znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 864/2014-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej(sudkyňa   spravodajkyňa)   a   sudcu   Lajosa   Mészárosa   v   konaní   o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Petrom   Koscelanským,Ulica Fraňa   Mojtu   24,   Nitra,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   právana prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitrav konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 35/2010, za účasti Okresného súdu Nitra, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejedanie   jehozáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.4 T 35/2010 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Nitra p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.4 T 35/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e   Okresný súd Nitra p o v i n n ý   vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jehoprávneho zástupcu JUDr. Petra Koscelanského, Ulica Fraňa Mojtu 24, Nitra, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, Ulica Fraňa Mojtu 24,Nitra,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 35/2010(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd vedie napadnuté konanieod 26.   februára   2010,   keď   bola   podaná   obžaloba   na ⬛⬛⬛⬛ (ďalejaj „obžalovaný“)   pre   pokračujúci   trestný   čin   podvodu   podľa   §   250   ods.   1   a 5   zákonač. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)a pokračujúci trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm.a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Sťažovateľ vystupuje v tomto konaní ako poškodený.

Obžalovaný   sa   mal   skutku   dopustiť   ako   starosta   obce ⬛⬛⬛⬛ tým,že protiprávne   nechal   osvedčiť   notárskou   zápisnicou   vydržanie   vlastníckeho   práva   obce ⬛⬛⬛⬛ k pozemkom patriacim rodine sťažovateľa, ktoré sú zapísané na pre   katastrálne   územie ⬛⬛⬛⬛,   ako   parcela –   orná   pôda   vo   výmere a parcela – orná pôda vo výmere, ktoré následne previedol dovlastníctva   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ Sťažovateľ   uvádza,   že   v dôsledku   tohtoprotiprávneho   konania   sa   musí   domáhať   svojho   vlastníckeho   práva   v zložitom   súdnomkonaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   7 C 55/2006,   pričom   jeho   právnipredchodcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom ešte v roku 1947; toto konanienie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd koná vo veci so zbytočnými prieťahmi. Uvádza,že predbežné prerokovanie obžaloby sa konalo po takmer 19 mesiacoch, 9. septembra 2011.Okresný   súd   konal   aj   v ďalšom   období   s prieťahmi,   keď   nepojednával   v termínoch11. novembra 2011   a   20. januára 2012,   uskutočnilo   sa   až   hlavné   pojednávanie16. marca 2012 a v nasledujúcich dvoch termínoch, 18. mája 2012 a 3. júla 2012, okresnýsúd opäť nepojednával. Hlavné pojednávanie pokračovalo 30. októbra 2012 a následne bološtyrikrát odročené (18. januára 2013, 26. marca 2013, 28. mája 2013 a 5. novembra 2013),väčšinou   z dôvodu   neprítomnosti   prísediacej   členky   senátu.   Sťažovateľ v tejto   súvislostiuvádza: «Jednalo sa o prísediacu ⬛⬛⬛⬛, kde na poslednom pojednávaní,   ktoré   sa   „konalo“   dňa   28. 1. 2014,   pretože   sa skonštatovalo,   že   táto prísediaca už nie je členkou senátu z dôvodu, že je voči jej osobe vedené nejaké trestné stíhanie a k veci bola prijatá nová prísediaca a na tomto pojednávaní sa opakovali doteraz vykonané   dôkazy.» Podľa   sťažovateľa „sa... neodôvodnene   čakalo   na rozhodnutie Najvyššieho   súdu   SR   v civilnej   veci   7 C 55/2006,   keď   vec   na   základe   mimoriadneho dovolania   generálneho   prokurátora   SR   bola   na   najvyššom   súde   od septembra   2010 až do mája roku 2013, t. z. skoro štyri roky a bola vybavená taktiež až na základe sťažnosti na prieťahy v konaní“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 35/2010 porušil základné právo poškodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 35/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛, primerané zadosťučinenie v sume 6.000 EUR, slovom šesťtisíc eur, ktoré je Okresný súd Nitra povinný mu vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Nitra   je   povinný   nahradiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa JUDr. Petra Koscelanského trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesenímč. k. II. ÚS 864/2014-18 z 11. decembra 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za okresný súd jehopredseda ⬛⬛⬛⬛ prípisom   sp.   zn.   Spr   1536/14   zo 14.   januára   2015,v ktorom uviedol:

