súd ako odvolací súd, z toho dva mesiace je potrebné pripočítaťna ťarchu okresného súdu, ktorý vec predčasne predložil krajskému súdu.

Celkovo možno konštatovať, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa javíbyť   neefektívnym   a   nesústredeným,   neefektívnosť   a   nesústredenosť   sa   napr.   prejavilabezdôvodným predložením veci krajskému súdu, tým, že v priebehu celého konania nebolustálený predmet konania, a tiež tým, že v konaní s celkovým trvaním 11 rokov okresný súdrelevantne nevykonával dokazovanie a meritórne nerozhodol ani raz. Opakovaná zmenazákonných   sudcov,   hoci   aj   z   objektívnych   dôvodov,   tiež   prispela   k doterajšej   dĺžkenapadnutého   konania,   pretože   tieto   zmeny   vyvolali   potrebu   opätovného   oboznámeniasa konajúcich sudcov s predmetom konania. Konanie v trvaní takmer 11 rokov, z čohotakmer 6 rokov možno pripočítať na ťarchu okresného súdu, bez meritórneho rozhodnutianemožno akceptovať a ani uvádzané okolnosti predmetného prípadu nemôžu ospravedlniťtakúto dĺžku konania.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ústavný   súd   uzavrel,   že   predovšetkým   neefektívnyma nesústredeným   postupom   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   došlo   k   porušeniuzákladného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však okresný súd rozhodoluznesením o zastavení konania pre späťvzatie návrhu, preto ústavný súd nevyhovel návrhusťažovateliek, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

S   prihliadnutím   na   okolnosti   predmetnej   veci   –   na   neustálený   predmet   konaniav dôsledku   procesnej   aktivity   navrhovateľky,   na   opakované   prerušenie   napadnutéhokonania, na konanie krajského súdu ako odvolacieho súdu v relevantnom čase, na okolnostina strane odporcov v 1. a vo 4. rade, ktoré nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu,ústavný súd priznal sťažovateľke v 1. rade sumu 3 000 € a sťažovateľke v 2. rade sumu 2 000€, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanejveci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľky ani v sťažnosti a ani v podaní z 31. januára 2015 nežiadali úhradu trovkonania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovanímadvokátkou.   Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedenév bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdunie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015