znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 861/2015-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcuLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o.,Ľubinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Radoslav Kačur, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.37 Er 7909/2011, za účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.37 Er 7909/2011 p o r u š e n é b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účetjeho právnej zástupkyne LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18,Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Radoslav Kačur, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7909/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom exekučnéhokonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 37 Er 7909/2011 v procesnom postaveníoprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený30. novembra 2011. Okresný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie doručenej 29. decembra 2011 poveril 10. januára 2012 vykonaním exekúcie súdnuexekútorku JUDr. Máriu Zervanovú.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«Dňa 22. 02. 2012 bolo exekútorským úradom vydané „Upovedomenie o začatí exekúcie“, doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 23. 02. 2012.

Dňa 06. 03. 2012 boli na exekútorskom úrade podané námietky povinného proti exekúcii vedenej exekútorským úradom a súdom (ďalej len „námietky proti exekúcii“). K pochybeniu súdu došlo už tým, že o námietkach proti exekúcii od ich podania vôbec nerozhodoval a v tejto veci bol nečinný.

Na základe uvedeného podal sťažovateľ (zastúpený advokátom) dňa 29. 10. 2013 na Okresný súd Bratislava V „Sťažnosť na postup súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočívajúci v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (ďalej len „sťažnosť“) a to z toho dôvodu, že od podania námietok proti exekúcii t. j. 06. 03. 2012 do dňa podania predmetnej sťažnosti (29. 10. 2013) súd v predmetnej právnej veci nevykonal žiadny procesný úkon, a bol teda viac ako 19 mesiacov (603 dní) nečinný a požiadal predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 14. 11. 2013 bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená písomnosť súdu zo dňa 08. 11. 2013 označená ako „Konanie č. k. 37 Er 7908/2011 a 37 Er 7909/2011“, ktorá je odpoveďou súdu na sťažnosť a v ktorej predseda súdu potvrdzuje, že „vo vecí doteraz nebolo rozhodnuté o námietkach proti exekúcii“ a vzhľadom na dĺžku konania bude vec sledovať do jej právoplatného skončenia.

Dňa 26. 03. 2014 t. j. viac ako 2 (!!!) roky od podania námietok proti exekúcii súd uznesením rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii vedenej pod spis. zn.: 37 Er/7909/2011, EX 529/2011 zamietol (ďalej len „uznesenie“)...

Proti uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17. 04. 2014 odvolanie (ďalej len „odvolanie“).

Po podaní odvolania nebol zo strany súdu do dnešného dňa vykonaný žiadny úkon. Aj o skutočnosti, že proti uzneseniu bolo povinným podané odvolanie sa oprávnený dozvedel nahliadnutím do súdneho spisu a napriek tomu, že nebol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k predmetnému odvolaniu, dňa 20. 04. 2015 podal na súd písomnosť zo dňa 16. 04. 2015 označenú ako „Vyjadrenie oprávneného k odvolaniu povinného proti uzneseniu zo dňa 26. 03. 2014, spis. zn.: 37 Er/7909/2011-74“.

Od podania odvolania proti uzneseniu k dnešnému dňu uplynulo viac ako 18 mesiacov (548 dní) a súdom nebol vykonaný žiadny relevantný úkon.»

Podľa názoru sťažovateľa„... postup súdu nasvedčuje tomu, že sa bezdôvodne vyhýba konaniu vo veci a týmto postupom spôsobuje prieťahy v predmetnom konaní, pričom zároveň dochádza k porušovaniu jedného zo základných ústavných práv sťažovateľa - práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume2 000 € a v tejto súvislosti uvádza,že „toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn.: 37 Er/7909/2011.

V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty sťažovateľa v oblasti jeho práv, ktoré trvajú skoro 4 roky, a vzhľadom na správanie sa súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni.

Sťažovateľ sa nachádza v stave právnej neistoty, keďže všeobecný súd v danej veci vôbec nekoná, čo v jeho prípade zvyšuje pocity neistoty a narušenie dôvery k všeobecnému súdnictvu.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn.: 37 Er/7909/2011 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.: 37 Er/7909/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súduo vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr 3587/2015 z 2. decembra 2015, v ktorom uvádza:

„... vo veci 37Er 7909/2011 už boli zistené prieťahy v konaní a to v období od 8. 3. 2012, kedy exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii do 8. 11. 2013, kedy som riešil sťažnosť na prieťahy v konaní podanej 29. 10. 2013. Následne súd žiadal Okresný súd Bratislava I pripojiť spis 34 Nsre 133/2011, ktorý pripojený nebol z dôvodu, že bol zaslaný Krajskému súdu v Bratislave. Pravdou je, že námietky povinnému doručené následne neboli a až dňa 26. 3. 2014 súd vyšším súdnym úradníkom rozhodol o námietkach proti exekúcii. Odvolanie voči tomuto uzneseniu bolo doručené súdu 16. 4. 2014 a zákonný sudca s poukazom na § 374 ods. 4 O. s. p. o námietkach opätovne rozhodol až uznesením zo dňa 3. 11. 2015.“