«Krajský prokurátor v Nitre dňa 26. 02. 2010 podal na Okresný súd Nitra obžalobu na obžalovaného ⬛⬛⬛⬛ pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, 4 Zák. č. 140/61 Zb. a pokračujúci trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a), c) Tr. zák. vec bola pridelená dňa 26. 02. 2010   sudkyni ⬛⬛⬛⬛.   Na   základe   zaťaženosti   a prijatia   novej sudkyne   na   Okresný   súd   Nitra   predmetná   vec   bola   prerozdelená   a od   02.   07.   2010 vec je pridelená sudkyni ⬛⬛⬛⬛.

Z predmetného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4 T/35/2010 zisťujem, že sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ vo veci koná. Bolo vytýčených viacero pojednávaní. Meritórne sa vo   viacerých   hlavných   pojednávaniach   sa   konalo,   je   pravdou,   že   niektoré   hlavné pojednávania   boli   odročené   z   toho   dôvodu,   že   sa   nedostavil   na   hlavné   pojednávanie obhajca obžalovaného ako i obžalovaný.

Z predmetného spisu ďalej zisťujem, že Okresný súd Nitra konal i v civilnom konaní sp. zn. 7 C/55/2006. V tejto veci bolo podané mimoriadne dovolanie. O mimoriadnom dovolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu Nitra zrušil a prikázal súdu konať. Chcem jednoznačne uviesť, že sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ vo   veci   konala   správne   keď   nerozhodla   doposiaľ,   čakala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Som toho názoru, že postup sudkyne bol správny, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 7 C/55/2006.

Podľa stanoviska sudkyne trestného oddelenia ⬛⬛⬛⬛, poškodený ⬛⬛⬛⬛ už nemá v predmetnej veci štatút poškodeného ale svedka.

Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 4 T/35/2010 vzhľadom na obtiažnosť veci nedošlo k prieťahom v konaní, neboli porušené podľa môjho názoru základné práva pána ⬛⬛⬛⬛, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov a tiež nebol porušený „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 4 T/35/2010.

Súhlasím s tým, aby podľa § 30 odsek 2 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z., Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. Som toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vo   veci   je   stanovený   termín   hlavného   pojednávania   na   deň   27. 01. 2015. Z preštudovaného spisu predpokladám, že vec je možné na tomto hlavnom pojednávaní rozhodnúť.»

V pripojenom   stanovisku   sudkyne   okresného   súdu sa uvádza:

„... po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ (podanej na Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   dňa   11.   02.   2014),   ktorú   podal   v   trestnej   veci obžalovaného ⬛⬛⬛⬛ a   je   vedená   na   Okresnom   súde   Nitra   pod   sp.   zn. 4 T/35/2010   a   bola   mi   opatrením   predsedom   súdu   tunajšieho   súdu   pridelená   dňa 02. 07. 2010   na   prejednanie   a   rozhodnutie   ako   zákonnému   sudcovi,   som   doposiaľ postupovala   a   rozhodovala   podľa   svojho   najlepšieho   vedomia   a   svedomia,   nestranne, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Nie som si vedomá žiadneho takého porušenia zákonných ustanovení, konkrétne ustanovení   Trestného   poriadku,   upravujúcich   postup   súdu   po   podaní   obžaloby,   ktoré by bolo možné považovať za porušenie práv ⬛⬛⬛⬛.

V tejto súvislosti považujem zároveň za nevyhnutné Vám oznámiť, že stratil postavenie poškodeného v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. 4 T 35/2010, v súčasnosti je len svedkom, pretože rozsudkom NS SR 3 M Cdo 13/2010 zo 06. 05. 2013 v právnej   veci   žalobcov a   spol. proti   obci ⬛⬛⬛⬛ boli rozsudok KS v Nitre   sp.   zn.   9 Co/266/2008   z   18. 09. 2009   a   rozsudok   OS   Nitra   z   28. 08. 2008 7 C 55/2006 vo výroku, ktorým určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz., zapísané na ako parc. č. ⬛⬛⬛⬛ a parc. č. ⬛⬛⬛⬛ patria do dedičstva po nebohom ⬛⬛⬛⬛, zomrelom v podiele ½ a do dedičstva po nebohej ⬛⬛⬛⬛, rod. zomrelej, v podiele ½ zrušené a vrátené na ďalšie konanie Okresnému súdu Nitra. Vec sp. zn. 7 C/55/2006 nebola ku dňu 13. 11. 2014, kedy bolo vykonané hlavné pojednávanie, právoplatne skončená, vec sa nachádza od 29. 09. 2014 na odvolacom súde. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti je v tejto časti obžaloby v trestnom konaní poškodený SPF, tak ako to bolo uvedené v obžalobe Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. Kv 2/2008, podanej na OS Nitra dňa 26. 02. 2010, pôvodne. Sťažovateľove práva ako poškodeného preto v tomto trestnom konaní dňa 06. 05. 2013 zanikli rozsudkom NS SR 3 M Cdo 13/2010 zo 06. 05. 2013, nemôžu byť dotknuté, preto absentuje u ⬛⬛⬛⬛ aktívna legitimácia   na   podanie   ústavnej   sťažnosti   pre   porušenie   jeho   práv   ako   poškodeného v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4 T/35/2010.

Opätovne   podotýkam,   že   vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛ na   adresu   konajúceho   súdu, že nechce alebo nevie rozhodnúť, sú zavádzajúce, súd vo veci pravidelne koná a nemôže niesť zodpovednosť za objektívne prekážky, ktoré vznikli buď na strane procesných strán alebo súdu. Tiež je absolútne nekompetentné vyjadrenie sťažovateľa, že súd nedôvodné čakal na rozhodnutie NS SR vo veci 7 C/55/2006, lebo práve toto rozhodnutie NS SR zrušilo všetky rozsudky v tejto veci vydané v časti, v ktorej vyššie uvedené nehnuteľnosti mali byť dedičstvom po sťažovateľových právnych predchodcoch.

Nad rámec uvádzam, že trestná vec vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4 T/35/2010   je   pred   skončením,   čítajú   sa   listiny,   termín   hlavného   pojednávania   je nariadený na 27. 01. 2015.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   v liste   z 2.   februára   2015k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

«Na dôvodoch podanej sťažnosti v plnom rozsahu zotrvávam a aj rok po jej podaní sa v zásade nič nezmenilo, naďalej pretrvávajú prieťahy v konaní vo veci sa za celý rok uskutočnilo iba jedno pojednávanie a to dňa 13. 11. 2014, na ktorom sa oboznamovali písomné doklady nachádzajúce sa v spise, pričom ďalší termín pojednávania bol stanovený na   deň   27.   1.   2015,   ktoré   sa   však   opätovne   neuskutočnilo,   pretože   dňa   26.   1.   2015 mi z Okresného   súdu   Nitra   bolo   telefonicky   oznámené,   že   pojednávanie   sa   opätovne odročuje na neurčito z dôvodu choroby údajne obhajcu obžalovaného...

V sťažnosti je jasne popísané ako vznikli prieťahy v konaní, pod väčšinu sa podpísali personálne   a   organizačné   problémy   súdu   a   nepochopiteľné   čakanie   trestného   senátu na rozhodnutie   sporu   o   určení   vlastníckeho   práva   v   civilnom   konaní.   Z   vyjadrenia okresného súdu som ďalej pochopil, že sa spochybňuje moje postavenie v trestnom konaní ako poškodeného a údajne poškodeným by mal byť Slovenský pozemkový fond.