Uznesením č. k. II. ÚS 861/2015-12 zo 17. decembra 2015 ústavný súd prijalsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7909/2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveňoznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr 3587/15 z 15. januára 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súdupustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnil.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvána konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdusp. zn. Spr 3587/2015 z 2. decembra 2015 a z 15. januára 2016 na vedomie a prípadnézaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 16. februára2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom okrem inéhokonštatovala:

„Okresný súd Bratislava V de facto v plnom rozsahu potvrdil dôvodnosť nami podanej sťažnosti a to v celom rozsahu a konštatoval, že v predmetnej veci dochádzalo k porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 37 Er 7909/2011 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Dňa 8. marca 2012 doručil súdny exekútor okresnému súdu námietky povinnéhoproti exekúcii.

2. Okresný súd požiadal 31. augusta 2012 a 3. novembra 2012 Okresný súdBratislava I o pripojenie spisu sp. zn. 34 Nsre 133/2011. Okresný súdBratislava I v odpovedi z 21. decembra 2012 okresnému súdu oznámil, že pripojeniepredmetného spisu nie je možné, keďže tento sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave.Následne Okresný súd Bratislava I zapožičal okresnému súdu 25. septembra 2013vyžiadaný spis sp. zn. 34 Nsre 133/2011.

3. Dňa 4. novembra 2013 okresný súd písomne vyzval súdneho exekútora napredloženie upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 529/2011, ktoré bolo doručovanépovinnému spolu s fotokópiou poštovej doručenky. V ten istý deň okresný súd požiadalprávneho zástupcu povinného, aby mu predložil splnomocnenie na zastupovanie povinnéhov exekučnom konaní. Právny zástupca povinného doručil okresnému súdu splnomocneniena zastupovanie povinného až 17. februára 2014 po písomnej urgencii okresného súduz 31. januára 2014.

4. Uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-74 z 26. marca 2014 okresný súd námietkypovinného proti exekúcii zamietol a uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-79 z 26. marca 2014exekučné konanie čiastočne zastavil. Proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti exekúciipodal povinný 16. apríla 2014 odvolanie. Stanovisko sťažovateľa k odvolaniu povinnéhobolo okresnému súdu doručené 20. apríla 2015.

5. O odvolaní povinného proti uzneseniu č. k. 37 Er 7909/2011-74 z 26. marca 2014rozhodol zákonný sudca uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-115 z 23. novembra 2015, ktorénadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7909/2011 došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod naodročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod naodročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že rozhodovanie o námietkach proti exekúcii tvorí bežnú súčasť rozhodovacejpraxe exekučných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú.Z predloženého vyjadrenia predsedu a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutkovázložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom napadnutéhokonania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťouvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Okresný súd o námietkach povinného doručených 8. marca 2012 rozhodol až26. marca 2014 (dva roky), keď uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom námietkypovinného zamietol. V uvedenom období okresný súd nevykonal žiadne relevantnéprocesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako oprávnenéhov exekučnom konaní, čo je základným účelom práva zaručeného v označených článkochústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

V ďalšom období sa postup okresného súdu v napadnutom konaní opätovnevyznačoval nečinnosťou, keď rozhodnutie o odvolaní povinného proti uzneseniuo zamietnutí jeho námietok (okresnému súdu doručené 16. apríla 2014) bolo zákonnýmsudcom vydané až 23. novembra 2015 (19 mesiacov); zákonný sudca týmto rozhodnutímnámietky zamietol.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že zjavne neprimeranádĺžka napadnutého konania nebola spôsobená jeho právnou či faktickou zložitosťou a anisprávaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. V dôsledku postupuokresného súdu, v ktorom sa opakovane vyskytli obdobia neodôvodnenej nečinnosti, takpodľa názoru ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konaťv namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v tejto časti sťažnostinevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd o námietkach proti exekúcii v časeprerokovania sťažnosti už rozhodol uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-115 z 23. novembra2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2015 (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume2 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom nakonkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc na jednej strane skutočnosť, že v čase rozhodovania o sťažnosti jenapadnuté konanie už právoplatne skončené, a na druhej strane opakované dlhodobéobdobia neodôvodnenej nečinnosti, ku ktorým došlo v priebehu napadnutého konania,predmet sporu, ako aj jeho význam pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, žev danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primeranékonkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním LEGALCARTEL s. r. o., Ľubinská18, Bratislava. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznanítrov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republikyza I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čopredstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonanév roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, ktorú bolo potrebné zvýšiťo 20 % DPH, keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH; celková odmena zaposkytnuté právne služby tak predstavuje sumu 355,72 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie z 9. februára 2016 ústavný súd, prihliadajúc na jehoobsah, nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016