Toto   je nepravdivé tvrdenie,   pretože   od samého počiatku,   či už civilného   sporu vedného na Okresnom súde Nitra pod č. k. 7 C 55/2006, alebo v rámci tohto trestného konania je úplne jasné, že konaním obžalovaného bolo našej rodine odňaté nezákonným   spôsobom   (notárskym   osvedčením,   ktoré   nemalo   ani   základné   zákonné náležitosti) vlastnícke právo k našim parceliam.

V trestnom spise sa nachádza môj výsluch (myslím, že je to na strane 1 383 spisu), že si voči obžalovanému uplatňujem náhradu škody vo výške 120.000.000,- Sk. Vo svojej výpovedi som uviedol, že na takúto výšku škody som došiel z dôvodu, že v roku 2005 došlo k zmene   územného   plánu   Obce ⬛⬛⬛⬛ týkajúcej   sa   nezákonne   osvedčených parciel, kde bola plánovaná výstavba „Spinálneho centra“ a trhová cena týchto pozemkov predstavovala v tej dobe sumu 300 až 350 Sk za 1 m2.

Preto je nesporné, že vo veci vystupujem ako poškodený, na každé pojednávanie dostávam predvolanie ako poškodený, keby som bol iba svedok, po uskutočnení môjho výsluchu pred súdom ako svedka, by ma predsa už súd na pojednávanie nepredvolával. Chcem zdôrazniť, že aj po zrušení veci najvyšším súdom bolo v konaní 7 C 55/2006 o určenie vlastníckeho práva v prospech našej rodiny opätovne našej žalobe vyhovené a určené,   že   nehnuteľnosti   patria   do   vlastníctva   mojich   právnych   predchodcov,   pričom najvyšší   súd   zrušil   túto   vec   iba   z   tzv.   procesných   dôvodov   pre   „nepreskúmateľnosť“ dôvodov rozhodnutí okresného a krajského súdu.

Civilný spis sa toho času nachádza v odvolacom konaní, pretože teraz už správca konkurznej podstaty, keďže pôvodný žalovaný dal na seba účelovo vyhlásiť konkurz, podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté.

Tieto skutočnosti však v žiadnom prípade nebránia tomu, aby súd mohol v trestnom konaní konať a rozhodnúť, čo doteraz tak neurobil.»

Účastníci konania ústavnému súdu zhodne oznámili, že súhlasia s prerokovaním vecibez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súdeupustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávaťďalšie objasnenie vo veci.

⬛⬛⬛⬛

II.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 4 T 35/2010 zistil tento priebeh konania:Dňa 26. februára 2010 bola okresnému súdu podaná obžaloba na pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona a pokračujúcitrestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a 2písm. a) a c) Trestného zákona.

Dňa 29. novembra 2010 obhajoba predložila okresnému súdu kópiu mimoriadnehodovolania   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   č.   k.   VI/1 Pz 584/09-29z 13. augusta 2010 proti rozsudku okresného súdu č. k. 7 C 55/2006-334 z 28. augusta 2008v jeho vyhovujúcej časti určovacieho výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre(ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   9   Co   266/2008-466   z 18.   júna   2009   (vo   veci   žalobysťažovateľa a ďalších osôb o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva). V nadväznostina   túto   informáciu   predsedníčka   senátu   zisťovala   dožiadaním   z   9. decembra 2010,z 3. februára   2011,   z 23. júna   2011   a z   13.   októbra   2011   stav   konania   o mimoriadnomdovolaní vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podsp. zn. 3 M Cdo 13/2010. Najvyšší súd vo vyjadrení doručenom 27. októbra 2011 uviedol,že predpokladaný termín rozhodnutia je v prvom štvrťroku 2012.

Dňa   17. júna 2011   bolo   nariadené   predbežné   prerokovanie   obžalobyna 9. september 2011, na ktorom sa zúčastnil aj sťažovateľ ako poškodený. Okresný súdnariadil hlavné pojednávanie na 11. november 2011. Predsedníčka senátu 7. novembra 2011zrušila tento termín z dôvodu svojej účasti na trestnoprávnom grémiu krajského súdu. Novýtermín bol určený na 20. január 2012.

Hlavné   pojednávanie   sa   20.   januára   2012   neuskutočnilo   pre   neúčasť   obvinenéhoospravedlneného   z dôvodu   práceneschopnosti.   Okresný   súd   otvoril   hlavné   pojednávanie16. marca 2012. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vyzval sťažovateľa podľa § 256ods. 2 Trestného poriadku, aby sa vyjadril,   či navrhuje uložiť   obžalovanému povinnosťnahradiť škodu a v akej výške. Sťažovateľ uviedol: „Uplatňujem si nárok na náhradu škody 563 690,99 eura z titulu toho, že mne a mojej rodine bolo znemožnené nakladať s týmito pozemkami.“ Ďalší poškodený, Slovenský pozemkový   fond, za ktorého sa na hlavnompojednávaní   zúčastnila   splnomocnená   zástupkyňa,   uviedol,   že   si   neuplatňuje   nárokna náhradu škody. Na námietku obhajoby, že „ ⬛⬛⬛⬛ sa v obžalobnom návrhu neuvádza,   uvádzajú   sa   tam   iba   oprávnení   vlastníci   zastúpení   Slovenským   pozemkovým fondom“, reagoval prokurátor takto: „Keďže už bolo Krajským súdom v Nitre rozhodnuté, že tieto   pozemky   patria   právnym   nástupcom   po ⬛⬛⬛⬛ a modifikujem   obžalobu   tak,   že   záver   v bode   1./   obžaloby   znie:...   čím   svojím   konaním poškodenému ⬛⬛⬛⬛ spôsobil   škodu   vo   výške   563 690,99   eura.“ Následnepredsedníčka senátu oboznámila strany s tým, že ďalší štyria poškodení si neuplatnili nárokna náhradu škody, a v hlavnom pojednávaní pokračovala poučením obžalovaného. Hlavnépojednávanie bolo odročené na 18. máj 2012.

V tomto   termíne   sa   nekonalo   pre   neprítomnosť   obhajcu   obžalovaného.   Hlavnépojednávanie sa nekonalo ani 3. júla 2012 pre neprítomnosť obžalovaného, jeho obhajcua práceneschopnosť   predsedníčky   senátu.   Ďalší   termín   hlavného   pojednávania   určenýna 25. september 2012 bol zrušený. Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 30. októbra 2012a bolo odročené na 18. január 2013.

Pred   nariadeným   termínom   obžalovaný   ospravedlnil   svoju   neúčasťpráceneschopnosťou,   v nadväznosti   na   čo   bolo   hlavné   pojednávanie   odročené.   Hlavnépojednávanie   sa   nekonalo   v ďalších   termínoch   26.   marca   2013   a   28.   mája   2013pre neprítomnosť   jedného   z prísediacich,   resp.   predsedníčky   senátu   z dôvodupráceneschopnosti. Najvyšší súd oznámil okresnému súdu 24. mája 2013, že uznesenímsp. zn.   3 M Cdo 13/2010 zo 6. mája   2013 zrušil   rozsudok   krajského   súdu   a rozsudokokresného súdu vo veci sp. zn. 7 C 55/2006 vo výroku, ktorým bolo určené, že predmetnénehnuteľnosti   patria   do   dedičstva   po   právnych   predchodcoch   sťažovateľa,   a v rozsahuzrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd si vyžiadal rovnopistohto uznesenia prípisom z 13. septembra 2013.

Hlavné pojednávanie pokračovalo vykonávaním dokazovania 10. septembra 2013.Na nasledujúci termín − 5. november 2013 – sa nedostavila prísediaca, ktorá bola neskôr15. novembra 2011 odvolaná z funkcie, čo bolo listom mesta oznámené predsedoviokresného súdu 21. novembra 2013.

Na   hlavnom   pojednávaní   z 28.   januára   2014   obžalovaný   vyslovil   súhlasso zmenou v zložení   senátu.   Hlavné   pojednávanie   bolo   bez   prerokovania   veci   odročenéna 6. marec 2014, neskôr na 29. apríl 2014, na ktorom bol ustanovený do konania znalecna určenie hodnoty pozemkov, ktorý mal podať znalecký posudok do nasledujúceho termínuhlavného pojednávania 24. júna 2014. V tomto termíne sa hlavné pojednávanie nekonalopre   neúčasť   obhajcu   a   v nasledujúcom   termíne   25. septembra 2014   pre ospravedlnenúneprítomnosť predsedníčky senátu. Okresný súd pokračoval v prerokúvaní veci na hlavnompojednávaní   13.   novembra   2014,   na   ktorom   oboznamoval   obsah   listinných   dôkazov   ahlavné pojednávanie odročil   na 27. január 2015 na účely predvolania znalca na návrhprokurátora aj obhajcu a na účely pripojenia súvisiaceho spisu okresného súdu vedenéhopod sp. zn. 7 C 55/2006. Hlavné pojednávanie sa v tomto termíne neuskutočnilo z dôvoduneúčasti obhajcu ospravedlnenej práceneschopnosťou. Nový termín bol určený na 12. marec2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jehoobčianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o   oprávnenosti   akéhokoľvek   trestnéhoobvinenia proti nemu.

Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová v. Slovenskoz 5. 7. 2005 uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnomkonaní proti konkrétnej osobe majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretožetakéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“.

Garancie   poskytované   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (rovnako   aj   čl.   48   ods.   2   ústavy)zaručujúce   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   sú   v   trestnom   konanívo vzťahu k poškodenému   (uplatňujúcemu   nárok   na   náhradu   škody)   limitovanéa poskytované len pre adhézne   konanie   (ktoré   má   prvky   občianskoprávneho   konania)týkajúce sa rozhodovania   o   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej   trestným   činom(III. ÚS 100/2010).

Sudkyňa okresného súdu ⬛⬛⬛⬛, ktorej je pridelená trestná vecvedená pod sp. zn. 4 T 35/2010, vo vyjadrení k sťažnosti namietla, že „Sťažovateľove práva ako poškodeného preto v tomto trestnom konaní dňa 06. 05. 2013 zanikli rozsudkom NS SR 3 M Cdo 13/2010 zo 06. 05. 2013, nemôžu byť dotknuté, preto absentuje u

aktívna legitimácia na podanie   ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práv ako poškodeného v trestnom konaní...“.

Ústavný   súd   nemohol   prihliadnuť   na   túto   námietku,   pretože   nie   je   všeobecnýmsúdom, ktorému patrí právomoc rozhodovať podľa § 256 ods. 3 alebo 4 Trestného poriadkuo tom, že nepripúšťa poškodeného na hlavné pojednávanie, resp. že poškodený nemôžeuplatniť alebo ďalej uplatňovať v trestnom konaní nárok na náhradu škody. Ústavný súdmôže   vychádzať   len   zo   stavu   napadnutého   konania,   tak   ako   ho   zistí   z predloženýchpodkladov. Na hlavnom pojednávaní 16. marca 2012 sa sťažovateľ po výzve okresného súdupodľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku vyjadril, že si uplatňuje nárok na náhradu škodya v akej výške. Okresný súd v nadväznosti na jeho vyhlásenie nerozhodol podľa § 256 ods.3 alebo 4 Trestného poriadku a neurobil tak ani v ďalšom priebehu konania, po rozhodnutínajvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 13/2010 zo 6. mája 2013. Naopak, sťažovateľa aj naďalejupovedomoval o hlavnom pojednávaní, čo je právom poškodeného, nie svedka, a teda aždosiaľ s ním ako poškodeným, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody, konal. Sťažovateľ sav podstate až z vyjadrenia okresného súdu v konaní pred ústavným súdom dozvedel, žeokresný súd ho už napriek uvedenému procesnému postupu nepovažuje za poškodeného.Sťažovateľ je preto osobou oprávnenou domáhať na ochrany svojho základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu okresného súduv napadnutom trestnom konaní. Navyše, občianskoprávne konanie okresného súdu vedenépod   sp.   zn.   7   C   55/2006,   od   ktorého   závisí   postavenie   sťažovateľa   ako   poškodenéhov namietanom konaní, nie je právoplatne skončené.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorýznamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu(m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorýmisú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka (strany)súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považujeaj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   napadnutého   konania   okresného   súdu   je   rozhodovanie   o obžalobepodanej na jedného obžalovaného pre dva čiastkové útoky pokračujúceho trestného činupodvodu   a pokračujúceho   trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa,súčasťou ktorého je adhézne konanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody. Okresný súdnepoukázal na skutkovú a ani na právnu zložitosť napadnutého konania, argumentoval lenjeho   súvislosťou   s civilných   konaním,   v ktorom   sa   rieši   právna   otázka,   či   predmetnénehnuteľnosti   patria   do   dedičstva   po   právnych   predchodcoch   sťažovateľa.   Rozhodnutieo tejto otázke má význam pre rozhodnutie v napadnutom trestnom konaní, nemá však vplyvna   zložitosť   trestného   konania.   Ústavný   súd   preto   nepovažuje   napadnuté   konaniaza skutkovo ani právne zložité.

2. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní predsúdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti,ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v konaní, keďže sazúčastnil   všetkých   nariadených   termínov   hlavného   pojednávania   a svojimi   návrhmirealizoval svoje procesné práva.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   napadnutomkonaní.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu ústavný súdzistil, že o veci nebolo dosiaľ rozhodnuté, konanie na okresnom súde trvá takmer päť rokov,a v jeho priebehu sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v šiestich termínoch (16. marca 2012,30. októbra 2012, 10. septembra 2013, 18. januára 2014, 29. apríla 2014 a 13. novembra2014), pričom dokazovanie sa vykonávalo na piatich z nich a 18. januára 2014 bolo hlavnépojednávanie odročené bez prerokovania veci.

Okresný   súd   argumentoval,   že   hlavné   pojednávanie   bolo   viackrát   odročenépre neprítomnosť obžalovaného alebo jeho obhajcu, čo bolo podľa zistenia ústavného súdudôvodom jeho odročenia, resp. zrušenia termínu päťkrát (20. januára 2012, 18. mája 2012,18.   januára   2013,   24.   júna   2014   a 27.   januára   2015).   V prevažnej   miere   sa   hlavnépojednávanie v nariadených termínoch neuskutočnilo z dôvodov na strane okresného súdu –účasť predsedníčky senátu na grémiu krajského súdu, práceneschopnosť predsedníčky senátualebo prísediaceho, zmena v zložení senátu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje, že nezisťuje, či prieťahy na strane súdu bolispôsobené objektívnymi príčinami alebo subjektívnym zavinením úradných osôb, pretožerozlišovanie   týchto   dôvodov   nie   je   podstatné   pre   posúdenie,   či   bolo   zachované   právoúčastníka (strany) konania, aby bolo o jeho veci rozhodnuté v primeranej lehote. Podľajudikatúry ústavného súdu ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   tedavykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenietzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúcehosudcu (pozri napr. I. ÚS 119/03, I. ÚS 150/06, III. ÚS 317/2014).

Podstatnou otázkou pri posudzovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaníje vysporiadanie sa s obranou okresného súdu, že pre rozhodnutie v trestnom konaní bolonevyhnutné   počkať   na   rozhodnutie   v súvisiacej   občianskoprávnej   veci   o určenie,že predmetné   nehnuteľnosti   patria   do   dedičstva   po   právnych   predchodcoch   sťažovateľa.Ústavný súd súhlasí s vyjadrením predsedu okresného súdu, že pre rozhodnutie o nárokusťažovateľa bolo podstatné počkať na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálnehoprokurátora   Slovenskej   republiky.   Najvyšší   súd   rozhodol   uznesením   sp. zn.3 M Cdo 13/2010 zo 6. mája 2013 (pozri aj s. 10), o čom upovedomil okresný súd 24. mája2013. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2013, okresný súdsi ho pre potreby trestného konania vyžiadal prípisom z 13. septembra 2013. Tento prieťah,hoci kratšieho trvania, ide na vrub okresnému súdu.

Z   vyjadrenia   predsedníčky   senátu   okresného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľaod rozhodnutia najvyššieho súdu nepovažuje za poškodeného, poškodeným je podľa jejnázoru v príslušnej časti obžaloby Slovenský pozemkový fond. Napriek tomu z ďalšiehopriebehu konania vyplýva, že okresný súd v trestnom konaní naďalej čaká na rozhodnutiev uvedenej občianskoprávnej veci, ktorá nie je právoplatne skončená, k čomu predsedníčkasenátu   neuviedla   žiadne   vysvetlenie,   a teda   ani   relevantný   dôvod,   na   ktorý   by   moholústavný súd prihliadnuť.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   konanie   okresného   súdu   poznačené   prieťahmi.V počiatočnej   fáze   konania   sa   vyskytlo   súvislejšie   obdobie   nečinnosti,   keď   bol   termínpredbežného prerokovania obžaloby určený po roku a takmer štyroch mesiacoch od podaniaobžaloby.   Po   nariadení   hlavného   pojednávania   sú   jeho   termíny   určované   v podstatev pravidelných   intervaloch,   keď   podľa   názoru   ústavného   súdu   okresný   súd   postupujev prerokúvaní   veci   v časovej   súvislosti   s právoplatne   neskončeným   občianskoprávnymkonaním,   hoci   ho   na   druhej   strane   paradoxne   nepovažuje   (podľa   vyjadrenia   sudkyne)za relevantné pre rozhodnutie o nároku sťažovateľa.

Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   postupom   okresného   súdu   v napadnutomkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právona prejedanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   bolopostupom   okresného   súdu   porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.4 T 35/2010 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sanachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   6 000 €,čo odôvodňuje takto:

„Finančné   odškodnenie   si   uplatňujem   ako   peňažnú   protihodnotu   utrpenej nemajetkovej ujmy, ktorá mi vznikla ako dôsledok toho, že v tejto trestnej veci súd spôsobil prieťahy v konaní, podľa môjho názoru v trvaní viac ako tri roky, pričom ja poškodený som vo výraznej právnej neistote.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia (I. ÚS 80/06). Pri určenífinančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovanýchEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.4 T 35/2010,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako   aj   skutočnosť,že namietané   konanie   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   skončené,   ústavný   súdpovažoval priznanie sumy 1 500   € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučineniepodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. PetromKoscelanským.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môžev odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ   žiada,   aby   mu   bola   priznaná   úhrada   trov   konania   v sume   518,76   €za tri úkony   právnej   služby.   Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   službyvykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1ods. 3,   §   11   ods.   3,   §   13a   ods.   1   písm.   a) a   c) a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),a to za každý úkon sumu 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov 2 x8,04 € za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08   €, po jej zvýšení o daňz pridanej hodnoty, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky),predstavuje priznaná úhrada sumu 340,90 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Za tretí úkonprávnej služby (stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd úhradunepriznal, pretože neobsahovalo žiadne skutočnosti, ktoré by v konaní už neboli zistenéa mali ústavnoprávnu relevanciu.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   Občianskehosúdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015